Nájomná zmluva: Podmienky, náležitosti a časté chyby

Nájomná zmluva predstavuje základný právny dokument upravujúci vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. V slovenskom právnom poriadku je nájomná zmluva komplexne upravená, pričom sa líši v závislosti od predmetu nájmu. Tento článok sa zameriava na analýzu právneho vzťahu nájomnej zmluvy, jej podmienok, náležitostí a častých chýb, ktorých sa zmluvné strany dopúšťajú.

Úvod do problematiky nájomnej zmluvy

Právna úprava nájmu v Občianskom zákonníku je rozsiahlejšia a detailnejšia ako napríklad pri kúpnej zmluve. Historicky, Občiansky zákonník bol nastavený s cieľom chrániť nájomcu, čo môže v niektorých prípadoch viesť k nerovnováhe medzi právami a povinnosťami prenajímateľa a nájomcu. Hoci je ochrana nájomcu dôležitá, nemala by výrazne prevažovať nad záujmami prenajímateľa.

Občiansky zákonník upravuje nájomnú zmluvu všeobecne, pričom pre špecifické typy nájmov existujú osobitné právne predpisy. Medzi takéto špecifické úpravy patrí napríklad podnájom bytu.

Všeobecná úprava nájmu vs. špeciálne úpravy

Vzhľadom na odlišnosti v náležitostiach nájomných zmlúv pre rôzne druhy nájmov, tento článok sa zameriava na všeobecnú úpravu nájmu podľa Občianskeho zákonníka. Táto úprava sa uplatňuje napríklad pri prenájme rodinného domu, jeho časti, záhrady alebo pozemku (napríklad spevnenej plochy využívanej ako parkovisko).

Pri nájme bytu platia špecifické ustanovenia, ktoré je potrebné zohľadniť. V nasledujúcich častiach budú popísané náležitosti, ktoré by mala obsahovať nájomná zmluva uzavretá podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj nájomná zmluva na byt.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodca a sporenie v 2. pilieri

Náležitosti nájomnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka

Pre platnosť a účinnosť nájomnej zmluvy je nevyhnutné, aby obsahovala určité základné náležitosti. Tieto náležitosti zabezpečujú právnu istotu oboch zmluvných strán.

Označenie zmluvných strán

Zmluvnými stranami nájomnej zmluvy sú prenajímateľ a nájomca. Prenajímateľ je osoba, ktorá prenecháva vec do dočasného užívania za odplatu. Prenajímateľom môže byť vlastník veci, ale aj iná osoba s právom prenechať vec do užívania, napríklad oprávnený z vecného bremena. Nájomca je osoba, ktorej sa vec prenecháva do dočasného užívania za odplatu.

Obe strany, prenajímateľ aj nájomca, môžu byť fyzické osoby (podnikatelia aj nepodnikatelia) alebo právnické osoby. Označenie zmluvných strán musí byť jednoznačné a presné. Odporúča sa uviesť meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo alebo dátum a miesto narodenia, trvalý pobyt, osobný stav a prípadne aj štátnu príslušnosť. V zmluve je vhodné uviesť aj číslo bankového účtu prenajímateľa, ak má byť nájomné uhrádzané prevodom.

Predmet nájmu

Predmetom nájmu môže byť v zásade akýkoľvek predmet, ktorý je na to vhodný, najmä vec. Vec musí byť vhodná na užívanie a individuálne určená. Predmetom nájmu môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec. Jednoznačné vymedzenie predmetu nájmu je dôležité, pretože nájomca je povinný po skončení nájomného vzťahu vrátiť prenajatú vec.

Predmetom nájmu môže byť aj vec určená úhrnom alebo hromadná vec. Pri veciach určených úhrnom sa prenajíma súbor vecí, ktoré sú určené individuálne podľa kusov. Pri hromadných veciach musí nájomca vrátiť kvantitatívne a kvalitatívne tú istú hromadnú vec (napríklad stádo oviec).

