Vrátenie invalidného dôchodku pre subvenčný podvod: Komplexný prehľad pomoci počas pandémie a s tým spojené riziká

Pandémia COVID-19 priniesla so sebou rozsiahle ekonomické dopady, ktoré si vyžiadali bezprecedentné opatrenia na podporu zamestnávateľov, živnostníkov (SZČO) a občanov. Slovenská vláda reagovala spustením projektu "Prvá pomoc", ktorý bol rozdelený na štyri opatrenia, s cieľom zmierniť negatívne dôsledky krízy. Hoci tieto opatrenia boli kľúčové pre udržanie zamestnanosti a ekonomickej stability, s ich čerpaním sa spájajú aj riziká, najmä v podobe subvenčných podvodov, ktoré môžu viesť k vráteniu poskytnutých príspevkov a v krajných prípadoch až k trestnoprávnym následkom.

Projekt "Prvá pomoc" a jeho opatrenia

Projekt "Prvá pomoc" bol zameraný na poskytovanie finančnej pomoci zamestnávateľom a SZČO, ktorí boli zasiahnutí pandémiou. Medzi hlavné opatrenia patrili:

• Opatrenie č. 1: Zamerané na zamestnávateľov, ktorí museli povinne zatvoriť svoje prevádzky.
• Opatrenie č. 2: Určené pre SZČO, ktoré prerušili alebo obmedzili svoju činnosť.
• Opatrenie č. 3A a 3B: Poskytovali príspevky zamestnávateľom na úhradu miezd zamestnancov, pričom "3A" sa týkalo zamestnancov na prekážkach v práci a "3B" väčšiny zamestnancov bez ohľadu na to, či pracovali, boli na prekážke alebo pracovali z domu.
• Opatrenie č. 4: Dopĺňalo "Prvú pomoc" a bolo určené pre špecifické skupiny SZČO.

Opatrenie č. 3A a 3B: Flexibilita a podmienky

Medzi opatreniami "3A" a "3B" si zamestnávateľ mohol vybrať pre neho výhodnejšiu alternatívu. Ak mal zamestnávateľ viacero prevádzok, mohol si v rámci toho istého mesiaca na jednu časť prevádzok uplatniť "3A" a na druhú časť prevádzok "3B". Spôsob 3A bol výhodnejší pre zamestnávateľov, ktorí mali malý pokles tržieb, resp. Spôsob 3B bol výhodnejší pre zamestnávateľov, ktorí mali nedostatok práce pre zamestnancov a riešili to skrátenými úväzkami.

Pri verzii "3B" dostal zamestnávateľ príspevok na každého zamestnanca s pracovnou zmluvou uzavretou najneskôr od 1.3.2020. Zamestnanec musel byť ku dňu podania žiadosti v pracovnom pomere a nesmel byť vo výpovednej dobe. Zamestnávateľ nesmel dať zamestnancovi výpoveď z organizačných dôvodov a ani sa s ním z rovnakého dôvodu nesmel dohodnúť na skončení pracovného pomeru. Príspevok na jedného zamestnanca závisel od poklesu príjmov firmy. Najnižšia suma 90 eur bola pri poklese príjmov o 10 % za marec. Najvyšší príspevok 540 eur bol pri poklese príjmov o 80 % za apríl a ďalšie mesiace. Za marec platilo, že príspevok bol najviac vo výške hrubého príjmu zamestnanca.

Alternatívou bola verzia "3A", kde nezáležalo na poklese príjmov. Príspevok kopíroval náhradu mzdy, ktorú zamestnávateľ vyplatil zamestnancom na prekážkach v práci.

Prečítajte si tiež: Vrátenie dávky od Sociálnej poisťovne: Čo robiť?

Kto nemal nárok na príspevok?

Nárok na príspevok nemali subjekty verejnej správy, SZČO poberajúce starobný, predčasný starobný, invalidný alebo výsluhový dôchodok. Taktiež, ak bol na zamestnávanie zamestnanca na to isté obdobie poskytnutý príspevok na vytvorené nové pracovné miesto podľa § 53d zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, príspevok sa neposkytol.

Subvenčný podvod: Čo to je a ako sa mu vyhnúť?

