Výskumné Metódy v Pedagogike Mentálne Postihnutých: Inovácie a Trendy

Edukácia, a zvlášť edukácia mentálne postihnutých, prechádza neustálym vývojom a v ostatných rokoch je predmetom sústredenej pozornosti celej spoločnosti, pričom sa kladie dôraz na inovácie a modernizáciu prístupov. Cieľom tohto článku je zamyslieť sa nad aktuálnymi aspektmi edukácie z hľadiska klasických a inovatívnych prístupov k jej realizácii, so zameraním na špecifiká vzdelávania mentálne postihnutých.

Potreba Inovácií v Edukácii

Sme svedkami skôr kritických hlasov, ako hlasov, ktoré by chválili realizačnú stránku edukácie, resp. reálne vyučovanie v školách, výsledkom čoho nie sú optimálne ani jej výsledky. V plejáde uvedených pohľadov najčastejšie rezonujú pohľady o nedostatočnej inovácii, modernizácii edukácie. Autori Cox, J. (2019), Göppel, R. (2013), Schreder, G., Brömer, B. veľmi často zdôrazňujeme, že svet sa mení, menia sa požiadavky na pracovné zručnosti. Ak chce človek uspieť, musí sa prispôsobiť novému. To v plnej miere platí aj pre prácu učiteľa - musí pracovať s novými metódami a formami práce. Ide o to chcieť a mať záujem, napr.

Nestaviame sa do role arbitrov týchto a podobných názorov, prikláňame sa k tým, ktoré hovoria, že inovácii v školách by mohlo byť oveľa viac. Problém nespočíva v tom, že by sme nemali možnosť čerpania nových pohľadov a možností naozaj kvalitne a moderne učiť. Pri kritike vyučovania a výsledkov zvykneme konštatovať, že hlavnou príčinou problémov je, že škola a práca učiteľov zotrváva na tzv. tradičných prístupoch.

Poľský pedagóg S. Dylak je dokonca toho názoru, že „Klasická škola je v agónii…,nepretrvá ako vzdelávacia inštitúcia, ak nezmení svoj prístup ku vzdelávaniu“ (Dylak, S., 2013, s. 82). Je to myšlienka nielen hodná zamyslenia, ale aj myšlienka, ktorá by nás mala primäť k tomu, aby sme čo najskôr otočili kormidlo smerovania ku skutočne tvorivej škole. Pre zlepšenie edukácie treba viac zmien, napr.

Tri Prístupy k Edukácii

Aká by mala byť edukácia? Čo by mala mať na zreteli?

Prečítajte si tiež: Rehabilitácia po alkoholizme

• Prvý prístup: z konca 19. a začiatku 20. storočia.
• Druhý prístup: z obdobia polovice 20. storočia.
• Tretí prístup: z dokumentu Učiace sa Slovensko a Národný program výchovy a vzdelávania. Je to reflektovanie súčasnosti, keď si uvedomujeme dôležitosť a význam zmysluplného vzdelávania (napr.

Ak porovnáme uvedené tri skupiny požiadaviek, uvedomíme si, že už viac ako 100 rokov voláme po inom vyučovaní, resp. Porovnajme napr. Za viac ako sto rokov sa škole nepodarilo zásadnejšie zmeniť niektoré prístupy k žiakom, napr. docenenie žiaka ako „sui generis“, ale veľa ostávame dlžní aj napr. Ak by sme z tohto zorného uhla posudzovali a očakávali zlepšenie edukačnej praxe, potom by nemal byť žiadny problém.

Tradičné vs. Inovatívne Prístupy

V literatúre možno nájsť veľa pohľadov o tom, čo je tradičné vyučovanie. Pojmy inovatívne prístupy, inovatívne vyučovanie, inovatívna pedagogika nemajú presné vymedzenie alebo definovanie. V inovatívnych prístupoch sa zdôrazňuje potreba zmeniť systém vzdelávania a pojem inovatívny je zastrešujúcim pojmom zmien v edukácii, ktoré silnejú od konca 20. storočia. Moderná edukácia do centra stavia žiaka. Nemáme tu na mysli pedocentrizmus zo začiatkov 20. storočia, ale docenenie žiaka ako osobnosti, ktorá nežije vo vzduchoprázdnom priestore, ale v priestore, ktorý ho obohacuje o vlastné poznávanie, ktorý pôsobí na jeho emócie, ktorý je od prírody aktívnym jednotlivcom atď. Edukačný proces mu poskytuje priestor pre sebarealizáciu tak, aby boli využité jeho potenciality - reálnosť rešpektovania a rozvíjania „sui generis“. Veľmi významná je aj spolupráca žiakov, čo sa v realite prejavuje v rôznych formách, napr.

