
Dobrovoľné dražby sa stali bežnou súčasťou trhu s nehnuteľnosťami na Slovensku. Hospodárska kríza prispela k zvýšeniu počtu nehnuteľností, ktoré sa dostali do dražby v dôsledku platobnej neschopnosti dlžníkov. Tento článok sa zameriava na komplexný prehľad problematiky dražieb, s dôrazom na náklady spojené s vyprataním predmetu dražby a povinnosti s tým súvisiace.
Všeobecné informácie o dražbách, ako je postup a podmienky, upravuje zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Dražobné poriadky jednotlivých dražobných spoločností upravujú podrobnosti. Ministerstvo spravodlivosti SR vykonáva kontrolu zákonnosti a správnosti postupov dražobníkov. Na samotný priebeh dražby dohliada notár, ktorý spisuje notársku zápisnicu.
Účastníkom dražby sa môže stať osoba, ktorá zložila dražobnú zábezpeku. Zákon vymenúva osoby, ktoré sa nemôžu dražby zúčastniť pre svoj vzťah k dlžníkovi, nehnuteľnosti alebo dražobníkovi.
Proces dražby začína návrhom navrhovateľa dražby dražobníkovi. Dražobník zabezpečí vypracovanie znaleckého posudku a následne sa podpíše zmluva o vykonaní dražby. Oznámenie o dražbe sa zverejní v notárskom centrálnom registri a v obchodnom vestníku. Dražby sa zúčastňujú osoby zapísané do zoznamu účastníkov dražby, ktoré splnili podmienky pre účasť na dražbe. Po vyvolaní licitátorom účastníci podávajú podania. Dražba pokračuje, kým účastníci dražby robia vyššie podania.
Prostredníctvom dražby je možné nadobudnúť rôzne druhy nehnuteľností, ako sú byty, domy, pozemky a hospodárske budovy. Etický kódex NADS zakotvuje nadštandardnú etickú a profesionálnu úroveň organizovania dobrovoľných dražieb.
Prečítajte si tiež: Dobrovoľná dražba bytu – čo potrebujete vedieť
Dražobná zábezpeka je finančná čiastka, ktorú môže dražobník vyžadovať od účastníkov dražby ako podmienku účasti na dražbe. Jej hodnota nesmie presiahnuť 30 % z najnižšieho podania.
Vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka najviac v rozsahu 10 % z výťažku dražby, ale nesmie prekročiť sumu 20 % z výšky pohľadávky.
Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby, musia byť ohodnotené odborným znaleckým posudkom, z ktorého sa vychádza pri stanovení najnižšieho podania.
Problematickou skutočnosťou pri dražbách je 15-dňová lehota na splatenie ceny dosiahnutej vydražením a problém dostať na vydraženú nehnuteľnosť úver.
Ďalším rizikom je neochota predchádzajúceho vlastníka vypratať vydraženú nehnuteľnosť. Takéto konanie môže byť trestným činom podľa § 218 Trestného zákona. Nadobúdateľ môže podať na súd návrh na vypratanie nehnuteľnosti.
Prečítajte si tiež: Dražba a práva
Ďalším rizikom je podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby.
Účastník dražby by si mal skontrolovať, či niektoré ťarchy na nehnuteľnosti neprechádzajú na vydražiteľa.
Vo väčšine prípadov predávajú nehnuteľnosti na dobrovoľných dražbách záložní veritelia, najmä banky. Výhodou dobrovoľnej dražby je rýchlosť speňaženia nehnuteľnosti.
Ak uhradí vydražiteľ cenu, ktorá bola dosiahnutá vydražením, v stanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo k vydraženej veci.
Bývalý vlastník je povinný vypratať nehnuteľnosť. V prípade neochoty môže nadobúdateľ podať návrh na súd na vypratanie nehnuteľnosti.
Prečítajte si tiež: Nájomca a náklady pri strate
Z pohľadu nedobrovoľného účastníka dražby, je dôležité aktívne komunikovať s veriteľom a hľadať možnosti riešenia dlhu. Je možné dohodnúť sa na splátkovom kalendári, refinancovaní úveru alebo na predaji nehnuteľnosti pred dražbou.
GAVILA s.r.o. oznámila dobrovoľnú dražbu bytu č. 3 v Novej Dubnici, zapísaného na LV č. 2478. Ide o byt v radovom murovanom bytovom dome súp. č. 67 na parc.č. 330 v k.ú. Nová Dubnica. S vlastníctvom bytu je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení domu v podiele 61/1972. Byt je komplexne zrekonštruovaný. Na LV ťarchy zahŕňajú záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne a vecné bremeno v prospech spoločnosti TERMONOVA, a.s.
tags: #vydrazitel #znasa #naklady #na #vypratanie #predmetu