Prečítajte si tiež: Sloboda vôle pri prenájme

Ak je predmetom nájmu obytná miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie, nebytový priestor, podnikateľský nájom hnuteľných vecí, právo užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch (time-sharing), poľnohospodárske pozemky, poľnohospodársky podnik, lesný pozemok alebo hrobové miesto, nájomná zmluva musí obsahovať aj ďalšie náležitosti stanovené príslušnými právnymi predpismi.

Ak to povaha veci pripúšťa, môže byť predmetom nájmu aj len časť veci. V takom prípade je potrebné túto časť veci jednoznačne identifikovať, aby nemohlo dôjsť k zámene s inou vecou (napríklad pri prenájme len jednej obytnej izby v byte).

V záujme právnej istoty je dôležité venovať náležitú pozornosť jednoznačnému určeniu predmetu nájmu. V prípade nájmu bytu je potrebné uviesť číslo bytu, číslo poschodia, číslo vchodu, veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, súpisné číslo stavby, v ktorej sa byt nachádza, register parcely spolu s číslom parcely, na ktorom je dom postavený, číslo listu vlastníctva, katastrálne územie, obec a okres. V prípade hnuteľnej veci je potrebné vymedziť ju čo najpresnejšie, popísaním jej vzhľadu a vlastností.

Vymedzenie predmetu (nájomnej) zmluvy

Je potrebné rozlišovať medzi predmetom nájmu (prenajatou vecou) a predmetom nájomnej zmluvy, ktorý je definovaný pojmovými znakmi nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku. Predmetom nájomnej zmluvy je:

1. prenechanie veci prenajímateľom nájomcovi za účelom dočasného užívania veci a brania úžitkov z nej. Dočasnosť sa rozumie ako užívanie v dohodnutej dobe, pričom je možné uzavrieť zmluvu aj na dobu neurčitú, s možnosťou neskoršej výpovede.
2. odplata za prenechanie veci, ktorú nájomca platí prenajímateľovi.

Rozdiel medzi užívaním veci a braním úžitkov z nej spočíva v tom, že samotné užívanie prenajatej veci spravidla nevyžaduje osobitnú činnosť alebo starostlivosť nájomcu o prenajatú vec.

Prečítajte si tiež: Dlhodobá práceneschopnosť a súdne pojednávania

Práva a povinnosti zmluvných strán

V nájomnej zmluve je vhodné uviesť práva a povinnosti zmluvných strán. Úprava týchto práv a povinností je podrobne rozpracovaná v Občianskom zákonníku, a preto je možné v zmluve na tieto ustanovenia odkázať.

Vyhlásenia zmluvných strán

Zmluvným stranám sa odporúča, aby v nájomnej zmluve uviedli určité vyhlásenia, ktoré zvyšujú právnu istotu. Tieto vyhlásenia nie sú podmienkou platnosti zmluvy, ale ich absencia môže viesť k nejasnostiam.

Medzi typické vyhlásenia patrí vyhlásenie prenajímateľa, že je oprávnený prenechať vec na dočasné užívanie inému. Ďalej sa uvádza, že nájomca pred odovzdaním predmetu nájmu vykonal jeho obhliadku, oboznámil sa s právnym aj technickým stavom predmetu nájmu a nemá voči nemu výhrady. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na spísaní odovzdávacieho a preberacieho protokolu pri odovzdaní a vrátení predmetu nájmu, a súčasne si môžu dohodnúť, čo musí takýto protokol obsahovať.

Výška nájomného

Podstatnou náležitosťou každej nájomnej zmluvy je určenie výšky odplaty za dočasné prenechanie veci nájomcovi na užívanie a branie úžitkov, ktorú Občiansky zákonník označuje pojmom nájomné. Nájomné je jedným z pojmových znakov nájomnej zmluvy.

Nájomné si zmluvné strany spravidla dojednávajú v peniazoch, ale nie je vylúčené ani to, aby sa dohodli na nájomnom v nepeňažnej forme (naturáliách). Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, či nájomné predstavuje pravidelne opakujúce sa platby alebo bude uhradené jednorazovo za celú dobu trvania nájmu. Právne predpisy v tomto smere neustanovujú žiadne osobitné obmedzenia zmluvným stranám.

