Metódy Výchovy pre Telesne Postihnutých: Komplexný Prehľad

Úvod

Špeciálna pedagogika sa ako významný vedný odbor zaoberá edukáciou a (re)habilitáciou osôb s rôznymi formami postihnutia. V rámci nej má pedagogika telesne postihnutých (somatopédia) svoje špecifické postavenie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na metódy výchovy pre telesne postihnutých jedincov, s dôrazom na legislatívny rámec, typy škôl, vzdelávacie programy, princípy a ciele edukácie.

Špeciálna Pedagogika a Somatopédia

Špeciálna pedagogika patrí do systému pedagogických vied a zaoberá sa teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jedincov so špeciálnymi potrebami, ktorí nezapadajú do pásma normality. Tieto potreby môžu vyplývať z mentálneho, senzorického, telesného postihnutia, narušených komunikačných schopností, psychosociálneho narušenia, porúch učenia alebo správania, ale aj z výnimočného nadania. Somatopédia je jednou z oblastí špeciálnej pedagogiky, ktorá sa špecificky venuje edukácii telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených jedincov.

System Špeciálnej Pedagogiky

Špeciálna pedagogika zahŕňa viaceré oblasti, ktoré sa zameriavajú na špecifické skupiny jedincov so špeciálnymi potrebami:

• Somatopédia: pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených,
• Tyflopédia: pedagogika zrakovo postihnutých,
• Surdopédia: pedagogika sluchovo postihnutých,
• Logopédia: pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou,
• Etopédia: pedagogika psychosociálne narušených,
• Psychopédia: pedagogika mentálne postihnutých,
• **Pedagogika nadaných a talentovaných.

Pedagogika Mentálne Postihnutých (Psychopédia)

Pedagogika mentálne postihnutých, známa aj ako psychopédia, je oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Jej objektom sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu. Psychopédia skúma prejavy a spoločenské dôsledky mentálneho postihnutia a zaoberá sa psychopedickou diagnostikou.

Výchova Telesne Postihnutých

Legislatívny Rámec Vzdelávania Telesne Postihnutých Detí

Vzdelávanie telesne postihnutých detí v školách na Slovensku upravuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Vzdelávanie žiaka s telesným postihnutím je možné podľa Vyhlášky MŠSR 322/2008 Z.z., ktorá upravuje zriaďovanie, zrušovanie a typy špeciálnych škôl, organizáciu a dĺžku štúdia, zaraďovanie a prijímanie žiakov, pravidlá hodnotenia a klasifikácie, starostlivosť o zdravie a dozor nad žiakmi.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o nemeckého ovčiaka

Typy Škôl pre Telesne Postihnutých Žiakov

Pre telesne postihnutých žiakov sa zriaďujú:

• Základná škola pre telesne postihnutých,
• Stredné odborné učilište pre telesne postihnutú mládež,
• Gymnázium pre telesne postihnutú mládež,
• Stredná odborná škola pre telesne postihnutú mládež.

Tieto školy sa zriaďujú aj pri domovoch sociálnych služieb pre deti. Pre zmyslovo a telesne postihnutých žiakov a pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, ktorí sú tiež žiakmi s mentálnym postihnutím, sa zriaďujú školy pre mládež s viacerými chybami, a to: osobitná škola pre telesne postihnutých, praktická škola pre telesne postihnutých, odborné učilište pre telesne postihnutú mládež.

Organizácia Vzdelávania v Špeciálnych Školách

Základné školy pre telesne postihnutých majú prípravný ročník a 9 ročníkov. Prípravný ročník a 1. až 4. ročník tvoria prvý stupeň, 5. až 9. ročník tvoria druhý stupeň školy. V špeciálnych školách sa môžu zriaďovať triedy pre žiakov s viacerými chybami. Triedy pre žiakov so špecifickými vývinovými chybami učenia a správania a špeciálne triedy pre zmyslovo, telesne postihnutých žiakov a žiakov s mentálnym postihnutím alebo pre žiakov s chybami reči v základných školách a špeciálne triedy pre zmyslovo a telesne postihnutých žiakov v stredných školách patria do sústavy špeciálnych škôl.

