Veriteľ v centre pozornosti práva

Článok sa zaoberá problematikou ochrany veriteľov v právnom systéme, s dôrazom na aktuálne zmeny v legislatíve a ich dopad na obchodné a občianskoprávne vzťahy. Analyzuje nástroje a mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť efektívne vymoženie pohľadávok a spravodlivé riešenie sporov.

Úvod do problematiky ochrany veriteľov

Ochrana veriteľov je kľúčovou súčasťou zdravého fungovania ekonomiky. Efektívny systém vymožiteľnosti pohľadávok prispieva k stabilite finančného trhu, znižuje riziko podnikania a podporuje investície. Naopak, nedostatočná ochrana veriteľov môže viesť k platobnej neschopnosti, bankrotom a celkovému spomaleniu hospodárskeho rastu.

Právna úprava ochrany veriteľov je komplexná a zahŕňa viacero právnych odvetví, ako právo občianske, obchodné, trestné a správne. Cieľom je zabezpečiť, aby veritelia mali k dispozícii účinné nástroje na ochranu svojich práv a vymoženie svojich pohľadávok.

Medzinárodná konferencia Právnickej fakulty UK v Bratislave

Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave usporiadala medzinárodnú vedeckú konferenciu v rámci projektu VEGA 1/0907/16 „Právna ochrana účastníkov ekonomicko-právnych vzťahov s akcentom na trestnoprávnu ochranu veriteľov“. Konferencia sa konala na Šafárikovom nám. č. 6 v Bratislave. Hlavným cieľom konferencie bolo systematické rozpracovanie nástrojov na ochranu veriteľov z pohľadu interdisciplinárneho, ako práva trestného, tak aj správneho, finančného či obchodného. Účelom bolo identifikovanie nedostatkov súčasnej právnej úpravy a rovnako aj komparácia vybraných právnych problémov a inštitútov s ich riešením a zakotvením vo vybraných štátoch v zahraničí, tiež za využitia komparácie historickej.

Novela Obchodného zákonníka a jej dopad na úroky z omeškania

Dňa 1. februára nadobudli účinnosť zmeny v Obchodnom zákonníku, ktoré sa dotýkajú úrokov z omeškania. Kým do 31. januára boli sadzby úrokov z omeškania jednotné pre obchodné aj občianskoprávne vzťahy, od 1. februára platia odlišné sadzby pre občianske právne vzťahy, vrátane spotrebných úverov a pre obchodné vzťahy. Táto zmena bola zavedená na základe transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách.

Prečítajte si tiež: Ak veriteľ odmietne plnenie

Maximálna lehota splatnosti a omeškanie dlžníka

Podľa novelizovaného Obchodného zákonníka nesmie zmluvná lehota na splatnosť záväzkov presiahnuť 60 dní. Táto lehota začína plynúť od doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa, ktorou požaduje zaplatenie, alebo odo dňa, kedy veriteľ plnil (a to podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, t. j. vystavenie faktúry, resp. Novela pritom nevylučuje aj dlhšiu dobu splatnosti ako 60 dní, avšak iba za predpokladu, ak to nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa a ak to nemožno považovať za nekalú zmluvnú podmienku. O niečo prísnejšie lehoty sa zaviedli v prípade, ak je dlžníkom subjekt verejného práva, teda orgány územnej samosprávy a štátnej správy. Subjekt verejného práva by si mal po novom splniť svoj peňažný záväzok v lehote 30 dní.

V prípade omeškania má veriteľ, ktorý si riadne splnil svoje povinnosti, právo požadovať od dlžníka splnenie záväzku, úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky či náhradu škody spôsobenej omeškaním.

Úroky z omeškania a ich výpočet podľa Obchodného zákonníka

Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom.

Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. a úroky z omeškania

Uvedené nariadenie bolo prijaté s cieľom nevztiahnuť sprísnené podmienky smernice č. 2011/7/EÚ aj na občianskoprávne vzťahy a záväzky z nich vyplývajúce. Ustanovenie § 369 ods. 2 sa síce vzťahuje na prípady, ak nebola výška úrokov z omeškania v zmluve dohodnutá, ale novým ustanovením § 369d sa mení jeho charakter.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri konkurze

Nekalá zmluvná podmienka a paušálna náhrada nákladov

Za nekalú zmluvnú podmienku sa považuje najmä dohoda, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby pre také dojednanie existoval spravodlivý dôvod.

