Výpočet dôchodku pre štátnych zamestnancov: Komplexný prehľad

Úvod

Výpočet dôchodku pre štátnych zamestnancov na Slovensku je komplexná téma, ktorá sa riadi viacerými právnymi predpismi. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o faktoroch, ktoré ovplyvňujú výpočet dôchodku štátnych zamestnancov, s odkazom na relevantné zákony a ich novelizácie. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku.

Právny rámec štátnej služby

Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov prvýkrát upravil právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby na Slovensku. Neskôr bol novelizovaný zákonom č. 551/2003 Z. z., ktorý reagoval na problémy pri preklápaní zamestnaneckých vzťahov podľa predchádzajúcich predpisov do štátnozamestnaneckých vzťahov.

Druhy štátnej služby

Novela zákona č. 551/2003 Z. z. zaviedla nový druh štátnej služby - nominovanú štátnu službu, ktorá dopĺňa doterajšiu prípravnú, stálu a dočasnú štátnu službu. Nominovaná štátna služba mala tvoriť jadro štátnej služby a mala sa uplatňovať u najschopnejších štátnych zamestnancov, ktorí úspešne absolvovali nominačnú skúšku.

Dôchodkový vek a zamestnanie

Článok 36 Ústavy Slovenskej republiky garantuje zamestnancom právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu a diskriminácii. Článok 12 Ústavy Slovenskej republiky zakazuje diskrimináciu vrátane diskriminácie z dôvodu veku. Zákonník práce v článku 1 taktiež zakazuje diskrimináciu a zabezpečuje právo na prácu a slobodnú voľbu zamestnania.

Zákonník práce ani predpisy týkajúce sa sociálneho zabezpečenia nevylučujú súbeh predčasného alebo starobného dôchodku a mzdy za výkon závislej práce. To isté platí pre poberateľov invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, ktorí môžu vykonávať aj podnikateľskú činnosť.

Prečítajte si tiež: Denný vymeriavací základ a nemocenské

Odstupné

Podmienky pre vyplatenie odstupného

Novelou Zákonníka práce účinnou od 1. septembra 2011 sa zaviedlo pravidlo "výpovedná doba alebo odstupné", čím sa vylúčila kumulácia odstupného a výpovednej doby. Nárok na odstupné vzniká len v prípadoch skončenia pracovného pomeru dohodou z dôvodu zrušenia zamestnávateľa alebo pre nadbytočnosť zamestnanca.

V prípade výpovede začína plynúť výpovedná doba. Zamestnanec však môže požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou pred začatím plynutia výpovednej doby. Zamestnávateľ je povinný tejto žiadosti vyhovieť a zamestnancovi prináleží odstupné v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba.

Nadbytočnosť zamestnanca

Pri výpovedi z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je právom zamestnávateľa rozhodnúť, ktorý zamestnanec je nadbytočný. V prípadnom súdnom spore sa zamestnanec nemôže domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou argumentujúc, že táto bola daná len z dôvodu jeho veku, pokiaľ nepreukáže diskriminačný postup zamestnávateľa.

Povinnosť vrátenia odstupného

Zamestnanec je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak nastúpil znova do pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi pred uplynutím času, za ktorý mu bolo odstupné poskytnuté. Zamestnávateľ sa však môže so zamestnancom dohodnúť, že na vrátení odstupného nebude trvať.

Odstupné v štátnej službe

Odstupné je upravené aj v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, konkrétne v ustanovení § 53. Zákon o štátnej službe je v otázke odstupného priaznivejší pre zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere, pretože v prípade skončenia pracovného pomeru z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta alebo ak služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, im prináleží odstupné vo výške dvojnásobku funkčného platu, a ak odpracovali aspoň dva roky, tak trojnásobok funkčného platu.

Prečítajte si tiež: Dôchodky a rómska komunita

Zákon o štátnej službe pamätá aj na odstupné pre zamestnancov v stálej štátnej službe, ktorí boli odvolaní z pozícií vedúcich zamestnancov, ktorým taktiež prináleží odstupné vo výške dvojnásobku funkčného platu, a ak odpracovali viac ako dva roky, tak vo výške trojnásobku funkčného platu.

Zákon o štátnej službe umožňuje aj kolektívne vyjednávanie a uzavretie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá môže upraviť odstupné vyššie, ako je uvedené v § 53 zákona o štátnej službe.

Odchodné

Podmienky pre vyplatenie odchodného

Odchodné je upravené v § 76a Zákonníka práce. Po novele Zákonníka práce účinnej od 1. septembra 2011 stačí o odchodné požiadať do 10 dní od skončenia pracovného pomeru. O odchodné môžu požiadať iba pracovníci, ktorí po skončení zamestnania nadobudnú nárok na invalidný dôchodok (ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), na predčasný starobný dôchodok alebo starobný dôchodok.

Zamestnávateľ nemusí poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil okamžite z dôvodu právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočný a špecifický typ jednostranného skončenia pracovného pomeru, ktorý zakladá vážne následky, a to skončenie pracovného pomeru bez akejkoľvek výpovednej doby. Je potrebné ho chápať ako krajný a v praxi nie veľmi často využívaný spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorý možno využiť len po splnení zákonných predpokladov.