Počty Žiakov v Triedach

V triede základnej školy pre telesne postihnutých v prípravnom ročníku a v 1. až 3. ročníku môže byť najviac osem žiakov, v 4. až 9. ročníku môže byť najviac desať žiakov. V triede základnej školy pre telesne postihnutých, v ktorej sú ležiaci žiaci, môže byť najviac šesť žiakov. V triede pre žiakov podľa § 5 ods. 6 môžu byť najviac šiesti žiaci. V triede strednej školy pre telesne postihnutú mládež môže byť najviac dvanásť žiakov. V triede odborného učilišťa môže byť najviac štrnásť žiakov. V triede odborného učilišťa pre zmyslovo a telesne postihnutú mládež môže byť najviac osem žiakov.

Vzdelávacie Programy pre Telesne Postihnutých Žiakov

Výchova a vzdelávanie žiakov s telesným postihnutím sa uskutočňuje podľa vzdelávacieho programu pre deti s telesným postihnutím prostredníctvom Štátneho vzdelávacieho programu. Vzdelávací program je určený pre deti a žiakov s telesným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v materskej a základnej škole. Program vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s telesným postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní.

Prečítajte si tiež: Rodové stereotypy vo výtvarnej výchove

Žiaci so špecifickými vývinovými poruchami sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov. Žiaci s ťažkým mentálnym postihnutím, žiaci s autizmom a žiaci s viacerými chybami, ktorí sa nemôžu vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie vzdelávať inak, sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov.

Ciele a Princípy Pedagogiky Telesne Postihnutých

Cieľom pedagogiky telesne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s telesným postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti.

Zásady Špeciálnej Výchovy

Zásady sú základné poučky, pravidlá, smernice, ktoré sa majú v špeciálnej výchove dodržiavať, pokiaľ ide o výber metód, foriem a prostriedkov výchovy postihnutých alebo narušených jedincov. Na zreteli treba mať v ŠP všeobecné pravidlá:

• Najprv poznaj, potom vychovávaj.
• Nie proti postihnutiu, ale v prospech postihnutého.

Dôsledky Spojené s Postihnutím

Akýkoľvek druh postihnutia ovplyvňuje celú osobnosť jedinca. Postoj spoločnosti k ľuďom s postihom môže byť emocionálny - buď je predmetom súcitu, alebo vzbudzuje odpor. Tento postoj býva často spojený s predsudkami. Rodina postihnutého prechádza fázami šoku a popretia, postupnej akceptácie a vyrovnania sa s problémom a fázy realizmu.

Následky Telesného Postihnutia

Nedostatočné pohybové možnosti a deformovaný zovňajšok. Závažnosť pohybových obmedzení veľmi ovplyvňuje kvalitu života. Rozhodujúca je miera sebestatočnosti, ak chýba - človek je závislý na iných. Pohybovo obmedzený nemá rovnaké možnosti stýkať sa s rôznymi ľuďmi, má menšie skúsenosti s rôznym sociálnym prostredím.

Prečítajte si tiež: Rady pre rodičov

Následky Sluchového Postihnutia

Sluchovo postihnutých možno chápať ako minoritu, ktorá používa odlišný komunikačný systém. Hlasový prejav býva ťažko zrozumiteľný, obmedzená slovná zásoba, problém pochopenia významu slov. Ťažko sa orientujú, majú problém pochopiť názory, postoje a pocity druhých. Majú tendenciu reagovať impulzívne, lebo sa nedokážu ovládať.

Následky Zrakového Postihnutia

Nedostatočnosť vizuálneho kontaktu. Nepriaznivo pôsobí aj akákoľvek nápaditosť, alebo deformácia reči. Zrakovo postihnutý má obmedzenú schopnosť učiť sa napodobňovaním. Obmedzená orientácia v neznámom prostredí, čo vedie k závislosti na iných ľuďoch. Menší záujem o samostatnú aktivitu.