Zavádza sa nový pojem - paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Paušálna náhrada sa neuplatní, ak ide o záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv.

Na posúdenie, či ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax, budú rozhodujúce všetky okolnosti prípadu.

Spravodlivý dôvod a jeho interpretácia

Zákon nedefinuje spravodlivý dôvod pre odchýlenie sa dlžníka od sadzby úroku z omeškania, splatnosti peňažného záväzku dlžníka a výšky náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Z aplikačného hľadiska je možné predpokladať problémy pri výklade tohto pojmu, pretože ani dôvodová správa k zákonu č. 9/2013 Z. z. neuvádza príklad takéhoto dôvodu. Pravdepodobne až súdna prax čiastočne vyrieši tento nedostatok. Možno však očakávať, že spravodlivý dôvod sa bude posudzovať individuálne vo vzťahu ku každému prípadu s prihliadnutím na možné pravidlá vytvorené judikatúrou.

Vývoj sadzieb úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch

V obchodných záväzkových vzťahoch sa sadzba úrokov z omeškania stanovovala rôzne, avšak dohoda strán o výške zmluvných úrokov mala vždy prednosť pred zákonnou úpravou.

Prečítajte si tiež: Všetko o zmluve o pôžičke

Úroky z omeškania do 31. 1. 2013

V tomto období platilo ustanovenie § 369 ods. ak zmluva neobsahovala dohodu zmluvných strán o úrokoch z omeškania, platilo, že výška úrokov sa určí podľa predpisov občianskeho práva (čo v praxi znamenalo, že sa použije ustanovenie § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. Výnimku predstavovala situácia, ak zmluvnou stranou bol spotrebiteľ. V tomto prípade bolo možné dohodou strán určiť úroky z omeškania najviac vo výške podľa predpisov občianskeho práva. Takáto úprava však bola v platnosti len od 15. 1. 2009. Pred týmto dátumom Obchodný zákonník neupravoval úroky z omeškania pre spotrebiteľa.

Úroky z omeškania po 1. 2. 2013

V účinnosti je novelizované znenie ustanovenia § 369 ods. ak v zmluve nie je ustanovenie o dohode o výške úrokov z omeškania, platí, že sa použije úprava podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.

Príklad výpočtu úrokov z omeškania

Kúpna zmluva bola medzi podnikateľmi uzavretá dňa 1. 3. 2013 a zmluvné strany sa nedohodli o úrokoch z omeškania. V tomto prípade bude teda platiť nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z. Splatnosť bola dohodnutá na deň 31. 3. 2013. K omeškaniu došlo dňa 1. 4. 2013. Podľa platnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platila k tomuto dňu výška 0,75 %. Veriteľ si v zmysle nariadenia vlády zvolil fixné úroky a od dlžníka tak môže požadovať úroky z omeškania vo výške 9,75 % ročne od 1. 4. 2013 počas celej doby omeškania, t. j. až do úplného zaplatenia.

Variabilné úroky a ich riziká

Namiesto fixných úrokov z omeškania môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania, zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania (t. j. k 1. 1. a 1.

Variabilné úroky z omeškania prinášajú pre veriteľa väčšie riziko, pretože počas omeškania môže dôjsť aj k zníženiu základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Pri variabilných úrokoch z omeškania nie je prípustné voliť spomedzi sadzieb platných pre jednotlivé polročné intervaly s tým, že na určenie konečnej sumy úrokov z omeškania sa použije len tá najvyššia sadzba.

Prechodné ustanovenia a zmluvy uzavreté pred 1. februárom 2013

Pri uplatnení úrokov z omeškania však treba dať do pozornosti aj prechodné ustanovenie § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. To znamená, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. 2. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. 1. 2013 aj za dobu omeškania po 31. 1.

Pri zmluvách uzavretých do 31. 1. 2013 (vrátane) sa teda pri omeškaní vzniknutom po 1. 2. 2013 (vrátane) aplikuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. účinné k 31. 1. To znamená, že zákonný maximálny úrok z omeškania (teda, ak nebol v zmluve dojednaný odlišne, keďže pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov má prioritu tzv. poctivé zmluvné dojednanie) bude 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.

tags: #veritel #v #centre #pozornosti #práva