Subvenčný podvod je trestný čin, ktorý spočíva v úmyselnom získaní dotácie alebo inej štátnej pomoci na základe nepravdivých alebo neúplných informácií. V kontexte projektu "Prvá pomoc" sa subvenčného podvodu mohol dopustiť zamestnávateľ alebo SZČO, ktorý napríklad:

• Uviedol nepravdivé údaje o poklese tržieb. Ak zamestnávateľ, resp. SZČO podnikali celý rok 2019, tak voľba metódy zistenia poklesu tržieb (marec 2020 - marec 2019 alebo marec 2020 - priemer za rok 2019) bola na rozhodnutí zamestnávateľa, resp. SZČO. Tento spôsob si nemohol zvoliť zamestnávateľ, resp. SZČO, ak začali podnikať v priebehu roka 2019, alebo SZČO, ktorá mala časť roka 2019 pozastavenú živnosť.
• Nahlásil zamestnancov, ktorí nespĺňali podmienky pre poskytnutie príspevku (napr. boli vo výpovednej dobe, mali viac ako 50 % fondu mesačného pracovného času na prekážke v práci na strane zamestnanca, alebo im bol poskytnutý iný príspevok).
• Neoznámil úradu práce zmenu skutočností, ktorá mala vplyv na vyplatenie dotácie (napr. opätovný nástup do zamestnania, výkon živnosti, zmena príjmových pomerov).
• Porušil podmienky, za ktorých bol príspevok poskytnutý (napr. dal zamestnancovi výpoveď z organizačných dôvodov).

Dôsledky subvenčného podvodu

V prípade preukázania subvenčného podvodu je úrad práce povinný požadovať vrátenie poskytnutej dotácie, a to aj so sankciou. Okrem toho hrozia páchateľovi trestnoprávne dôsledky, vrátane trestného stíhania za podvod alebo subvenčný podvod podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. (§ 221 - Podvod, § 225 - Subvenčný podvod, § 261 - Poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev).

Ako sa vyhnúť subvenčnému podvodu?

Najlepšou prevenciou pred subvenčným podvodom je dôkladné oboznámenie sa s podmienkami poskytovania príspevkov a ich striktné dodržiavanie. Zamestnávatelia a SZČO by mali:

• Starostlivo preštudovať všetky relevantné dokumenty a usmernenia.
• Uvádzať v žiadostiach a výkazoch len pravdivé a úplné údaje.
• Konzultovať nejasnosti s odborníkmi (napr. účtovníkmi, právnikmi).
• Bezodkladne oznamovať úradu práce všetky zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na vyplatenie dotácie.
• Dôsledne dokumentovať všetky skutočnosti, ktoré súvisia s čerpaním príspevkov.

Špecifické podmienky pre SZČO

Pre SZČO platili pri žiadosti o príspevok určité špecifické podmienky. Napríklad, na rozdiel od zamestnávateľov, museli k 31.12.2019 nebyť podnikom v ťažkostiach. Fyzická osoba, ktorá neviedla účtovníctvo, ale uplatňovala si paušálne výdavky, bola podnikom v ťažkostiach, ak za rok 2019 vykazovala v podnikaní stratu.

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

SZČO, ktoré mali súbežne uzatvorenú pracovnú zmluvu, nemali nárok na príspevok. Aj SZČO musela spĺňať podmienky podľa § 70 ods. Splnenie daňových a odvodových povinností sa posudzovalo ku dňu podania žiadosti o príspevok.

Opatrenie č. 2 a 4: Rozdiely a kritériá

Požiadať o príspevok podľa "Opatrenia č. 2" mohla tá SZČO, ktorá bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v Sociálnej poisťovni v období do 31. má tzv. odvodové prázdniny. Požiadať o príspevok podľa "Opatrenia č. 4" mohla taká SZČO, ktorá začala prevádzkovať svoju činnosť pred 1.

SOS dotácia a ďalšie formy pomoci

Okrem projektu "Prvá pomoc" bola občanom v krízovej situácii k dispozícii aj SOS dotácia, o ktorú mohli požiadať na príslušných úradoch práce. Dôležité bolo, aby žiadatelia spĺňali podmienky v zmysle § 8a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z.

Ochrana osobných údajov a zodpovednosť za správnosť údajov

V súvislosti s poskytovaním príspevkov je dôležité dbať na ochranu osobných údajov. Podľa § 9 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov musia byť osobné údaje správne a podľa potreby aktualizované. V prípade poskytnutia nesprávnych údajov dotknutou osobou nenesie prevádzkovateľ zodpovednosť za ich nesprávnosť.

Potvrdením správnosti a pravdivosti údajov uvedených v žiadosti žiadateľ potvrdzuje, že si je vedomý právnych dôsledkov nepravdivého vyhlásenia o uvedených skutočnostiach v predchádzajúcich odsekoch podľa § 21 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vrátane prípadných trestnoprávnych dôsledkov (§ 221 Podvod, § 225 Subvenčný podvod Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.

Prečítajte si tiež: Vrátenie preddavku na výsluhový dôchodok

tags: #vratenie #invalidneho #dochodku #pre #subvencny #podvod