Vykazovanie dočasnej PN zamestnávateľom: Formulár Sociálna poisťovňa – komplexný prehľad

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V takom prípade je potrebné, aby zamestnávateľ správne vykázal túto skutočnosť Sociálnej poisťovni (SP) a zdravotnej poisťovni (ZP). Tento článok poskytuje komplexný pohľad na proces vykazovania PN, nároky zamestnanca a povinnosti zamestnávateľa s ohľadom na formuláre Sociálnej poisťovne.

Náhrada príjmu počas prvých 10 dní PN

Počas prvých 10 kalendárnych dní trvania PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa. To isté platí, ak mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Podmienkou nároku je, že zamestnanec za toto obdobie nemá príjem za prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ zamestnanca na nemocenské poistenie.

Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni, pričom výška náhrady je nasledovná:

• 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) za 1. až 3. deň PN
• 55 % DVZ za 4. až 10. deň PN

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Na určenie výšky náhrady príjmu je kľúčový denný vymeriavací základ (DVZ). Ten sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia, ktorým je spravidla obdobie od 1. januára kalendárneho roka, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu, do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu.

Ak poistenie (zamestnanie) trvá minimálne od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka, DVZ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní, za ktoré sa platilo poistné v rozhodujúcom období.

Prečítajte si tiež: Povinnosti pri mesačných výkazoch poistného

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ, alebo PN vznikla v deň vzniku právneho vzťahu, DVZ je denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v mesiaci, kedy PN vznikla.

Maximálny DVZ pri PN, ktoré vznikli v roku 2017, je limitovaný číslom 30,4167. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nadol.

Príklady výpočtu DVZ

• Príklad 1: Zamestnanec nastúpil 10.12.2016, od 15.3.2017 je práceneschopný. Pred touto PN nemal PN, OČR, MD ani žiadne prerušenie poistenia. Rozhodujúce obdobie je obdobie od 10.12.2016 do 28.2.2017.
• Príklad 2: Zamestnankyňa sa vrátila z rodičovskej dovolenky do práce 1.4.2017. Pracovný pomer trval od roku 2006. Od 1.11.2017 je práceneschopná. Jej dohodnutá mzda je 600 eur. Výpočet z pravdepodobného DVZ: 600/30 = 20,0000.
• Príklad 3: Zamestnanec vykonáva činnosti s pravidelným príjmom od 1.7.2016. Pracuje každý štvrtok, jeho príjem v každom mesiaci bol 50 eur. PN vznikla 15.5.2017 (pondelok) a trvá do 23.5.2017 (utorok). Rozhodujúce obdobie je obdobie od 1.7.2016 do 30.4.2017. Nárok na náhradu príjmu má za 9 kalendárnych dní, napriek tomu, že vynechal v práci kvôli PN iba jeden deň. Pracovný čas je rovnomerne rozvrhnutý na 5 dní v týždni. Ak práceneschopnosť vznikla 15. mája 2017 a trvá do 26. mája 2017 a hodinová mzda (vypočítaná z 1. štvrťroku 2017) je 3 eurá/hod, zamestnávateľ zaplatí náhradu príjmu vo výške (3 x 0,25 + 7 x 0,55) x 17,1537 = 78,90702, zaokrúhlene 78,91 eur.

Nemocenské poistenie a nárok na nemocenské dávky

Od 11. dňa PN prechádza vyplácanie dávky na Sociálnu poisťovňu, ktorá vypláca nemocenské. Nárok na nemocenské má zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený (NP) alebo po zániku poistenia v ochrannej lehote.

