Vykonateľnosť správneho rozhodnutia a jej podmienky

Rozhodovací proces orgánov verejnej správy pri vydávaní správnych rozhodnutí má zmysel len vtedy, ak jeho výsledkom je rozhodnutie, ktoré je za splnenia istých podmienok právoplatné a vykonateľné. Tento článok sa zaoberá podmienkami vykonateľnosti správneho rozhodnutia s dôrazom na jeho právoplatnosť a praktické aspekty.

Právoplatnosť správneho rozhodnutia

Právoplatnosť rozhodnutia je vlastnosť individuálneho správneho aktu, ktorá spôsobuje zmenu, vznik, alebo zánik práv a povinností v konkrétnom prípade. Právoplatnosť vyjadruje aj istotu účastníka konania o nemennosti rozhodnutia. Samozrejme táto nemennosť je relatívna, lebo v správnom práve poznáme celý rad mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré sú určené na to, aby opravili zvyčajne nezákonné, ale aj právoplatné rozhodnutie. Tento materiálny rozmer právoplatnosti nevyvoláva ani v praxi, ani v teórií väčšiu polemiku.

Problémom je formálny rozmer právoplatnosti správneho rozhodnutia. Podľa § 52 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie proti ktorému nie je možné podať odvolanie je právoplatné. Dôvody prečo môže nastať tento stav sú viaceré. V praxi však najväčší problém vyvoláva situácia, kedy márne uplynie lehota na podanie odvolania - zvyčajne 15 dňová.

Problémy s určovaním dátumu právoplatnosti

Účastník konania má právo (zvyčajne) v 15 dňovej lehote podať odvolanie. Zhruba v rokoch 2001-2003 bolo vydané usmernenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a následne stanovisko konzultačného zboru Ministerstva vnútra, z ktorých vznikol nesprávny záver, že rozhodnutie v správnom konaní je právoplatné (ak nebolo dané odvolanie) pätnástym dňom lehoty. Systém automatického spracúvania spisov v rámci Okresných úradov (Fabasoft, resp. iný systém) označuje stále ako právoplatné rozhodnutie v 15. deň.

Bez akejkoľvek pochybnosti, takýto postup orgánov štátnej správy je nesprávny a nezákonný. Účastník konania má právo podať odvolanie aj pätnásty deň, minútu (teoreticky sekundu) pred polnocou. Pätnásty deň lehoty na odvolanie je plne v dispozícii účastníka konania rozhodnúť sa či dá, alebo nedá odvolanie. Ak však je rozhodnutie napadnuteľné odvolaním sa na pätnásty deň, nemôže byť zároveň právoplatné. Teda označenie 15. dňa ako dňa právoplatnosti sa na jeden celý deň berie možnosť účastníka konania odvolať sa.

Prečítajte si tiež: Všetko o predbežnej vykonateľnosti v CSP

Deklarovanie nesprávneho dátumu právoplatnosti môže mať kritické následky pre účastníka konania. Napríklad, ak systém Fabasoft vyznačí ako deň právoplatnosti 15. deň, a účastník s takouto informáciou pracuje, napríklad v žiadosti o hypotekárny úver, môže sa veľmi ľahko dostať do vážneho problému. Je zvláštne, že jedna veľmi jednoduchá veta v správnom poriadku vyvoláva skoro dvadsať rokov nejednotnosť interpretácie a je potencionálnou hrozbou pre právnu istotu účastníkov konania. Odborná literatúra, napríklad komentár k Správnemu poriadku od Potasha (C.H.Beck 2015), zrozumiteľne na strane 285 správne interpretuje toto ustanovenie.

Vykonateľnosť rozhodnutia

Vykonateľnosť rozhodnutia nastáva vtedy, keď je možné reálne vynútiť plnenie povinností, ktoré z neho vyplývajú. Vykonateľnosť môže nastať aj vtedy, ak rozhodnutie ešte nie je právoplatné (§ 55 ods. 1 správneho poriadku).