Ak je predmetom nájmu nehnuteľnosť (napríklad dom), je vhodné, aby si zmluvné strany dohodli, či a v akej výške bude nájomca uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu alebo domu (napríklad úhrady za dodávky plynu, elektrickej energie, tepla, vody).

Peňažná zábezpeka (depozit)

Z aplikačnej praxe vyplýva, že najmä v prípadoch, ak je predmetom prenájmu nehnuteľnosť, si zmluvné strany často dojednávajú peňažnú zábezpeku - depozit, z ktorého sa majú uhrádzať nedoplatky na nájomnom alebo na nedoplatkoch za plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu.

Doba trvania nájmu a podmienky ukončenia

V nájomnej zmluve by mala byť obsiahnutá dohoda zmluvných strán o dobe trvania nájmu a prípadne aj spôsoboch a podmienkach ukončenia nájomného vzťahu. Dočasnosť nájmu nevylučuje, aby si zmluvné strany dohodli, že nájomnú zmluvu uzatvárajú na dobu neurčitú.

Dobu určitú si zmluvné strany môžu dohodnúť buď určením konkrétneho dátumu, ku ktorému sa nájom skončí, alebo určením počtu mesiacov, prípadne rokov, alebo aj tak, že si stanovia, že nájom skončí vtedy, keď nastane určitá skutočnosť - podmienkou však je, že musí byť isté, že táto skutočnosť časom nastane.

Zmluvné strany si v tomto bode môžu bližšie dohodnúť aj niektoré spôsoby, resp. podmienky skončenia nájomnej zmluvy - napríklad môžu si upraviť výpovednú dobu v prípade výpovede v inej dĺžke, ako ustanovuje Občiansky zákonník. V prípade nájmu bytu si zmluvné strany nemôžu dohodnúť kratšiu výpovednú dobu, ako je ustanovená Občianskym zákonníkom. Právna úprava nájmu bytu má v tomto smere výrazne ochranný charakter vo vzťahu k nájomcovi.

Záverečné ustanovenia

V poslednom článku každej nájomnej zmluvy by mali byť obsiahnuté záverečné ustanovenia, ktoré upravujú napríklad spôsob doručovania písomností, riešenie sporov a iné administratívne záležitosti.

Najčastejšie chyby pri uzatváraní nájomných zmlúv

Právna úprava nájomnej zmluvy je komplikovanejšia ako napríklad pri kúpnej zmluve. Komplikovanosť spočíva v tom, že jednotlivé zákony rôzne upravujú jednotlivé aspekty nájomného vzťahu, a to v závislosti od toho, o aký predmet nájmu ide.

Napríklad, ak chcú zmluvné strany uzatvoriť nájomnú zmluvu na byt a nevedia o osobitnej právnej úprave nájomného vzťahu, uzatvoria si nájomnú zmluvu, v ktorej si napríklad dohodnú výpovednú dobu 2 mesiace. V takejto časti by bola nájomná zmluva neplatná, pretože pri nájme bytu nemôže byť výpovedná doba v prípade výpovede danej prenajímateľom nájomcovi kratšia ako 3 mesiace. Takto dohodnuté ustanovenia nájomnej zmluvy tak v praxi následne spôsobujú vznik ďalších právnych problémov.

Z týchto sporov je často jediným východiskom ich riešenie súdnou cestou, s čím je okrem iného spojený aj vznik ďalších nákladov. V takýchto prípadoch sú náklady zmluvných strán v konečnom dôsledku oveľa vyššie než náklady za poskytnutie kvalitnej právnej pomoci pri koncipovaní zmluvy.

V praxi si zmluvné strany chcú uzatvoriť často nájomnú zmluvu podľa určitého vzoru (nájdeného napríklad na internete a pod.), avšak nerozlišujú, na aký predmet nájmu bol daný vzor vypracovaný (napríklad vzor je vypracovaný na prenájom bytu, ale zmluvné strany si dojednávajú prenájom nebytového priestoru).