Následky Mentálneho Postihnutia

Závisia od stupňa mentálnej retardácie. Spomalené myslenie. Oneskorená reč. Poruchy výslovnosti. Ťažká vzdelávateľnosť. Výchovné problémy. Hyperaktivita. Nemajú radi zmenu.

Následky Psychosociálneho Narušenia

Drogová závislosť. Sexuálna deviácia. Týranie detí. Autizmus. Suiciálne sklony (samovražedné). Kriminalita.

Psychopedická Diagnostika

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie.

Psychopedická diagnostika zahŕňa:

• Anamnézu: Získavanie informácií o vývoji jedinca, jeho zdravotnom stave a rodinnom prostredí.
• Pozorovanie: Sledovanie správania jedinca v rôznych situáciách.
• Testy: Používanie štandardizovaných testov na meranie kognitívnych schopností, sociálnej zrelosti a motorických zručností.
• Rozhovor: Komunikácia s jedincami, jeho rodinou a odborníkmi.

Na základe výsledkov psychopedickej diagnostiky sa zostavuje individuálny plán edukácie a (re)habilitácie, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a možnosti jedinca.

Diagnostické Metódy Využívané v ŠPP

Medzi diagnostické metódy využívané v ŠPP patria: rozhovor, dotazník, pozorovanie, písomné testy, testy motoriky, kauzistické metódy.

Prognóza a Prevencia

Prognóza: Predpoveď, odhad budúceho stavu, choroby, snaží sa objektívne stanoviť či sa dá pri určitých podmienkach očakávať zlepšenie, alebo zhoršenie stavu.

Prevencia: Odborná činnosť zameraná na predchádzanie, zabránenie opakovaniu a znižovaniu rizík rôznych negatívnych vplyvov a problémov.

Formy Prevencie

• Primárna prevencia: Predchádzanie, posilňovanie pozitívnych podmienok, zameraná na celú spoločnosť (prednášky, besedy).
• Sekundárna prevencia: Je adresná na konkrétnu populáciu, napr.: drogovo závislých - liečebne, poskytuje sa vo forme účinnej a včasnej pomoci.
• Terciárna prevencia: Jej cieľom je zmierniť dôsledky, dopady jednotlivých postihnutí, zabrániť zhoršovaniu stavu.

Socializácia a Jej Stupne

Socializácia je proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti. Je to proces, v ktorom sa človek stáva plnohodnotnou sociálnou bytosťou - aktívne sa zúčastňuje na spoločenskom a kultúrnom živote spoločnosti. Socializácia sa realizuje v praktickej, osobnostnej a sociálnej rovine.

Rodina: predstavuje sociálne vplyvy, postoje, citový a racionálny vzťah. Jej výchovné pôsobenie formuje správanie dieťaťa. Osobitný význam pre postihnuté dieťa má reč.

Postoj spoločnosti: je veľmi dôležitý, nejde len o kompenzácie, ale ide o celkový postoj spoločnosti „nás“, prestali sme sa obzerať za postihnutými.

Socializácia postihnutých a narušených jednotlivcov má svoje špecifickosti, ktoré sú dané druhom a stupňom postihnutia v istom veku. V súčasnosti sa u nás uplatňuje otázka tzv. integrovanej výchovy a vzdelávania. Príprava na povolanie týchto jednotlivcov má svoje obmedzenia aj v tom, že je vopred vymedzený len istý okruh profesií, ktoré postihnutí a narušení môžu vykonávať.

Stupne Socializácie

• Integrácia: Najvyšší stupeň socializácie - úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí. Jednotlivec sa stáva úplne nezávislý a samostatný.
• Adaptácia: Prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu, ktoré je možné len za určitých podmienok.
• Utilita: Zaradenie postihnutého do spoločnosti sa môže realizovať len za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci (je nesamostatný), najčastejšie v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne alebo mentálne postihnutých.
• Inferiorita: Neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia. Jednotlivci sú úplne nesamostatní, odkázaní na starostlivosť iných, najmä pri ťažkom telesnom a mentálnom postihnutí, keď je potrebná celoživotná ochranná a ošetrovacia starostlivosť.

