Výskum telesne postihnutých na Slovensku: Prekážky, podpora a integrácia

Tento článok sa zameriava na problematiku výskumu telesne postihnutých na Slovensku, pričom analyzuje súčasný stav, výzvy a možnosti zlepšenia. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto dôležitú oblasť a prispieť k zvyšovaniu kvality života ľudí so zdravotným postihnutím. Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr.

Úvod do problematiky

Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“ Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť. Svoje zdravie si väčšinou začneme vážiť až vtedy, keď nás pritlačí nejaký stály zdravotný neduh - postihnutie. Ak už raz chorobu získame, musíme s chorobou žiť. Znamená to, keď už raz chorobu kúpim, musím sa s ňou naučiť žiť. Pre telesne postihnutých existuje jediná cesta - urobiť pre svoje zdravie všetko, vyrovnať sa s osudom a naučiť sa s handicapom - so svojou chorobou žiť.

Sociálna politika Európskej únie sa snaží o integráciu obyvateľov s handicapom do spoločnosti aj o zvýšenie ich sociálneho statusu. Rovnosť šancí, rovnaký prístup k hodnotám v spoločnosti pre obyvateľov s handicapom sú ukotvené vo viacerých dokumentoch a právnych normách Európskej únie, Organizácie spojených národov (OSN), Svetovej organizácie turizmu (WTO) a v súčasnosti aj na národných úrovniach. Všeobecné práva sú uvedené v Európskom dohovore o ľudských právach.

Sociálna rehabilitácia na Slovensku

Sociálna rehabilitácia je definovaná ako proces, ktorý umožňuje ľuďom prekonať fyzické, psychické a sociálne bariéry, a zároveň posilňuje ich schopnosť samostatne fungovať v každodennom živote. Na Slovensku je táto oblasť definovaná prostredníctvom rôznych programov a metodík, ktoré vychádzajú z princípov individualizovaného prístupu a osobného rozvoja.

Slovenské fórum osôb so zdravotným postihnutím (SFOZP) zdôrazňuje, že sociálna rehabilitácia sa zameriava na:

Prečítajte si tiež: Podpora pre osoby s fyzickým postihnutím

• Rozvoj komunikačných schopností.
• Zlepšenie motorických zručností.
• Podporu sociálnych a pracovných kompetencií, ktoré sú nevyhnutné pre integráciu do pracovného procesu a spoločnosti.
• Obnovu sebestačnosti prostredníctvom znižovania závislosti na pomoci iných osôb.
• Zlepšenie sociálnych vzťahov a integráciu do kolektívu a komunity.
• Zvýšenie zamestnateľnosti prostredníctvom podpory pri hľadaní zamestnania alebo adaptácie na pracovisko.

Tieto ciele sú dosahované prostredníctvom rôznych nástrojov a metód, medzi ktoré patria individuálne plány rozvoja, terapeutické programy, workshopy na zlepšenie zručností a skupinové aktivity, ktoré pomáhajú budovať sociálne väzby a vzájomnú podporu.

Komplexná pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím

Komplexná pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím ide ešte ďalej, pretože zahŕňa nielen sociálnu rehabilitáciu, ale aj odborné služby, ktoré poskytujú špecifickú podporu v rôznych oblastiach života. Podľa Svetu mobility sa komplexná pomoc zameriava na poskytovanie poradenstva, asistencie a terapeutických intervencií, ktoré pokrývajú široké spektrum potrieb jednotlivcov s postihnutím. Táto forma pomoci zahŕňa aj rodinných príslušníkov, ktorí sú často najbližšími oporami a zohrávajú kľúčovú úlohu v každodennom živote osôb s postihnutím. Odborné služby sú preto orientované nielen na samotných prijímateľov pomoci, ale aj na ich rodiny, aby dokázali efektívne zvládať výzvy spojené so starostlivosťou a podporou.

Oblasti komplexnej pomoci

• Liečebná rehabilitácia: Súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.
• Sociálna rehabilitácia: Proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie, s cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.
• Pedagogická rehabilitácia: Súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno-pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.
• Pracovná rehabilitácia: Zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.