Ďalšou častou chybou je, že zmluvné strany nedostatočne presne vymedzia predmet nájmu (napríklad pri prenájme motorového vozidla by zmluvné strany uviedli len to, že predmetom prenájme je motorové vozidlo vo vlastníctve prenajímateľa).

Z pohľadu prenajímateľa je napríklad vhodné, aby si v nájomnej zmluve s nájomcom dohodol povinné poistenie nehnuteľnosti (s presným vymedzením, či povinnosť poistiť predmet nájmu zahŕňa len poistenie stavby alebo poistenie vybavenia domácností, prípadne obidve - najmä v prípade rodinných domov) s určením subjektu, ktorý bude poistné hradiť - spravidla nájomca.

Veľký význam pre prenajímateľa má aj zmluvná úprava nájomného, a to nielen jeho výšky, ale aj termínov splatnosti. V zmluve by malo byť jednoznačne určené, či sa nájomné platí opakovane každý mesiac, alebo len jednorazovo, rovnako aj termín splatnosti - napríklad, či sa má nájomné platiť mesačne dopredu, alebo spätne a pod. Vhodné je uviesť aj konkrétny spôsob, ako má byť nájomné uhrádzané - napríklad prevodom na účet prenajímateľa alebo v hotovosti. Ak sa nájomné uhrádza v hotovosti, je dôležité pre nájomcu, aby bolo v nájomnej zmluve napríklad dohodnuté, že nájomca nie je povinný zaplatiť nájomné v hotovosti prenajímateľovi v prípade, ak mu prenajímateľ odmietne vystaviť potvrdenie o prijatí platby.

Pri prenájme bytu a domu je dôležité najmä pre prenajímateľa výslovne v nájomnej zmluve upraviť, že nájomca je povinný uhrádzať plnenia spojené s užívaním domu alebo bytu, ako aj stanoviť spôsob tejto úhrady. Nájomca by si mal dať taktiež pozor na to, či zmluva určuje, že nájomca nie je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu. Ak takéto ustanovenie v nájomnej zmluve nie je, nájomca je oprávnený uzatvoriť zmluvu o podnájme s treťou osobou.

Zmluvné strany by mali byť taktiež veľmi obozretné napríklad aj pri určovaní doby trvania nájmu, a to v závislosti od toho, či je predmetom nájmu dom alebo byt. Ak je predmetom nájmu rodinný dom a zmluvné strany uzavreli nájomnú zmluvu na určitú dobu a nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá proti tomu návrh na vypratanie nehnuteľností, podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zo zákona obnovuje nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.

Krátkodobý nájom bytu podľa zákona č. 98/2014 Z. z.

Nájom bytu sa môže uzatvoriť podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona o krátkodobom nájme bytu (zák. č. 98/2014 Z. z.). Zákon o krátkodobom nájme bytu umožňuje flexibilnejšie podmienky, ako sú napríklad kratšie výpovedné lehoty. V prípade krátkodobého nájmu podľa tohto zákona nevzniká nájomcovi pri skončení nájmu právo na poskytnutie bytovej náhrady. Na druhej strane, nájom podľa Občianskeho zákonníka neobmedzuje dobu nájmu a môže byť uzatvorený aj na dobu neurčitú.

Pri nájme podľa Občianskeho zákonníka môže byť zmluva ústna, avšak o jej obsahu je potrebné vyhotoviť zápisnicu. Ak nie je dohodnutá doba nájmu, predpokladá sa nájom na dobu neurčitú. Pri nájme podľa zákona o krátkodobom nájme musí byť zmluva písomná a uzatvorená len na dobu určitú podľa vyššie uvedených kritérií.

