
Darovanie je bežný spôsob prevodu majetku, či už ide o hnuteľné veci, nehnuteľnosti, práva alebo majetkové hodnoty. Hoci je darovanie založené na dobrovoľnosti a bezodplatnosti, v určitých situáciách umožňuje slovenský Občiansky zákonník darcovi domáhať sa vrátenia daru. Tento článok sa zameriava na podmienky a právne aspekty vrátenia daru, najmä v kontexte rozvodu a rodinných vzťahov.
Dar možno definovať ako predmet darovacej zmluvy, pričom ním môže byť čokoľvek, čo je spôsobilé byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Darovať možno hnuteľné veci, nehnuteľnosti, práva, majetkové hodnoty alebo spoluvlastnícke podiely. Najčastejšie ide o hmotnú vec, ktorú darca prenecháva obdarovanému bez nároku na protihodnotu.
Darovacia zmluva je právny úkon, ktorým darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému, ktorý tento dar alebo sľub prijíma. Na to, aby bola platná, musí byť urobená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Osoba, ktorá zmluvu uzatvára, musí byť spôsobilá na právne úkony.
Rozoznávame dve formy darovacej zmluvy:
Časté je uzavretie darovacej zmluvy konkludentne, teda mlčky. Napríklad, odovzdanie kľúčov od domu môže znamenať, že predmetom darovacej zmluvy nie je samotný kľúč, ale dom.
Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť
Zákon vyžaduje písomnú formu darovacej zmluvy v dvoch prípadoch:
Ak by písomná forma chýbala, zmluva by bola absolútne neplatná. Neplatnosť nastáva aj vtedy, ak sa má darovacia zmluva plniť až po smrti darcu.
Paragrafy 629 a 630 Občianskeho zákonníka uvádzajú dva prípady, kedy je možné vrátiť dar:
Inštitút vrátenia daru sa považuje za odstúpenie od zmluvy, čo je jednostranný právny úkon, ktorý nevyžaduje súhlas druhej strany.
Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, obdarovaný je oprávnený vec vrátiť. Je bezpredmetné, či o nich darca vedel alebo nie. Ak však darca oboznámil obdarovaného s vadami a ten napriek tomu akceptoval návrh na uzavretie darovacej zmluvy, nie je oprávnený vrátiť dar.
Prečítajte si tiež: Vrátenie preddavku na výsluhový dôchodok
Možnosť vrátiť dar darcovi je obmedzená trojročnou premlčacou lehotou podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Právny vzťah z darovania zaniká momentom doručenia tejto požiadavky obdarovanému. Výzva na vrátenie daru môže byť v akejkoľvek forme, nie je potrebná písomná forma, dokonca ani ak sa jedná o nehnuteľnosť.
Ak obdarovaný už dar nemá, je povinný vyplatiť darcovi peňažnú náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia, podľa § 451 a nasl. OZ.
Pod pojmom "správanie, ktorým sa hrubo porušujú dobré mravy" sa rozumejú napríklad hrubé či hanlivé urážky, psychický nátlak, fyzické násilie, neposkytnutie potrebnej pomoci a podobne. Takéto správanie musí byť objektívne a preukázateľné. Subjektívny pocit darcu nie je rozhodujúci.
Nevhodné správanie sa neviaže len na darcu, ale aj na členov jeho rodiny. Pod pojmom "člen rodiny" sa rozumejú blízke osoby, podľa § 116 OZ, teda príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri vrátení dane
Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí (R 31/1999).
Súdy posudzujú iba také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu.
Obdarovaný je povinný vrátiť všetko, čo bolo predmetom darovacej zmluvy. Ak obdarovaný už dar nemá, je povinný vyplatiť darcovi peňažnú náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia. Ak sa jednalo o vec, ktorá produkuje aj nejaké plody, či úžitky, je obdarovaný povinný vydať darcovi aj tie, ktoré vznikli v čase, keď obdarovaný porušoval dobré mravy nevhodným správaním voči darcovi a členom jeho rodiny.
Pri vrátení darovanej nehnuteľnosti sa darca môže domáhať jej vypratania, ak sú splnené podmienky pre vrátenie daru.
Právo požadovať vrátenie daru je viazané výlučne na darcu, a teda nie je možné domáhať sa vrátenia daru po smrti darcu jeho dedičmi.
V kontexte rozvodu je vrátenie daru citlivá téma. Samotný rozvod ani požiadavka na vyplatenie podielu nie sú dôvodom na vrátenie daru, pokiaľ nie sú sprevádzané správaním, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov voči darcovi alebo členom jeho rodiny.
Nevera manželky môže byť v niektorých prípadoch považovaná za hrubo nevďačné správanie. Súd však bude posudzovať, či ide o správanie sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi voči darcovi.
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/132/2018 uvádza, že prípadná nevera je porušením zákona v manželskom spolužití, je aj sankcionovaná. Avšak, ak dve osoby žijú vo vzťahu mimo manželstva, nemôžu očakávať takú ochranu ako v manželskom zväzku.
Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3 Cdo 411/2015 uviedol, že samo správanie obdarovanej (spočívajúce v nevere, otehotneniu s iným partnerom a iniciovaní rozvodu manželstva) nemožno považovať za opodstatňujúce vrátenie daru, ak vzťahy medzi účastníkmi konania boli dlhodobo narušené a vzájomne akceptovali voľné pravidlá ich manželstva.