
Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je komplexný proces, ktorý zohľadňuje množstvo faktorov. Cieľom je vždy zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa a vytvoriť pre neho stabilné a priaznivé prostredie. Tento článok sa zaoberá definíciou výhradného práva na starostlivosť, faktormi, ktoré súd zvažuje pri rozhodovaní, a šancami rodičov na jeho získanie.
Výhradné právo na starostlivosť znamená, že jeden z rodičov má právo a povinnosť osobne sa starať o dieťa, vychovávať ho a spravovať jeho majetok. Druhý rodič má právo sa s dieťaťom stýkať a informovať sa o jeho vývoji, pokiaľ súd nerozhodne inak.
Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti zohľadňuje viacero faktorov, a to ako na strane rodičov, tak i na strane dieťaťa. Rozhodujúcim kritériom je však vždy záujem maloletého dieťaťa. Medzi ďalšie okolnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie, patria:
Tieto kritériá platia aj pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, kedy sa rodičia striedajú v starostlivosti o dieťa v pravidelných intervaloch.
Šance rodiča na získanie dieťaťa do osobnej starostlivosti závisia od posúdenia všetkých vyššie uvedených faktorov súdom. Ak rodič preukáže, že je schopný zabezpečiť dieťaťu najlepšie podmienky pre jeho vývoj a že je v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do jeho starostlivosti, má vysokú šancu na úspech.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o výhradnom súhlase
Dôležité je zdôrazniť, že súd vždy prihliada na záujem dieťaťa a rešpektuje jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, môžu sa obrátiť na súd. Súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Pri podávaní návrhu na súd je dôležité:
Súd v konaní vypočuje obidvoch rodičov, dieťa (ak je dostatočne vyspelé), kolízneho opatrovníka a prípadne aj ďalších svedkov. Súd môže tiež nariadiť znalecké dokazovanie, napríklad psychologický posudok.
Ak sa po rozhodnutí súdu zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností. Na zmenu rozhodnutia je potrebné preukázať, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov, z ktorých súd vychádzal pri určení zverenia do osobnej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Kľúč k úspešnej expanzii: Zmluva
Zmenou pomerov môže byť napríklad zmena bydliska, zmena zamestnania, zmena zdravotného stavu, zanedbávanie starostlivosti o dieťa alebo bránenie v styku s druhým rodičom.
Prečítajte si tiež: Všetko o Zmluve o Sprostredkovaní
tags: #výhradné #právo #na #starostlivosť #definícia