Vymáhanie pohľadávok zo zmenky: Postup a dôležité aspekty

Vymáhanie pohľadávok je bežnou súčasťou podnikateľského života. Klienti sa často obracajú na advokátov, aby im pomohli získať späť svoje peniaze. Tento článok sa zameriava na postup vymáhania pohľadávok zo zmenky a poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike.

Posúdenie nároku

Prvým krokom pri vymáhaní pohľadávky je objektívne posúdenie, či pohľadávka skutočne existuje a či je možné ju úspešne uplatniť v súdnom konaní. Subjektívny pocit o existencii finančnej pohľadávky nemusí znamenať, že po právnej stránke pohľadávka skutočne existuje. S objektívnym právnym posúdením sa môžete obrátiť na advokáta, ktorý vám po zistení skutkového stavu a právnom posúdení veci poskytne právne stanovisko. Advokátovi musíte predložiť všetky listinné a iné dôkazy, ktoré preukazujú váš nárok a podrobne popísať skutkový stav veci.

Mimosúdne vyriešenie veci

Ak advokát potvrdí, že váš nárok existuje a je vymožiteľný súdnou cestou, je vhodné sa pokúsiť o mimosúdne vyriešenie veci (tzv. pokus o zmier). Aj keď sa to môže zdať zbytočné, z praxe vyplýva, že priemerne 50 % sporov sa podarí vyriešiť mimosúdnou cestou, a to ku spokojnosti oboch strán. Mimosúdne vyriešenie veci je spravidla menej finančne nákladné a časovo rýchlejšie ako súdne konanie.

Advokát po porade s klientom môže zvoliť rôzne postupy, ako sa pokúsiť o zmier s dlžníkom:

• Písomná výzva advokáta na zaplatenie dlžnej sumy, adresovaná doporučenou poštou dlžníkovi. Advokát vo výzve uloží dlžníkovi dodatočnú lehotu na zaplatenie dlhu a zároveň podrobne vysvetlí dlžníkovi právny základ nároku klienta.
• Osobné stretnutie advokáta s dlžníkom, prípadne jeho právnym zástupcom.

Ak je mimosúdne konanie úspešné a obe strany sa dohodnú na spôsobe urovnania ich právnych vzťahov, advokát zabezpečí vyhotovenie potrebných dokumentov, ktoré definitívne vyriešia a ukončia spor oboch strán.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Možnosti mimosúdneho urovnania:

• Splnenie dlhu zaplatením: Ak je predmetom sporu výlučne splatná pohľadávka a medzi stranami neexistujú žiadne ďalšie právne vzťahy, bude postačovať, keď dlžník preukázateľne zaplatí svoj dlh klientovi.
• Dohoda podľa § 570 Občianskeho zákonníka: V rámci tejto dohody je možné dohodnúť s dlžníkom, že doterajší existujúci záväzok sa nahrádza novým záväzkom. V tomto prípade doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
• Dohoda o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka: Touto dohodou tiež dochádza k nahradeniu pôvodného záväzku novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Na rozdiel od dohody podľa § 570 Občianskeho zákonníka sa medzi stranami upravujú právne vzťahy medzi nimi sporné alebo pochybné. V mnohých prípadoch nemusí byť nárok klienta jednoznačne daný.

Súdne vymáhanie pohľadávky

Ak sa spor nepodarí vyriešiť mimosúdnou cestou, klient sa musí rozhodnúť, či spor s dlžníkom bude riešiť súdnou cestou alebo nie. Treba poukázať na vážnosť takéhoto rozhodnutia. Základnou podmienkou domáhania sa práv klienta súdnou cestou je existencia samotného právneho nároku.

Po predložení všetkých listinných a iných dôkazov klientom advokát informuje klienta o tom, aký je predpoklad úspešnosti klienta v súdnom konaní. Advokát neručí klientovi za jeho úspech v súdnom konaní, pretože v rámci súdneho konania môže dlžník uplatniť dôkazy, ktoré v konečnom dôsledku môžu rozhodnúť o výsledku sporu. Úlohou advokáta v súdnom konaní je účelne a hospodárne zastupovať klienta, využívajúc jeho zákonné práva.