Podmienky nároku na nemocenské dávky

Okrem nemocenského majú zamestnanci nárok aj na ďalšie nemocenské dávky, ako napríklad:

• Materské: Podmienkou nároku na materské je získanie 270 dní NP v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Ochranná lehota po zániku poistenia je 7 dní, pričom ak poistenec bol NP menej ako 7 dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak poistenkyni poistenie zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota je 8 mesiacov. Ochranná lehota nevzniká pri prerušení poistenia. Materské sa vypláca od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr od 8. týždňa pred týmto dňom.
• Ošetrovné: Nárok na ošetrovné má zamestnanec, ktorý sa stará o chorého člena rodiny, najviac 10 kalendárnych dní.
• Vyrovnávacia dávka: Vyrovnávacia dávka sa poskytuje tehotnej zamestnankyni, ktorá bola počas tehotenstva preradená na inú, menej platenú prácu z dôvodu, že doteraz vykonávaná práca je pre tehotné zakázaná, alebo podľa posudku lekára ohrozuje jej tehotenstvo.

Podmienkou nároku na ľubovoľnú nemocenskú dávku okrem vyrovnávacej dávky u zamestnanca je, že zamestnanec nemôže mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Táto podmienka sa sleduje len v právnom vzťahu, z ktorého zamestnanec žiada o nemocenskú dávku.

Prečítajte si tiež: Finančná podpora pre náhradnú osobnú starostlivosť

Výška nemocenského

Výška nemocenského je v prvých troch dňoch trvania PN 25% denného vymeriavacieho základu (DVZ), v ďalších dňoch 55% DVZ. Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni.

Podporné obdobie

Podporné obdobie je 52 týždňov od vzniku PN. Podporné obdobie sa skracuje o obdobia predchádzajúcich PN v období 52 týždňov pred vznikom PN. Toto skrátenie sa nerealizuje, ak PN bola z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia, alebo ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od poslednej PN. Po uplynutí predĺženého podporného obdobia na čerpanie nemocenského sa zamestnancovi a SZČO povinné poistenie prerušuje.

Povinnosti zamestnávateľa pri vykazovaní PN

Zamestnávateľ má niekoľko povinností pri vykazovaní PN zamestnanca:

• Zaslanie podkladov do SP: Zamestnávateľ je povinný zaslať do SP podklady potrebné na výplatu nemocenského do 3 dní po 10-tom dni trvania PN. Medzi tieto podklady patrí aj formulár Sociálnej poisťovne.
• Vykazovanie v mesačnom výkaze: Zamestnávateľ vykazuje zamestnanca v mesačnom výkaze pre Sociálnu poisťovňu po celú dobu trvania právneho vzťahu, aj v mesiaci, kedy je celý mesiac práceneschopný, vrátane PN po podpornej dobe alebo PN po 52. týždni, počas OČR alebo poberania materského.
• Oznámenie prerušenia poistenia: V RL-prerušenie uvedie zamestnávateľ dôvod 8 - prerušenie odo dňa nasledujúceho po 52. týždni.
• Oznámenie začiatku a konca PN v ZP: Začiatok a koniec PN a OČR zamestnávateľ oznamuje v hromadnom oznámení, použije sa kód 1O. Termín na oznámenie je do konca nasledujúceho mesiaca.

Dôležité je rozlišovať, či zamestnanec má alebo nemá nárok na nemocenské alebo ošetrovné. Za obdobie, kedy zamestnanec čerpá materskú dovolenku, nie je povinný platiť poistné do SP ani zamestnávateľ.

Elektronická PN (ePN)

Od roku 2018 sa postupne zavádza elektronická PN (ePN), ktorá zjednodušuje a zefektívňuje proces vykazovania PN. Pacientovi ePN vystavuje lekár, ktorý identifikoval ochorenie znemožňujúce vykonávať prácu. K vystaveniu ePN je nevyhnutný prístup do systému ezdravie.

Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť

Ako funguje ePN?

1. Vystavenie ePN: Lekár vystavuje ePN priamo v dekurze pacienta po vyšetrení. Skontroluje sa dátum vystavenia ePN, vpíše sa diagnóza a dôvod ePN (choroba, úraz a pod.).
2. Dostupnosť informácií: Zamestnávateľ vidí meno a špecializáciu lekára, ktorý ePN vystavil.
3. Komunikácia: V prípade potreby (napr. chybne vystavená ePN) lekár ePN stornuje.
4. Automatický prenos údajov: Údaje o uznaní dočasnej pracovnej neschopnosti sú z Národného zdravotníckeho informačného systému zaslané do informačného systému Sociálnej poisťovne automaticky a po ich automatizovanom spracovaní následne zasielané do eSlužieb SP - systému poskytujúcemu služby zamestnávateľom (Odvádzateľ poistného).