Integrácia do spoločnosti

Integrácia do spoločnosti predstavuje ďalší dôležitý krok na ceste k zlepšeniu kvality života osôb so zdravotným postihnutím. Ide o proces, ktorý zahŕňa fyzickú dostupnosť prostredia, odstránenie architektonických bariér, zlepšenie prístupu k vzdelaniu, zamestnaniu a voľnočasovým aktivitám, ako aj o vytváranie inkluzívneho prostredia, ktoré podporuje rovnosť a rešpekt.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v tomto smere kladie dôraz na komunitné služby a podporu deinštitucionalizácie, ktorá umožňuje jednotlivcom žiť v prirodzenom prostredí namiesto segregovaných zariadení. Podľa výskumov uvedených v článkoch na ResearchGate a Prohuman, Slovensko v tejto oblasti stále čelí mnohým výzvam, najmä v oblasti dostupnosti služieb a prispôsobenia infraštruktúry potrebám osôb so zdravotným postihnutím.

Bariéry integrácie osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku

Napriek snahám o integráciu, osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku stále čelia mnohým bariéram:

Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti

• Architektonické bariéry: Až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú, alebo ich využívajú, sú bariérové.
• Nedostatočná dostupnosť WC: Veľký problém pre vozičkára je, keď potrebuje isť na WC a nemá ho na blízku, alebo je bariérové a je tam málo priestoru.
• Negatívne postoje spoločnosti: Postoj spoločnosti k imobilným ľuďom zodpovedá pretrvávajúcej nedostatočnej uvedomelosti danej problematiky.

Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím

Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím je závažným celospoločenským problémom. Ľudí so zdravotným postihnutím už samotný fakt uvedomenia si trvalého, nezmeniteľného stavu zdravotného postihnutia, stavia do polohy neistoty. Hľadajú odpovede na mnohé otázky týkajúce sa bežnej existencie a tieto ich stavajú spočiatku aj do zdanlivo neriešiteľných situácií, ktoré môžu viesť k beznádeji a tým k sociálnemu vylúčeniu.

Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím je závislá od mnohých faktorov (bezbariérovosti, prístupu k stavbám občianskeho vybavenia, dostupnosti sociálnych služieb, pomôckam, druhu zdravotného postihnutia, sociálneho prostredia, rodinného prostredia, osobnosti, prístupu k životu, postojov a pod.).

Faktory ovplyvňujúce sociálnu integráciu

• Zdravotný stav: Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím nie je závislá len od vytvorených podmienok spoločnosti, ale je priamo závislá od ich zdravotného stavu.
• Ekonomické faktory: Pre dlhodobo nepriaznivý stav u osôb so zdravotným postihnutím dochádza k problémom ekonomicko-finančnej povahy vyplývajúce najprv z dlhodobej práceneschopnosti (strata príjmu), prechod na invalidný dôchodok, pričom má takáto osoba zvýšené náklady na liečbu.
• Sociálne faktory: Narúšajú sa partnerské a rodinné vzťahy, prichádza tzv. dezorganizácií bežných každodenných činností, sociálna izolácia, absencia sociálnych kontaktov, zmena a zníženie celkového životného štýlu.

Centrá včasnej intervencie

Od roku 2014 vznikli v Slovenskej republike štyri Centrá včasnej intervencie (Bratislava, Žilina, Banská Bystrica, Košice a Prešov). Zákon o sociálnych službách (č. zákona 448/2008. Z. z. v znení neskorších predpisov) upravuje ich činnosť ako sociálne služby včasnej intervencie, ktoré sa poskytujú dieťaťu do 7. rokov veku a jeho rodine, ak je ohrozený jeho vývoj z dôvodu zdravotného postihnutia. Ide o poskytovanie špecializovaného sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie a vykonávanie stimulácie komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím a preventívnu aktivitu. Uvedená sociálna služba sa poskytuje ambulantnou alebo terénnou formou.

Vznik takejto služby je prínosom a v praxi predovšetkým pomocou pre deti a ich rodiny už od prenatálneho veku. Na škodu je však fakt, že o tejto sociálnej službe sa nedozvedia všetci tí, ktorí to potrebujú a nie je prístupná pre všetkých, ktorí by ju potrebovali.

Sprevádzanie (Counselling) ako forma sociálnej pomoci

Domnievame sa, že práve sprevádzanie (counselling), je priama forma pomoci osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám, ktorá vedie k ich sebapoznaniu, pomáha pri prijatí nového spôsobu života, uvedomenia si podstaty bytia v každej, aj nepriaznivej zdravotnej situácii a zároveň je prostriedkom dosiahnutia sociálnej integrácie.