Inštitúcie pre Postihnutých a Narušených Jedincov

Cieľom inštitúcie je vytvoriť podmienky pre plnohodnotný rozvoj schopností každého jedinca so špeciálnymi výc… Predmet PVNP nie je u nás ani v zahraničí jednoznačne vymedzený, čo vyplýva z rôznych ponímaní špeciálnej pedagogiky i problematiky edukácie a starostlivosti o VNP. Predmet PVNP: edukácia jedincov, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej, či psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť, t.j. individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania a to aj oproti žiakom s jediným postihnutím, či narušením Cieľom PVNP je dosiahnuť, čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie. PVNP zaraďujeme do systému špeciálnopedagogických vied z aspektu užšieho zamerania.

Viacnásobné Postihnutie (VNP)

Definovanie VNP a kategorizácia VNP ( vyberte podľa 2 rôznych autorov) Márkusová, E. : Za viacnásobné postihnutie označuje len tie prípady, kedy sú prítomné dva a viaceré hlavné príznaky (postihnutia), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne. Vašek, Š. : Viacnásobné postihnutie možno charakterizovať ako „multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt, t.j. nová kvalita postihnutia - odlišná od jednoduchého súčtu postihnutí a narušení.“Pričom tento fenomén je ovplyvnený kompenzačnými mechanizmami jednotlivca.

Kategórie VNP

• ľahké viacnásobné postihnutie - cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
• ťažké viacnásobné postihnutie - u týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Príčiny VNP

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Pričom najzávažnejšie VNP sú väčšinou vyvolané príčinami pôsobiacimi v štádiu prenatálneho vývinu: infekcia alebo intoxikácia, indikácie psychického charakteru, traumy alebo fyzikálne faktory, vývinové poruchy, metabolické a nutričné činitele, ochorenia CNS a zmyslových orgánov, kombinácie príčin, poruchy tehotenstva, vplyvy materiálneho prostredia, chromozomálne abnormality, vplyvy sociálneho prostredia, genetické vplyvy, mechanické poškodenia, neznáme prenatálne, perinatálne a postnatálne vplyvy.

Špeciálnopedagogická Diagnostika VNP

Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti-komunikácia, motorika, emocionalita, správanie, senzorika, sebaobsluha, kognitívne procesy, spôsobilosti pre sociálne interakcie, orientácia v prostredí, autoregulácia. Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).

Ciele, Úlohy a Princípy Edukácie VNP

Edukácia VNP - výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Teda vybaviť žiaka takým adekvátnym množstvom poznatkov, zručností a návykov, aby bol schopný zapojiť sa do pracovného a spoločenského života a žiť jemu primeraný kvalitný život bez toho, aby pôsobil ťažkosti svojmu okoliu.

Proces Edukácie VNP

Proces edukácie VNP je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii (vrátane edukátora)

Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Je určený príslušnými pedagogickými normami a dokumentami pre dané inštitúcie (učebné plány, učebné osnovy), prípadne je rozpracovaný v IVP.

Špeciálne Metódy

Špeciálne metódy uvádza Vašek nasledovne:

• m. viacnásobného opakovania
• m. nadmerného zvýraznenia informácie
• m. zapojenia viacerých kanálov
• m. optimálneho kódovania
• m. intenzívnej spätnej väzby

Edukácia VNP v Triedach C-Variantu

Edukácia VNP v triedach C-variantu špeciálna základná škola variant C prípravný ročník a desať ročníkov a vzdelávanie sa uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu Obsah vzdelávania prebieha v blokoch, je určený rámcovými učebnými osnovami. Po trojmesačnom diagnostickom pobyte je žiak zaradený do príslušného ročníka podľa jeho schopností.