Trovy súdneho konania

So súdnym vymáhaním pohľadávky sú spojené ďalšie finančné výdavky klienta, ako sú súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia a trovy dokazovania. Výška súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia priamo závisí od výšky pohľadávky.

Bonita dlžníka

Existencia exekučného titulu (právoplatný rozsudok alebo platobný rozkaz, na základe ktorého je dlžník povinný zaplatiť klientovi dlh) ešte neznamená, že sa klientovi v rámci exekúcie podarí vymôcť svoju pohľadávku v plnej výške. Preto je účelné, keď sa klient v spolupráci s advokátom pokúsi zistiť platobnú schopnosť dlžníka. Bonita dlžníka sa zisťuje napríklad preverením katastra nehnuteľností, či dlžník je vlastníkom nehnuteľností alebo nie.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN

Ak sa klient rozhodne vymáhať svoju pohľadávku súdnou cestou, ďalšie právne kroky bude konzultovať s advokátom. Advokát zvolí najlepší právny postup, najmä rozhodne o druhu a forme návrhu, resp. žaloby. Po začatí súdneho konania advokát poskytuje právne služby klientovi neobmedzene až do právoplatného skončenia veci. Súdne konania sa vedú a realizujú na základe Občianskeho súdneho poriadku.

V prípade úspechu klienta v súdnom konaní súd vynesie rozsudok, ktorým zaviaže dlžníka k zaplateniu dlžnej sumy spolu s úrokom z omeškania, ako aj k náhrade trov konania. Právoplatný a vykonateľný rozsudok, príp. platobný rozkaz, sa považuje za exekučný titul a na ich základe je možné domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy cestou exekúcie. Advokát môže pred podaním návrhu na výkon exekúcie písomne vyzvať dlžníka k zaplateniu dlžnej sumy v dodatočnej lehote, ak je to účelné.

Exekučné konanie

Exekučné konanie sa vedie a realizuje na základe Exekučného poriadku. Aj v rámci exekúcie vznikajú ďalšie trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia advokáta, súdny poplatok za vydanie poverenia exekútorovi, ako aj trovy exekútora. Exekútor vykoná na základe exekučného titulu exekúciu, a to spôsobom, ktorý vo väčšine prípadov určí exekútor. Exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi.

Platobný rozkaz a upomínacie konanie

V súčasnosti existujú dva spôsoby, ako vymáhať peňažnú pohľadávku súdnou cestou. Prvým je podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa Civilného sporového poriadku, druhým je podanie návrhu v upomínacom konaní (podľa zákona č. 307/2016 Z. z.).

Ak máte peňažný nárok voči dlžníkovi, môžete požiadať súd o vydanie platobného rozkazu v tzv. upomínacom konaní. Konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Návrh sa podáva výhradne elektronickou formou do elektronickej schránky súdu na predpísaných formulároch, ktoré sú zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Rovnako sa na uvedenej webovej stránke prostredníctvom elektronického formulára odstraňujú aj prípadné chyby a nesprávnosti návrhu. Prílohy k návrhu (listiny, vyhlásenia) sa musia podať tiež elektronicky spolu s návrhom.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka

Ak sú žalobca aj žalovaný podnikatelia, zákon uvádza, že na preukázanie uplatneného nároku stačí doložiť k návrhu faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného, a zároveň vyhlásiť, že tento nárok je evidovaný žalobcom vo svojom účtovníctve.

