
Právna úprava skončenia pracovného pomeru je obsiahnutá v druhej časti zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Tento zákon, účinný od 1. apríla 2002, plne nahradil predošlý Zákonník práce č. 65/1965 Zb. Základné spôsoby skončenia pracovného pomeru sú definované v § 59 Zákonníka práce.
Ustanovenie § 59 Zákonníka práce má kogentný charakter, čo znamená, že neumožňuje iné spôsoby skončenia pracovného pomeru, ako sú v ňom uvedené. V porovnaní s právnym stavom podľa zákona č. 65/1965 Zb. sa zmenila terminológia, a to tak, že Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. používa namiesto pojmov "rozviazanie pracovného pomeru" a "zrušenie pracovného pomeru" jednotný pojem "skončenie pracovného pomeru".
Medzi spôsoby skončenia pracovného pomeru patrí:
Okrem týchto taxatívne stanovených spôsobov, Zákonník práce v § 59 ods. 3 a 4 upravuje aj špecifické situácie, ako napríklad skončenie pracovného pomeru u osôb bez štátnej príslušnosti a cudzincov, alebo u učiteľov a vedeckých pracovníkov vysokých škôl (§ 77 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách).
V praxi môže nastať problém, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ končí pracovný pomer jednostranným právnym úkonom a nie je jasné, aký spôsob skončenia pracovného pomeru zvolil. Súd môže posúdiť, ktorým zo spôsobov podľa § 59 bol pracovný pomer skončený, a to na základe skutkových okolností.
Prečítajte si tiež: Všetko o nemocenských dávkach
Podľa § 49 Zákonníka práce je možné uzavrieť pracovný pomer na kratší pracovný čas. Ak je dohodnutý kratší pracovný čas menej ako 20 hodín týždenne, platia odlišné pravidlá pre skončenie pracovného pomeru. V takom prípade je možné dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou, ktorá začína plynúť dňom doručenia výpovede druhej zmluvnej strane.
Pri kratšom pracovnom čase menej ako 20 hodín týždenne neplatí ochranná doba pred zákazom výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. a), b), d) a e), ustanovenia o hromadnom prepúšťaní a zamestnancovi nepatrí odstupné.
Hoci dohoda o brigádnickej práci študentov nevytvára pracovný pomer, je dôležité sa ňou zaoberať, pretože § 228 ods. 2 Zákonníka práce odkazuje na niektoré ustanovenia o pracovnom pomere. V dohode je možné dohodnúť spôsob jej zrušenia, a to aj jednostranným právnym úkonom, písomnou výpoveďou s 15-dňovou výpovednou dobou. Analogicky sa použijú ustanovenia o okamžitom skončení pracovného pomeru.
Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Technika vzniku takejto dohody sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohoda vzniká na základe dvoch jednostranných právnych úkonov: návrhu (oferty) a prijatia (akceptácie) návrhu.
Dohoda o skončení pracovného pomeru by mala obsahovať:
Prečítajte si tiež: Práva živnostníkov pri nevyplatení nemocenských
Uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru je dôležité z hľadiska možnosti poskytnutia odstupného podľa § 76 Zákonníka práce.
Z hľadiska formy nemusí byť dohoda o skončení pracovného pomeru zachytená na tej istej listine. Stačí, ak je daná žiadosť, resp. návrh a následne akceptácia. Právny úkon zamestnanca označený ako dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorý však obsahuje náležitosti iného právneho úkonu, je potrebné posudzovať na základe a v súlade s jeho obsahom, nie na základe použitej formy. Nedodržanie písomnej formy dohody o skončení pracovného pomeru nepostihuje zákon sankciou neplatnosti.
Pri skončení pracovného pomeru s mladistvým zamestnancom sa vyžaduje vyjadrenie jeho zákonného zástupcu. Nedodržanie tejto podmienky nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ale zakladá pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnávateľa.
Zákonník práce neposkytuje pri dohode zamestnávateľa so zamestnancom o skončení pracovného pomeru zvýšenú právnu ochranu. Na dohodu o skončení pracovného pomeru sa nevzťahujú žiadne zákonné obmedzenia, tak typické pre výpoveď. Dohodou je možné ukončiť pracovný pomer aj v ochrannej dobe, teda napríklad počas práceneschopnosti zamestnanca.
Aj pri dohode o skončení pracovného pomeru platí zákonná možnosť domáhať sa jej neplatnosti podaním žalobného návrhu.
Prečítajte si tiež: Kompletný prehľad zdaňovania dividend
Výpoveď je jednostranný právny úkon zamestnanca alebo zamestnávateľa smerujúci k skončeniu pracovného pomeru. Pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby, bez súhlasu druhého účastníka.
Výpoveď musí obsahovať:
Zákon nevyžaduje, aby bol prejav vôle výslovne označený ako výpoveď, musí byť však dostatočne jasné a bez pochybností, že nejde o návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou.
Odstupné je finančná kompenzácia, na ktorú má zamestnanec nárok pri skončení pracovného pomeru za určitých podmienok. Nárok na odstupné primárne závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a tiež aj od dôvodu a spôsobu ukončenia pracovného pomeru.
Zamestnanec má nárok na odstupné, ak je jeho pracovný pomer ukončený z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Zákonníka práce, teda:
Nárok na odstupné vzniká aj v prípade, ak zamestnanec skončí pracovný pomer dohodou z tých istých dôvodov.
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Zamestnancovi patrí:
Ak zamestnanec skončí pracovný pomer dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Zákonníka práce, patrí mu odstupné v rovnakej výške.
Zamestnanec nemá nárok na odstupné, ak:
Zamestnancovi patrí odstupné v prípade, že podľa lekárskeho posudku nesmie alebo nemôže vykonávať prácu z dôvodu zdravotného postihnutia, choroby z povolania alebo pracovného úrazu. Odstupné v tomto prípade predstavuje najmenej 12-násobok priemerného mesačného zárobku. Od januára 2025 nastáva zmena, kedy odstupné bude vyplácať priamo poisťovňa, u ktorej je zamestnávateľ zo zákona poistený.
Dôchodcovia, ktorí sú stále zamestnaní, môžu mať nárok na odstupné rovnakým spôsobom ako ostatní zamestnanci.
Podpora v nezamestnanosti je dávka poskytovaná štátom, ktorá má pomôcť ľuďom, ktorí stratili zamestnanie a aktívne hľadajú novú prácu.
Áno, aj keď zamestnanec dostane odstupné, môže mať nárok na podporu v nezamestnanosti.