Základné platby, ktoré nájomca poskytuje prenajímateľovi, sú nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (napríklad platby za energie). Tieto platby sa zvyčajne poskytujú na mesačnej báze. Strany môžu dohodnúť aj peňažnú zábezpeku, ktorá slúži na zabezpečenie pohľadávok prenajímateľa (napríklad z dôvodu neplatenia nájomného alebo spôsobenej škody). Maximálna výška zábezpeky môže byť najviac trojnásobok súčtu mesačného nájmu a úhrad za plnenia. Ak prenajímateľ zábezpeku použije, nájomca je povinný ju doplniť do pôvodnej výšky do jedného mesiaca.

Pokiaľ sa nedohodne inak, platí, že drobné úpravy a náklady spojené s údržbou v byte, ktoré zásadne neovplyvňujú vzhľad ani funkčnosť bytu, hradí nájomca. Zoznam takýchto drobných úprav hradených nájomcom je uvedený v prílohe nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (napríklad oprava batérie, výmena sifónu, oprava tlakového splachovača), resp. sem zaraďujeme aj opravy nezahrnuté v tomto zozname v prípade, ak náklady na jednu opravu neprevýšia 6,64 €. Ak sa nájomca nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a bežnú údržbu bytu, má prenajímateľ právo tak urobiť po predchádzajúcom upozornení nájomcu na svoje náklady a požadovať od nájomcu náhradu.

Dôležité aspekty pri uzatváraní nájomnej zmluvy

Pri uzatváraní nájomnej zmluvy si dôkladne preštudujte jej podmienky a overte si pravdivosť všetkých údajov. Napríklad overte, či je prenajímateľ skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú ponúka na prenájom, a skontrolujte aj ostatné tvrdenia (napríklad ohľadom lokality, parkovania, susedov, atď.). Ak vám prenajímateľ predkladá zmluvu priamo pri obhliadke bytu, neponáhľajte sa a vyžiadajte si čas na jej dôkladné preštudovanie.

Kvalitná nájomná zmluva je základom pre bezproblémový nájomný vzťah a dodržiavanie všetkých povinností je zase kľúčové pre stabilitu tohto vzťahu. Prenajímateľ je na jednej strane povinný prenechať byt do nerušeného užívania nájomcovi a nájomca je zase povinný pravidelne platiť nájom a úhrady za plnenia.

Nájomca by mal byť obzvlášť pozorný, ak ide o platby. Je dôležité, aby zmluvné strany v nájomnej zmluve presne definovali spôsob úhrady nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, ako aj termíny splatnosti.

Špecifické povinnosti prenajímateľa a nájomcu

Základné podmienky určujúce rozsah povinností prenajímateľa a nájomcu určujú právne predpisy a môžu ich vyšpecifikovať v nájomnej zmluve. Najkonkrétnejšie upravuje špecifiká nájmu § 664 zákona č. 40/1964 Zb., a to na účel určenia rozsahu povinností. V § 664 zákon č. 40/1964 Zb. definuje, že „prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať“. Z toho vyplýva, že prenajímateľ môže dať do nájmu len stavbu v zodpovedajúcom stave v súlade s užívaním stavby, v stave obvyklom v rámci užívania alebo sa s nájomcom dohodne na spôsobe užívania.

Na účely užívania stavby musí byť daný priestor skolaudovaný v súlade so stavebným povolením podľa § 85 zákona č. 50/1976 Zb. Skolaudovanie stavby sa riadi zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ktorý v § 76 až § 85 určuje podmienky, za ktorých sa môže skolaudovať stavba. V § 82 ods. 1 je určené kolaudačné rozhodnutie, ktoré „… povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby“.

V § 82 ods. 4 je stanovená povinnosť stavebného úradu, ktorý v rámci podmienok užívania stavby určí podľa druhu a účelu stavby aj „…ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie“. V konečnom dôsledku stavebný úrad rozhoduje o spôsobe užívania stavby a aj jeho možnej zmeny v súlade s § 85 zákona č. 50/1976 Zb. „zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby…“

Z vyššie uvedeného jednoznačne vzniká povinnosť na strane prenajímateľa (vlastníka) stavby, a to prenajímať stavbu len výhradne na účel, na ktorý bola stavba skolaudovaná. V inom prípade sa spôsob nájmu dohodne v zmluve špecifickejšie, než všeobecné právne predpisy stanovujú v súlade s § 664 zákona č. 40/1964 Zb.