Súd vydá platobný rozkaz, ak budú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nebudú dôvody na odmietnutie návrhu, najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok. Platobný rozkaz spolu s návrhom na jeho vydanie, prílohami a tlačivom na podanie odporu sa doručuje žalobcovi aj žalovanému ako elektronický úradný dokument podľa zákona o e-Governmente do elektronickej schránky. Ak žalovanému nebude možné doručiť platobný rozkaz do elektronickej schránky, platobný rozkaz sa mu doručí na adresu uvedenú žalobcom.

Platobný rozkaz patrí medzi osobitné procesné postupy, ktoré sa vyznačujú rýchlosťou, jednoduchosťou a využívajú sa v prípadoch, kedy sa uplatnený nárok javí byť nesporným. Platobný rozkaz je výsledkom upomínacieho konania. Návrh na vydanie platobného rozkazu môže veriteľ podať v prípade, ak má dlžník voči nemu neuhradenú pohľadávku po lehote splatnosti.

Poučenie o procesných právach a povinnostiach

V konaní máte právo dať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolíte. Máte právo zvoliť si advokáta, prípadne obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, ak ste osobou v materiálnej núdzi v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z.

Máte povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Ste povinný uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Takýmito prostriedkami sú najmä skutkové tvrdenia, návrhy na vykonanie dôkazov, hmotnoprávne námietky. Tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli predložené včas, nemusí súd prihliadnuť.

Podania urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami bolo možné doložiť do súdneho spisu a každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V opačnom prípade súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto podanie urobil.

Máte právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má prejednať spor, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Námietku je potrebné uplatniť najneskôr v lehote 7 dní, odkedy ste sa dozvedeli o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku súd neprihliada.

Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. Súd doručuje písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom alebo inom registri.

Súd môže uložiť poriadkovú pokutu až do 500,- Eur tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že nesplní povinnosť uloženú súdom, nedostaví sa na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, ruší dôstojný priebeh pojednávania alebo urobí hrubo urážlivé podanie. Pri opakovanom sťažení postupu konania môže uložiť pokutu do 2 000,00 Eur.

Na návrh môže súd nariadiť v priebehu konania, aj po jeho skončení, neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musia byť pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva.

Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo to ustanovuje tento zákon.

V sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva musí byť strana zastúpená advokátom. To neplatí, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V prípade, že platobný rozkaz nebude možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom informuje žalobcu a zároveň ho vyzve, aby požiadal o pokračovanie v konaní v lehote 15 dní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Ak by tak neurobil, platobný rozkaz sa zruší a konanie sa zastaví.

Podobne ako v prípade podania odporu podľa CSP, aj podľa tohto zákona sa musí odpor vecne odôvodniť. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (R 44/2020) „Ak odpor proti platobnému rozkazu vydanému v konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní doručený súdu elektronickými prostriedkami nebol podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára podľa § 11 ods. 2 zákona, nie sú splnené podmienky na postup podľa § 14 ods. 3 zákona (na postúpenie veci súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku). Na rozhodnutie o takto podanom odpore podľa § 12 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z.

Pri podnikateľoch je opäť špecifikum, že žalovaný musí v odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov. Pokiaľ odpor nebude odmietnutý, podaním odporu sa platobný rozkaz zruší.

Aj pri podaní odporu je potrebné rozlišovať, či bol platobný návrh vydaný na základe Civilného sporového poriadku alebo podľa zákona o upomínacom konaní.

Zmeny v zákone o upomínacom konaní od roku 2021

Od 01.07.2021 sa zmenil zákon o upomínacom konaní. Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 211/2021 Z. z. „Platná a účinná právna úprava v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) obsahuje povinnosť vecne odôvodniť odpor proti platobnému rozkazu. Ak žalovaný uplatnený nárok spochybňuje, musí sa podľa súčasnej právnej úpravy brániť podaním odporu s vecným odôvodnením. Vecné odôvodnenie odporu spočíva predovšetkým v uvedení argumentov, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, v pripojení listín na ktoré sa odvoláva a označení dôkazov, ktorými sa majú preukázať tvrdenia žalovaného. Pokiaľ odpor nie je vecne odôvodnený, súd v súvislosti s absenciou vecného odôvodnenia nevyzýva žalovaného na doplnenie, resp. opravu odporu.