Dôležité informácie o ePN

• ePN sa vzťahuje na všetky poistné vzťahy, z ktorých osoba v čase uznania dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zárobkovú činnosť.
• Možno v ePN vyznačiť vychádzky, aby zamestnávateľ alebo Sociálna poisťovňa mohli kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu.
• Ak je ePN chybne vystavená, jednoducho sa stornuje.
• Vystavenie ePN sa týka aktuálnej schopnosti pacienta s ochorením nastúpiť do práce.
• Sociálna poisťovňa informuje poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, že dočasné pracovné neschopnosti vystavené v eZdraví (ePN) nemusia vykazovať ako ostatné zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia.

Špecifické situácie

Dohodári

Zamestnanec pracujúci na dohodu, ktorý je nemocensky poistený (s pravidelným príjmom, nie DoBPŠ, nie dôchodca a pod.) má v prípade PN nárok na náhradu príjmu aj na nemocenské, tiež mu vzniká nárok na ošetrovné a materské za rovnakých podmienok ako u zamestnanca v pracovnom pomere.

Postup pri PN dohodára v ZP

• Ak dohodár na deň pred PN nebol prihlásený v ZP kódom 2D, tak od vzniku PN dáva zamestnávateľ do ZP oznámenia: 2D Z a 1O Z.
• Ak dohodár na deň pred PN bol prihlásený v ZP kódom 2D, tak od vzniku PN dáva zamestnávateľ do ZP oznámenie: 1O Z.

Štatutári

Ak je zamestnanec súčasne štatutárom, práceneschopnosť sa posudzuje v každom právnom vzťahu osobitne. Ak má vystavenú PN iba pre pracovný pomer, táto neplatí pre iný právny vzťah. Štatutári s nepravidelným príjmom nemajú nárok na nemocenské dávky. Ak štatutár poberá materské v inom právnom vzťahu (napr. z inej činnosti), naďalej poberá ako štatutár príjem.

Zmeny v zdravotnom poistení od roku 2011

V priebehu roka 2011 nastalo niekoľko zmien v oblasti zdravotného poistenia, ktoré mali dopad na vykazovanie údajov a plnenie oznamovacích povinností zamestnávateľa. Medzi najdôležitejšie zmeny patrí zavedenie pojmu "zárobková činnosť" a rozšírenie okruhu príjmov, z ktorých sa platí poistné na zdravotné poistenie.

Definícia zamestnanca pre účely zdravotného poistenia

Definícia zamestnanca sa v priebehu roka 2011 menila. Od 1. januára 2011 do 30. apríla 2011 bol zamestnancom každý poistenec, ktorý vykonával činnosť, z ktorej mal právo na príjem zo závislej činnosti. Od 1. mája 2011 do 31. júla 2011 bol zamestnancom každý, kto vykonával zárobkovú činnosť a mal nárok na príjem zo závislej činnosti. Fyzická osoba sa nepovažovala za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberala príjem zo zárobkovej činnosti.

Zárobková činnosť a podiely na zisku

Od 1. januára 2011 bol okruh príjmov, z ktorých sa platí poistné na zdravotné poistenie, rozšírený. Do zárobkovej činnosti patrí aj činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na vyplatenie podielov na zisku. Povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na podiely na zisku vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona, teda až zo zisku dosiahnutého za účtovné obdobie roku 2011 a neskôr.

Vymeriavací základ a sadzby poistného

Od 1. januára 2011 zamestnanec a zamestnávateľ nemajú stanovený minimálny základ. Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Vymeriavací základ je najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu.

Sadzba poistného pre zamestnanca je 4 % z vymeriavacieho základu, ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 2 % z vymeriavacieho základu.

tags: #vykazovanie #dočasnej #PN #zamestnávateľom #formulár #Sociálna