Vo všeobecnosti vykonateľnosť rozhodnutí orgánov štátnej správy, ktorých konanie je upravené zákonom č. 71/1967 Zb., sa posudzuje podľa § 52 ods. 2 tohto zákona. Takéto rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať, podať rozklad, alebo ak odvolanie alebo rozklad nemá odkladný účinok.

Právne vety súvisiace s vykonateľnosťou rozhodnutí

Nasledujúce právne vety ilustrujú rôzne aspekty vykonateľnosti rozhodnutí v kontexte správneho súdnictva:

• Odklad vykonateľnosti: O odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa § 250c O.s.p. nemôže rozhodovať súd, na ktorom nebola podaná žaloba na preskúmanie rozhodnutia, vykonateľnosť ktorého sa má odložiť. Ak nebola spolu so žiadosťou o odklad vykonateľnosti rozhodnutia podaná žaloba, súd konanie o žiadosti zastaví podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
• Opravné prostriedky: V správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je prípustné použiť len ten opravný prostriedok, ktorý je výslovne uvedený v tejto časti. Výslovné pripustenie odvolania, pokiaľ ide o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, je uvedené v ustanovení § 250c ods. 2 O.s.p.
• Predbežné opatrenie: Inštitút predbežného opatrenia je systematicky zaradený do druhej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorej ustanovenia sa však pre správne súdnictvo nepoužijú vôbec (§ 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno preto o jeho vydanie v správnom súdnictve s úspechom žiadať a preto, ak aj dôjde k žiadosti o vydanie predbežného opatrenia, jediným možným spôsobom rozhodnutia správneho súdu o takejto žiadosti je zastavenie konania pre nedostatok podmienky konania v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
• Obmedzenie sprístupnenia informácií: Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy (ktorými sú napríklad Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok).
• Závislý výrok: Závislým výrokom v zmysle ustanovenia § 242 ods. 2 písm. b) O. s. p. môže byť napríklad poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie určitej sumy na základe exekučného titulu.
• Právo vymáhať poistenie: Pojem „právo vymáhať poistenie“ použitý v § 21 ods. 2 zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa spája s možnosťou oprávneného iniciovať výkon rozhodnutia, nespája sa s ním faktické uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva až úspešnou realizáciou výkonu.
• Účastník konania: Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je (nielen) ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, ale aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa nepreukáže opak.
• Sankčný úrok: Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že sankčný úrok ako „istá budúca pohľadávka“ v kontexte § 71 ods.
• Riadny opravný prostriedok: Ani vyznačenie právoplatnosti na rozhodnutí nebráni fyzickej a právnickej osobe, ktorá sa cíti byť opomenutým účastníkom, podať proti takémuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, teda odvolanie a to v 15 dňovej zákonnej lehote v súlade s poučením uvedeným v závere napadnutého rozhodnutia.
• Vlastnícke právo: Súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú otázku riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, môže sa aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností.
• Konanie o dedičstve: Účelom konania o dedičstve (§ 175a až § 175zd O.s.p.) je prejednanie dedičstva a rozhodnutie o dedičstve podľa zásad dedičského práva hmotného (§ 461 až § 486 Občianskeho zákonníka). Dedičským konaním sa predovšetkým sleduje : a/ zistenie právnych nástupcov poručiteľa a b/ zistenie majetku a dlhov poručiteľa.
• Zánik práva na vykonanie rozhodnutia: Márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada z úradnej povinnosti. Výkon rozhodnutia musí v trojročnej lehote byť nielen začatý, ale aj skončený.
• Poučovacia povinnosť súdu: Podľa § 5 ods. 1 O.s.p. súdy poskytujú prípadne svojich úloh účastníkov v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Poučovacia povinnosť súdu je jedným zo základných predpokladov práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
• Vymáhateľná pohľadávka: Zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.

Prečítajte si tiež: Rozhodcovské rozhodnutie a jeho vykonateľnosť

Prečítajte si tiež: Podmienky vykonateľnosti rozhodnutia

tags: #vykonateľnosť #správneho #rozhodnutia #podmienky