Požiadavka vecného odôvodnenia odporu môže spôsobovať pre spotrebiteľov ťažkosti (napríklad potreba v relatívne krátkom čase vyhľadať právnu pomoc). Môže nastať prípad, kedy si spotrebiteľ vyhotoví odpor na základe svojich osobných znalostí práva, v dôsledku čoho môže byť odpor súdom odmietnutý ako nedostatočne odôvodnený, čo môže znamenať automatickú prehru v spore, nakoľko platobný rozkaz, ktorý súd odmietol má účinky právoplatného rozsudku (je exekučným titulom). Cieľom vládneho návrhu zákona je tak prehodnotenie právnej úpravy upomínacieho konania podľa zákona o upomínacom konaní a konania o platobnom rozkaze podľa Civilného sporového poriadku v súvislosti s povinnosťou súdu prihliadať na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu a v dôsledku uvedeného posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie. Zákon zavádza aj možnosť žalovaného v lehote na podanie odporu podať žiadosť o povolenie plnenia v splátkach.

Analýza majetku dlžníka

Pre úspešné vymoženie pohľadávky nestačí len výhra na súde, ale aj dôsledná analýza majetku dlžníka a jeho preverovanie počas celého súdneho sporu. Inak môže nastať situácia, že klient síce na súde vyhral, avšak dlžník už majetkom nedisponuje. V takom prípade je vymoženie pohľadávky veľmi komplikované, ak vôbec v praktickej rovine možné. Preto je nevyhnutné pred prevzatím prípadu, ale aj počas jeho zastupovania, dôsledne preverovať stav majetku dlžníka. A nielen stav majetku. Od júla 2016 je spustený tzv. register exekúcií. Je vhodné si preveriť dlžníka, akými exekúciami je zaťažený a či vôbec.

Zmenka ako cenný papier

Zmenka je cenný papier, ktorý sa postupne stal moderným platobným prostriedkom trhovej ekonomiky a umožňuje obchodovanie aj v čase dočasnej nesolventnosti. Je nástrojom bezhotovostného platobného styku a zároveň jedným z najpoužívanejších zabezpečovacích prostriedkov predovšetkým pri poskytovaní úverov.

Definícia zmenky nie je v žiadnom zákone vymedzená. Podľa § 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách je zmenka zaradená do sústavy cenných papierov, s ktorými sú spojené práva podľa zákona o cenných papieroch a osobitných zákonov podľa druhu cenného papiera. Zmenka je individuálne emitovaný, obchodovateľný a prevoditeľný cenný papier, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu. Všeobecným záväzným právnym predpisom, ktorý upravuje používanie a nakladanie so zmenkou, je zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon. Zákon vymedzuje právnu úpravu zmenky obsahovo a formálne, pravidlá používania, vymáhania a splatnosti zmenky.

Druhy zmeniek

Zmenky možno členiť z rôznych hľadísk:

• Cudzia zmenka (trata zmenka): Obsahuje bezpodmienečný príkaz inej osobe, aby zaplatila určitú čiastku v presne stanovený deň oprávnenému majiteľovi zmenky.
• Vlastná zmenka (sola zmenka): Obsahuje sľub vystaviteľa zmenky zaplatiť určitú čiastku v presne stanovenej dobe.
• Obchodné, resp. platobné alebo tovarové zmenky: Predstavujú dlh, ktorý vznikol v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov, na základe dodania tovaru alebo služieb a slúžia na to, aby boli v dobe splatnosti zaplatené.
• Finančné, resp. zabezpečovacie zmenky: Predstavujú peňažné záväzky neobchodného typu a slúžia na potvrdenie dlhu a zabezpečenie záväzku.