Štátny Vzdelávací Program pre Žiakov s VNP

Vzdelávací program je určený pre žiakov s viacnásobným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a pre žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v základnej škole. Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s viacnásobným postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní. Pozostáva z dvoch častí. Prvá je určená pre žiakov VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím. V nej sú vymedzené ciele výchovy a vzdelávania, stupeň vzdelania, profil absolventa, vzdelávacie oblasti, charakteristika, špecifiká a dĺžka vzdelávania a podmienky prijímania žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, charakteristika výchovy a vzdelávania, špecifiká vzdelávania, charakteristika vzdelávania v špeciálnej základnej škole a v základnej škole, vzdelávacie štandardy, rámcové učebné plány, organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní, aké má byť povinné personálne zabezpečenie. materiálno-technické a priestorové zabezpečenie a podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní, zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov. Druhá časť je určená pre žiakov VNP bez mentálneho postihnutia.

Individuálny Vzdelávací Program

Individuálny vzdelávací program vypracováva špeciálny pedagóg, prípadne podľa potreby s ďalšími odbornými pracovníkmi.

Nové Programy Práce so Žiakmi s VNP

Program W. Strassmeiera

Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč. Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie. Program je realizovaný formou hry, pričom sa snažíme rovnomerne vyvážiť zaťaženie v jednotlivých oblastiach. Dieťa by malo dostať priestor aj na voľnú hru. Spočiatku dieťa imituje činnosti a postupne dostáva väčší priestor na samostatné prevedenie činnosti. Ako bolo uvedené vyššie, program je aj diagnostickým prostriedkom. Ešte pred samotným zahájením programu podpory sa určí celková vývinová úroveň dieťaťa pomocou krátkych testov pre každú oblasť vývinu. Vyplnia sa údaje o úspešnosti zvládnutia jednotlivých úloh v každej oblasti. Následne bude možné zostaviť aspoň orientačný profil dieťaťa a porovnať ho s normou. Zároveň zostavovateľ získa prehľad o oblastiach, v ktorých dieťa zaostáva najviac alebo sa v nich približuje norme.

Bazálna Stimulácia

Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Bazálna znamená ponuka elementárnych podnetov vo svojej najjednoduchšej podobe. Stimulácia znamená ponúkanie podnetov všade tam, kde si jednotlivec vzhľadom na ťažké postihnutie nedokáže zabezpečiť dostatočný prísun podnetov. Základnou požiadavkou bazálnej stimulácie je celistvosť. To znamená, že jednotlivé oblasti na seba vzájomne pôsobia a spolu tvoria jednotný celok. Všetky oblasti sú rovnocenné a nie je možné nadraďovať ktorúkoľvek z nich. Bol by to zásah do hodnotového systému. Ide o nasledujúce oblasti: vnímanie, myslenie, pocity, pohyb, komunikácia, telesné skúsenosti a sociálne skúsenosti. V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách. Prvú rovinu tvoria základné podnety (somatické, vestibulárne a vibračné). Druhá rovina je rozširujúca stimulácia, ktorá v sebe zahŕňa podnety: taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové.