Prečítajte si tiež: Slovenský výskum paliatívnej starostlivosti

Pracovníci counsellingových centier by svojou odbornou, adresnou a konkrétnou pomocou, zameranou na človeka a jeho rodinu, pripravili svojich klientov na nový - zmenený život. Sprevádzanie by mohlo nadväzovať na sociálnu pomoc, ktorú poskytujú Centrá včasnej intervencie a zároveň by zastrešil všetkých tých, ktorí by túto pomoc potrebovali a nielen tých, ktorých vývoj je ohrozený z dôvodu zdravotného postihnutia.

Integrácia osvedčených zahraničných modelov

Integrácia osvedčených zahraničných modelov do systému starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku predstavuje zásadný krok k modernizácii a zlepšeniu poskytovaných služieb. Zatiaľ čo slovenský systém sociálnych služieb prešiel za posledné desaťročia významným vývojom, stále zaostáva za niektorými pokročilými prístupmi, ktoré už boli implementované v iných krajinách Európy a sveta.

Príklady zahraničných modelov

• Škandinávsky model inklúzie: Dôraz na komunitné služby a maximálnu nezávislosť jednotlivcov.
• Nemecký model sociálnej integrácie: Dôraz na pracovnú inklúziu prostredníctvom chránených dielní a integračných podnikov.
• Holandský model osobného rozpočtovania: Osoby so zdravotným postihnutím majú možnosť spravovať svoj vlastný rozpočet na sociálne služby.
• Kanadský model inkluzívneho vzdelávania: Špecializované tímy odborníkov pracujú priamo s deťmi so zdravotným postihnutím v bežných triedach.

Kroky k implementácii zahraničných modelov

1. Legislatívne zmeny.
2. Finančné investície.
3. Vzdelávacie programy pre odborníkov.
4. Zapojenie samotných osôb so zdravotným postihnutím do tvorby politík a rozhodovacích procesov.
5. Výmenné programy pre slovenských odborníkov.

Šport a sociálna rehabilitácia

Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Veď k tomu, aby sa človek nejakým spôsobom telesne postihnutý dopracoval k určitému stupňu sebaobsluhy a sebestačnosti, musel cvičiť, nech už ako pacient v niektorom rehabilitačnom ústave, v kúpeľoch alebo doma. Miera sebestačnosti je priamo úmerná dávkam a povahe rehabilitačných úkonov a vnímavosti každého jedinca. Z jedných takých rehabilitačných cvikov je aj športová činnosť. Šport je taká svojím spôsobom spoločenská záležitosť, lebo sa ľudia stretávajú, komunikujú, v rámci spoločnosti športovcov sa zúčastnia aj iných než športových akcií, čo ocení najmä človek, vyradený zo zdravotných dôvodov z pracovného pomeru.

Chudoba a osoby so zdravotným postihnutím

Bremeno, ktoré príroda, či osud nadelili ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím, si celý život ponesú nielen oni, ale aj ich blízki. Navyše takto postihnutých ľudí tlačí k zemi ešte aj chudoba. Na Slovensku žije viac ako 228 tisíc občanov, ktorí poberajú nejakú formu invalidného dôchodku. Mnohí z nich, sú na hranici chudoby, ktorá je presne číselne definovaná.

Štát podporuje zdravotne ťažko postihnutých, napríklad vytváraním chránených dielní či príspevkami na zdravotné pomôcky. Celkové výdaje na sociálnu ochranu sú však nižšie ako je európsky priemer.

Často to vyzerá tak, že štát necháva podporu postihnutého človeka na pleciach jeho príbuzných.

Štatistiky a porovnania

Podiel osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku dosahuje 31 % v populácii nad 16 rokov, čo je výrazne viac než priemer Európskej únie, kde tento podiel predstavuje 27 %. Rozdiel sa výrazne zväčšuje po prekročení veku 45 rokov, čo môže byť spôsobené nezdravým životným štýlom a kvalitou zdravotnej starostlivosti. Podobne ako v iných štátoch EÚ, aj na Slovensku je vyšší podiel zdravotne postihnutých žien (33 %) v porovnaní s mužmi (28 %).

Na Slovensku neplatí vzťah, ktorý sa prejavuje v EÚ, že vyšší príjem zodpovedá nižšiemu podielu postihnutých. Najvyšší podiel osôb so zdravotným postihnutím bol zaznamenaný v treťom príjmovom kvintile.