Zmenkové doložky

Zmenka môže obsahovať aj ďalšie nepovinné údaje, ktoré sú označované ako zmenkové doložky.

Zmenkové úkony

Zmenkové úkony ako spôsoby nakladania so zmenkami od vystavenia do okamihu vyplatenia musia byť v súlade so zmenkovým zákonom:

• Vystavenie zmenky: Zákon nepredpisuje konkrétnu formu zmenky, vymedzuje len obsahové náležitosti.
• Prijatie zmenky (akcept): Ide o akceptáciu cudzej zmenky zmenkovým dlžníkom - zmenečníkom. Akcept zmenky sa uvádza na prednej strane zmenky uvedením „akceptované“ s vlastnoručným podpisom zmenečníka. Akcept je potvrdením záväzku, že osoba, na ktorú je zmenka vystavená, v dobe splatnosti zmenku uhradí.
• Zmenkové ručenie (aval): Ide o ručenie ďalšej osoby (avalistu) za záväzok zo zmenky. Ručenie sa na zmenke uvádza slovami „per aval“ a podpisom ručiteľa.
• Prevod zmenky (indosament): Ide o písomný prevod zmenky na inú osobu (indosatár) napísaný osobou, ktorá zmenku prevádza (indosant). Prevod zmenky sa vyznačuje na zadnej strane zmenky s podpisom osoby, ktorá zmenku prevádza, pod notárskym dohľadom. Prevodom zmenky sa prevádzajú všetky práva vyplývajúce zo zmenky, zmenka sa aj fyzický odovzdá. Prevodom zmenky sa zmenka dostáva do obehu, stáva sa platobným prostriedkom.

Platenie zmenky

Majiteľ predkladá zmenku zmenkovému dlžníkovi na preplatenie v platobný deň alebo v jednom z dvoch nasledujúcich pracovných dní po platobnom dni. Zmenky sa platia spravidla v hotovosti, možný je aj vklad alebo prevod na účet veriteľa. Zmenkový dlžník môže poskytnúť aj čiastkové plnenie zo zmenky, ktoré majiteľ zmenky nemôže odmietnuť. Zaplatená čiastková suma sa vyznačí na zmenke, vydá sa potvrdenie o čiastkovom plnení, ale zmenka sa dlžníkovi nevydá. Dlžník má nárok na vydanie zmenky až po úplnom vyrovnaní zmenkovej sumy.

Odmietnutie prijatia alebo zaplatenia zmenky zmenkovým dlžníkom musí byť vyjadrené listinou, t. j. protestom. Za zaplatenie zmenky sú zaviazaní spoločne a nerozdielne majiteľovi zmenky všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, previedli alebo sa za ňu zaručili. Ak nedôjde k zaplateniu zmenky, majiteľ zmenky môže vykonať postih proti týmto osobám.

Ak zmenkový dlžník odmietne majiteľovi zmenky splatnú zmenku vyplatiť, majiteľ zmenky ako veriteľ má možnosť domáhať sa zaplatenia na príslušnom súde podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Ak návrh bude obsahovať všetky formálne a obsahové náležitosti, vrátane priloženej zmenky, súd v rámci skráteného súdneho konania, bez pojednávania, vydá zmenkový platobný rozkaz.

Účtovanie zmeniek

Zásady pre členenie zmeniek a ich účtovanie ustanovuje § 15 postupov účtovania (opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva).

Zmenky uvedené do obehu v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov majú charakter platobného prostriedku. Zmenka je platobným prostriedkom v prípade, ak odberateľ nemá v čase splatnosti svojho záväzku dostatok peňažných prostriedkov a po dohode s dodávateľom splatí svoj dlh vlastnou alebo cudzou zmenkou.

V prípade účtovania zmenky ako platobného prostriedku sú zmenky považované za pohľadávky, resp. záväzky a oceňujú sa menovitou hodnotou v zmysle § 25 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve, t. j.