Prečítajte si tiež: Ako sa počíta invalidný dôchodok z Británie?

Nárok na odchodné

Na odchodné má nárok len zamestnanec, u ktorého ide o prvé skončenie pracovného pomeru po tom, čo mu vznikol nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok (pri invalidnom dôchodku musí ísť o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %), pričom si zamestnanec musí nárok na priznanie dôchodku aj uplatniť v Sociálnej poisťovni, čo musí zamestnávateľovi preukázať. Ak si zamestnanec neuplatní nárok na priznanie jedného z typov dôchodku v zákonom stanovenej lehote, stráca nárok na odchodné.

Odchodné v štátnej službe

Podmienky, ktoré musia byť splnené na vznik nároku na odchodné v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, upravuje § 54 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Z § 54 ods. 1 zákona o štátnej službe vyplýva, že podmienky na priznanie odchodného sú vcelku obdobné tým, ktoré vyžaduje § 76a Zákonníka práce. Dôležitou podmienkou je, že štátny zamestnanec požiadal o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení.

Odstupné a odchodné - rozdiely

Odstupné a odchodné sú dva samostatné nároky, ktoré sú na sebe nezávislé. Jeden nárok nemôže ovplyvniť ten druhý a ich súbeh nie je vylúčený. Ak zamestnanec splní zákonný nárok na odstupné v zmysle § 76 Zákonníka práce a zároveň splní podmienky uvedené v § 76a Zákonníka práce, vznikne mu nárok aj na odchodné.

Príklad výpočtu

Zamestnanec, ktorý spĺňa podmienky na priznanie dôchodku, je v pracovnom pomere u zamestnávateľa 15 rokov, pričom u zamestnávateľa prebiehajú organizačné zmeny a tento zamestnanec sa stane nadbytočným. U zamestnávateľa nie je uzavretá kolektívna zmluva. Zamestnávateľ sa rozhodne skončiť s nadbytočným zamestnancom pracovný pomer výpoveďou pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b).

Keďže zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa 15 rokov, vznikol mu nárok v zmysle § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce na 3-mesačnú výpovednú dobu. Zamestnanec môže v zmysle § 76 Zákonníka práce požiadať o skončenie pracovného pomeru dohodou pred začatím plynutia výpovednej doby. Zamestnancovi teda bude prináležať nárok na odstupné vo výške 3 priemerných mesačných zárobkov.

Zamestnanec, keďže je v dôchodkovom veku a ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok a zamestnanec oň na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne aj reálne požiadal, prináleží mu nárok na odchodné. Zamestnávateľ je teda povinný vyplatiť zamestnancovi aj odstupné, aj odchodné.

Výplata odstupného a odchodného

Odstupné a odchodné sú finančné plnenia zo strany zamestnávateľa zamestnancom, a preto sa budú vyplácať spoločne s bežnou mzdou ostatných zamestnancov. Zamestnanec nemá nárok na okamžité vyplatenie týchto plnení priamo pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru, ale je potrebné počkať do najbližšieho výplatného termínu určeného u zamestnávateľa na výplatu mzdy. Zákonník práce umožňuje, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli aj na inom termíne, čo nevylučuje ani možnosť skoršieho, ale dokonca ani neskoršieho termínu vyplatenia odstupného.

Zmeny v legislatíve a ich dopad

V minulosti sa objavili návrhy na obmedzenie veku zamestnancov vo verejnej správe. Napríklad, poslanec Národnej rady SR Miroslav Kadúc (OĽaNO) navrhoval novelou zákona o štátnej službe obmedziť vek zamestnancov vo verejnej správe na 63 rokov. Nadobudnutím tohto veku by sa skončil pracovný pomer zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme alebo štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca priamo zo zákona. Tento návrh však nebol prijatý.

Princípy štátnej služby

Zákon o štátnej službe definuje základné princípy, ktorými sa riadi výkon štátnej služby:

• Uprednostňovanie verejného záujmu: Štátny zamestnanec a služobný úrad uprednostňujú verejný záujem pred politickým záujmom a nesmú konať spôsobom, ktorý vzbudzuje podozrenie, že zvýhodňujú ktorúkoľvek politickú stranu alebo politické hnutie.
• Zákonnosť: Štátny zamestnanec a služobný úrad konajú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi.
• Transparentnosť: Služobný úrad zabezpečuje verejný prístup k informáciám o výberovom konaní a uchádzač o štátnu službu má právo na verejný prístup k týmto informáciám.
• Efektívnosť a hospodárnosť: Služobný úrad riadi štátnych zamestnancov efektívne a hospodárne.
• Objektívnosť: Štátny zamestnanec uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom a služobný úrad koná objektívne.
• Odbornosť a svedomitosť: Štátny zamestnanec koná odborne, svedomito, v súlade s Etickým kódexom štátneho zamestnanca a služobný úrad mu poskytuje alebo zabezpečuje zodpovedajúce vzdelávanie.
• Stabilita: Služobný úrad vytvára pre štátnych zamestnancov stabilné prostredie pre vykonávanie štátnej služby. Štátny zamestnanec je chránený pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov.

tags: #výpočet #dôchodku #štátni #zamestnanci