Ťažké zdravotné postihnutie (ŤZP)

Ťažké zdravotné postihnutie (ŤZP) predstavuje významnú sociálnu a ekonomickú výzvu. Na Slovensku žije približne 400-tisíc osôb s preukazom ŤZP, čo predstavuje viac ako 7 % populácie. Tieto osoby čelia rôznym obmedzeniam a prekážkam v každodennom živote, ktoré ovplyvňujú ich začlenenie do spoločnosti. Štát sa snaží túto situáciu riešiť prostredníctvom rôznych foriem podpory a kompenzácií, avšak stále existujú oblasti, ktoré si vyžadujú zlepšenie.

Definícia a posudzovanie ŤZP

Za fyzickú osobu s ŤZP sa považuje osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ŤZP je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Kombinované zdravotné postihnutia znamenajú prítomnosť viacerých druhov postihnutia naraz.

Integrovaná posudková činnosť

Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.

Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav. Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z.

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z.

Sociálna posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva výlučne v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti. Závery vyplývajúce zo sociálnej posudkovej činnosti sú obsiahnuté v integrovanom posudku.

Príklad posudzovania príjmu

Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.

Formy podpory a kompenzácie

Štát poskytuje rôzne formy podpory a kompenzácie osobám s ŤZP, ktoré im majú pomôcť zmierniť sociálne dôsledky ich postihnutia. Medzi tieto formy patrí:

• Peňažné príspevky na kompenzáciu: Poskytujú sa fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím na zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP. Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z. Podpora zo strany úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sa dotýka niekoľkých oblastí: Pomoc v hmotnej núdzi, podpora rodiny, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a peňažných príspevkov na opatrovanie.
• Preukaz fyzickej osoby s ŤZP: Umožňuje uplatňovať zľavy a výhody určené osobám s ŤZP. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. oslobodenia od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.
• Invalidný dôchodok: Je určený pre osoby, ktoré v dôsledku zdravotného stavu nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť. Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.
• Pomoc v hmotnej núdzi: Je určená pre osoby, ktoré sa nachádzajú v zložitej finančnej situácii.

Pomoc v hmotnej núdzi - aktuálne štatistiky

V máji sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi medzimesačne znížil o 811 osôb a dosiahol úroveň 63 204. Je to najnižšia hodnota od septembra 2022. Medziročne, v porovnaní s májom 2023, klesol počet poberateľov na celoštátnej úrovni až o 2 092 osôb. Najviac poberateľov pomoci v hmotnej núdzi evidovali úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v máji 2024 v Košickom kraji, a to 15 772. Najmenej poberateľov pomoci v hmotnej núdzi evidovali v Trenčianskom kraji (2 499).

Generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Ormandy dodáva, že popri snahe o vytváranie príležitostí pre ľudí, aby sa vymanili z chudoby, zvyšuje rezort práce objem pomoci pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov.

Projekt Podpora udržania pracovných návykov - PUPN 2

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš hodnotí pozitívne, že na Slovensku nepribúda počet dlhodobých poberateľov pomoci v hmotnej núdzi.

Projekt PUPN 2 je pokračovaním končiaceho projektu Podpora udržania pracovných návykov - PUPN. Zabezpečí kontinuálne pokračovanie podpory ľudí bez práce pri zvyšovaní zamestnateľnosti, udržiavaní pracovných návykov a rozvoji zručností prostredníctvom vykonávania aktivačných prác pre obce, mestá a samosprávne kraje.

Ďalšie formy podpory

Januárové štatistiky rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny ukázali aj medzimesačný rast počtu poberateľov prídavkov na dieťa o 1 780 osôb. Celková suma vyplatených príspevkov tesne prekročila hranicu 67 miliónov eur. Pokračoval aj vlaňajší rast v oblasti náhradného výživného. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aktívne hľadá možnosti, ako pomôcť ľuďom, ktorí sú vystavení ťažkým životným situáciám.

V najbližšom období možno očakávať stabilizáciu výdavkov na podporu rodiny, aj výdavkov na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia a výdavkov na opatrovanie. U pomoci v hmotnej núdzi je vývoj menej predvídavý.

Návrhy na zlepšenie podpory

Skupina opozičných poslancov, medzi ktorými je aj predseda hnutia Igor Matovič, predložila do parlamentu novelu zákonov o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Hnutie Slovensko chce zvýšiť peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutých detí o 200 eur. Zo súčasnej sumy 100 eur by príspevok stúpol na 300 eur.

Štatistika poberateľov

Počet osôb s preukazom ŤZP je približne 400-tisíc, ide teda o viac ako 7 % populácie Slovenska.

tags: #výskum #telesne #postihnutých #na #Slovensku