V praxi sa môže dohodnúť aj to, že síce objekt nespĺňa skoro žiadne podmienky na bezpečnosť, ale veľakrát za symbolický poplatok sa prenajme. Stavba, ktorá nie je skolaudovaná, sa nemôže z dikcie zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku užívať.

Ak nájomca zistí, že priestor právne nevyhovuje na činnosť - potom musí zmeniť účel užívania stavby a v tom prípade získať povolenie prenajímateľa a zabezpečiť v súlade s § 85 zákona č. 50/1976 Zb. Z týchto dvoch možností vyplývajú povinnosti pre nájomcu a aj prenajímateľa. Nájomca by mal mať možnosť oboznámiť sa s projektovou dokumentáciou stavby v takom rozsahu, aby vedel presne, ako môže využívať objekt prenájmu tak, aby nič neporušoval a vedel, za čo bude platiť nájom. To na druhej strane stanovuje povinnosť prenajímateľa takúto dokumentáciu nájomcovi poskytnúť ešte pred uzavretím nájomnej zmluvy, aby sa s ňou mohol oboznámiť.

Akákoľvek zmena, ktorá by mohla ohroziť zdravie, život človeka alebo životné prostredie, musí byť uskutočnená ako zmena užívania stavby. Pokiaľ stavba nespĺňa požiadavky kolaudácie, musí na to prenajímateľ upozorniť nájomcu (aj budúceho) a prípadne, pokiaľ súhlasí, aj adekvátne znížiť nájomné - to ale závisí od zmluvných strán, či sa tak rozhodnú.

Skolaudovaná stavba sa viaže na stavebné povolenie, ktoré schvaľuje príslušný stavebný úrad. V stavebnom povolení sa väčšinou rieši len vo všeobecnosti bezpečnosť, konkrétnejšie protipožiarna ochrana, hygiena a pri vyhradených technických zariadeniach aj bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Zároveň sa riešia aj stanoviská dotknutých orgánov napr. aj z oblasti civilnej ochrany a pod., pričom požiadavky sú veľakrát formulované všeobecne v súlade s § 66 až § 70 zákona č. 50/1976 Zb. Z toho logicky vyplýva nutnosť vyšpecifikovať rozsah nájmu práve nájomnou zmluvou. Pokiaľ to nájomná zmluva neobsahuje, môžu sa obidve zmluvné strany dostať do problémovej situácie.

Základné povinnosti v oblasti požiarnej ochrany, BOZP a civilnej ochrany

Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi stanovuje povinnosti v oblasti požiarnej ochrany. V rámci kolaudácie je schválená protipožiarna bezpečnosť stavby v súlade s vyhláškou č. 94/2004 Z. z. Plnenie všetkých povinností určených v § 4 a § 5 zákona č. 314/2001 Z. z. určuje § 6 ods. 2 zákona č. 314/2001 Z. z. „Vlastník (správca) nehnuteľností, ktorý prenajíma nehnuteľnosť, je povinný zabezpečiť úlohy ochrany pred požiarmi podľa ustanovení tohto zákona, ak sa v nájomnej zmluve nedohodne s nájomcom o zabezpečení týchto úloh inak.“ Zo zákona jednoznačne vyplynula povinnosť plniť si povinnosť pre prenajímateľa (vlastníka, správca), pokiaľ nájomná zmluva neurčí inak. Rozsah plnenia v rámci protipožiarnej ochrany má dispozitívny charakter, tzn. strany nájomnej zmluvy si môžu určiť rozsah svojich práv a povinností inak, než je určené v prvej časti § 6 ods. 2 zákona č. 314/2001 Z. z.

tags: #právny #vzťah #nájomná #zmluva #podmienky