Účtovanie u dlžníka

V účtovníctve dlžníka sa o zmenke ako o platobnom prostriedku účtuje v súlade s § 15 ods. 2 postupov účtovania v prospech účtov 322 - Zmenky na úhradu alebo 478 - Dlhodobé zmenky na úhradu. Vydaním zmenky (vlastnej alebo cudzej) dlžníkom na splatenie svojho záväzku voči dodávateľom alebo iným veriteľom sa záväzok z obchodného vzťahu mení na zmenkový záväzok a preúčtuje sa z účtu 321 - Dodávatelia na účet 322 - Zmenky na úhradu (ak je doba splatnosti kratšia ako jeden rok) alebo na účet 478 - Dlhodobé zmenky na úhradu (ak je doba splatnosti dlhšia ako jeden rok). Na účtoch 322 - Zmenky na úhradu a 478 - Dlhodobé zmenky na úhradu sa zaúčtuje zmenková hodnota, t. j. hodnota vrátane úroku. Úrok má charakter nákladového úroku, ktorý sa zaúčtuje na účet 562 - Úroky v okamihu vydania zmenky. Ak splatnosť zmenky presahuje bežné účtovné obdobie, je potrebné nákladový úrok časovo rozlíšiť prostredníctvom účtu 381 - Náklady budúcich období podľa termínu splatnosti zmenky.

Účtovanie u veriteľa

V účtovníctve veriteľa sa o zmenke ako platobnom prostriedku účtuje v súlade s § 15 ods. 2 postupov účtovania na účte 312 - Zmenky na inkaso. Prijatím zmenky na inkaso (vlastnej alebo cudzej) sa pohľadávka z obchodného styku voči odberateľom alebo iným dlžníkom mení na pohľadávku zmenkovú. Hodnota pohľadávky sa preúčtuje z účtu 311 - Odberatelia na účet 312 - Zmenky na inkaso vo výške hodnoty pohľadávky. Hodnota na účte 312 - Zmenky na inkaso sa zvyšuje o dosahovaný úrokový výnos, t. j. na zmenkovú hodnotu. Úrok má charakter výnosového úroku, ktorý sa zaúčtuje na účet 662 - Úroky.

Daňové hľadisko zmeniek

Pri zisťovaní základu dane sa u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva vychádza v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o dani z príjmov z výsledku hospodárenia upraveného podľa ustanovení § 17 ods.

U zmenkového dlžníka pri zaúčtovaní zmenky v zmenkovej hodnote, t. j. v hodnote záväzku vyplývajúceho z dodávky tovaru alebo služieb, zaúčtovaného z účtu 321 - Dodávatelia, prípadne iného záväzkového účtu a nákladového úroku zaúčtovaného na účte 562 - Úroky, je táto suma nákladového úroku považovaná v súlade s § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov za daňový výdavok v plnej výške v zdaňovacom období, keď sa o ňom účtuje. V prípade splatnosti zmenky presahujúcej dlhšie obdobie ako jeden rok sa nákladový úrok časovo rozlíši, t. j. do základu dane sa zahŕňa v príslušnom zdaňovacom období. Rovnako aj u zmenkového veriteľa pri zaúčtovaní zmenky v zmenkovej hodnote.

Predaj zmenky

Majiteľ zmenky môže so zmenkou neobmedzene disponovať. Zmenku môže aj predať. Predaj zmenky z pohľadu zmenkového zákona znamená prevod - indosament zmenky. Pri predaji zmenky účtovanej na účte 312 - Zmenky na inkaso sa v zmysle § 15 ods. 4 postupov účtovania účtuje ako o postúpení pohľadávky. Pôvodný majiteľ zmenky, ktorý zmenku prevádza, je zároveň povinný v zmysle § 15 ods. 6 postupov účtovania o prevedenej zmenke účtovať na podsúvahovom účte ako ručiteľ až do jej zaplatenia zmenkovým dlžníkom.

tags: #vymahanie #pohladavok #zo #zmenky #postup