Somatické podnety pôsobia na kožu a svaly dieťaťa. Stimulácia sa deje prostredníctvom, dotyku, tlaku, pohybu a vnímaním teploty. Základným prostriedkom je dotyk, ktorým sa snažíme sprostredkovať pozitívnu telesnú skúsenosť. Na zintenzívnenie možno využiť rôzne materiály. Vibračné podnety umožňujú dieťaťu pocítiť vlastný nosný aparát (kosti, kĺby), keďže deti s ťažkým postihnutím nedokážu získať skúsenosti, ktoré sa bežne získavajú pri lezení alebo chôdzi. Pomáha dieťaťu vnímať chvenie alebo zvuky a vnímať smer, odkiaľ prichádzajú. Nosný aparát možno stimulovať pomocou vibračných prístrojov, ktoré sa prikladajú na jednotlivé časti tela. Dieťa tak získa aspoň základné povedomie o vlastnom tele a telesnej schéme. Stimulácia začína na pätách a končí pri hrudníku. Inou možnosťou stimulácie je vnímanie prirodzených vibrácií a to tak, že sa ruka dieťaťa priloží na hrudník hovoriacej osoby. Vestibulárne podnety pomáhajú dieťaťu vnímať a uvedomovať si zmenu polohy tela v priestore. Podnety sa poskytujú vo forme pomalého rytmického hojdania, kolísania alebo otáčania rôznymi smermi. Využiť možno hojdačky, veľké lopty alebo valce. Vestibulárna stimulácia zlepšuje svalový tonus a stabilitu tela. Vyvoláva v deťoch príjemné pocity a úsmev. Taktilno-haptické podnety majú aktivovať najmä oblasť rúk a viesť k aktívnemu dotýkaniu sa a uchopovaniu predmetov. Svoje miesto tu má aj facilitácia, keď dieťaťu pomáhame poznávať daný predmet, jeho veľkosť, tvar, povrch alebo váhu. Orálne a olfaktorické podnety sú veľmi úzko prepojené. Zameriavame sa na stimuláciu oblasti úst, ktorá je veľmi citlivá. Usilujeme sa o senzibilizáciu tejto oblasti na prijímanie podnetov prostredníctvom orálnych hier alebo ponúkaním chutí. Pri olfaktorickej stimulácií poskytujeme jednoznačné vône, tak aby ich dieťa postrehnúť a naučiť sa diferencovať. Sluchové a zrakové podnety už nie sú viazané na telo a preto je pre deti s ťažkým postihnutím náročné tieto podnety spracovať. Zmyslom stimulácie je naučiť deti pozerať sa a počúvať. Ponúkame kontrastné zvuky (hluk-ticho) aj obrazy (svetlý-tmavý). Vedieme deti k registrácií blízkych aj vzdialenejších predmetov, produkcii zvukov. Je vhodné zvuky kombinovať s dotykom, vibráciou alebo pohybov.

Snoezelen

Snoezelen je špecifický tým, že je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín, či už z pohľadu veku alebo schopností. Nekladie nároky na intelektové alebo iné schopnosti a tak je vhodný aj pre deti s ťažkým postihnutím (bola to pôvodná a hlavná cieľová skupina Snoezelenu). V stručnosti možno Snoezelen definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania. Snoezelen sa realizuje v špecificky upravenom prostredí (multisenzorické prostredie/miestnosť) s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi alebo komponentmi. Má u dieťaťa navodiť pocit bezpečia a uvoľnenia. Svojou štruktúrou a vybavením zároveň podnecuje a motivuje dieťa k aktivite a získavaniu nových skúseností. Multisenzorická miestnosť má byť miestnom, kde má dieťa dostatok času a priestoru na skúmanie a interakciu s objektmi. Pokiaľ je to čo i len trochu možné má mať možnosť voľby. Priestor, čas a právo výberu súvisí so základným princípom Snoezelenu ,,nič sa nemusí, všetko je dovolené“. Veľmi dôležité sú sprostredkovanie hlavne pozitívnych skúseností a pozitívnej spätnej väzby. U dieťaťa by mali byť posilnené kompetencie aktívne a samostatne manipulovať s objektmi v miestnosti, dostávať od nich spätnú väzbu (vo forme zvuku alebo svetla) a teda mať možnosť ovládať a kontrolovať svoje prostredie, čo prispieva k jeho rozvoju. Snoezelen je prostriedkom na rozvoj všetkých zložiek osobnosti, nie len na relaxáciu alebo stimuláciu zmyslového vnímania. Okrem toho slúži aj na elimináciu nevhodného správania a budovanie vzťahu s osobou, ktorá dieťa pri Snoezelene doprevádza. Multisenzorické prostredie/miestnosť možno vybaviť širokou škálou objektov, ktoré sa bežne používajú alebo sú určené primárne pre Snoezelen. Môže byť zamerané na stimuláciu jedného…

tags: #vychova #metody #pre #telesne #postihnutych