Tradičné vyučovanie nemôže do dôsledkov plniť tieto požiadavky. Napriek tomu sa v reálnej praxi stretávame s herbartovským modelom vyučovania v postupnosti činností: jasnosť, asociácia, systém, metóda. Uvedené stupne sú charakterizované ako formálne, pretože učiteľ je zodpovedný za ich navodzovanie v procese učenia sa, za ich plnenie. Aj v novších koncepciách vyučovania musíme mať na zreteli, napr. asociáciu. Rovnako systém je samozrejmosťou, lenže žiak v modernom vyučovaní si vedomosti zaraďuje do svojho systému vedomostí nielen ich jednoduchým opakovaním, ale napr. rôznymi konštruktivistickými prístupmi. Naučiť žiakov pohoria Afriky možno bežnou, tradičnou vyučovacou hodinou s postupnosťou herbartovských stupňov, ale učivo možno naučiť napr. Ktoré prístupy sú pre žiakov efektívnejšie, zaujímavejšie, pútavejšie a ktoré prispejú aj k trvácnosti vedomostí, ponechávame na úvahu čitateľa. Rovnako aj odpoveď na otázku, ktorý prístup je náročnejší na prípravu učiteľa. Uvedené požiadavky sú podrobne rozpracované v jednotlivých koncepciách vyučovania, napr. problémové, skupinové, tímové, diferencované, angažované, zážitkové učenie, situačné vyučovanie. V mnohých teóriách sú rozpracované požiadavky na vyučovanie, napr.

Realita je taká, že stále uprednostňujeme tradičné vyučovanie, ktoré už viac stáročí dokazuje, že vie zabezpečiť vytváranie nových vedomostí žiakov, nie je mimoriadne náročné na prípravu a realizáciu zo strany učiteľa a pod.

Zmeny a Inovácie v Edukácii Mentálne Postihnutých po Roku 2000

Po roku 2000 nastali v pedagogike mentálne postihnutých koncepčné a systémové zmeny a trendy. Veľmi často zdôrazňujeme, že svet sa mení, menia sa požiadavky na pracovné zručnosti. Ak chce človek uspieť, musí sa prispôsobiť novému. To v plnej miere platí aj pre prácu učiteľa - musí pracovať s novými metódami a formami práce. Ide o to chcieť a mať záujem, napr. Zdravo sebavedomý človek si musí dôverovať, musí byť presvedčený o tom, že dokáže viac a že dokáže zvládnuť aj nové požiadavky. Treba uviesť, že práca učiteľa musí byť spojená s neustálym sebavzdelávaním, záleží na učiteľovi, či chce byť inovatívnym učiteľom, či chce držať krok s dobou. Učiteľovi nemožno predpísať, aby bol nápaditý a tvorivý, ale len taký učiteľ dokáže zaujať žiakov a dobre ich učiť. Dobrý učiteľ nemá problémy so žiakmi. Diagnostikou ich každý deň poznáva, overuje si pôsobenie na nich a tomu prispôsobuje svoje činnosti. Uvedomuje si, že je neformálnym a reálnym vzorom pre činnosti žiakov. Svojou osobnosťou a prístupom k edukácie vytvára podmienky pre ich úspešnosť.

Prečítajte si tiež: Sociálna rehabilitácia

Inovovať sa nedá zo dňa na deň. Treba postupnú prípravu učiteľa, žiakov a následné zotrvávanie na inováciách, napr. Znamená byť neustále odhodlaný púšťať sa do nového, skúšať nezaužívané, overovať nové metódy, prácu s IKT a pod. Inovácie neplatia len pre učiteľa, ale aj pre žiakov. Treba im vytvárať priestor pre nápaditosť, bohatú komunikáciu s učiteľom, so spolužiakmi, dať im možnosť realitu sveta prenášať do obsahu učiva a pod. Uvedenú požiadavku pedagogika a didaktika charakterizovali a zdôrazňovali ako využívanie medzipredmetových vzťahov. Interdiscilinárnosť je súčasťou nášho života. To má dopad na edukáciu a aj jej organizáciu. V neposlednom rade možno hovoriť o holistickom význame edukácie, ktorý zdôrazňuje „..celostnosť rozvoja osobnosti v jej vzťahoch k sebe, k ľuďom a k svetu, jej stránky kognitívnej, socio-afektívnej a psychomotorickej, akcentuje komplementaritu procesov personalizácie a socializácie, slobody a zodpovednosti, procesov vzdelávania, vychovávania a vycvičovania“ (Porubský, Š., Kosová, B., Vančíková, K., Babiaková, S., 2013, s.

Platí to pre vyučovanie v triede, v ktorej je učiteľ partnerom žiakov a v tomto partnerstve učiteľ a žiaci vzájomne spolupracujú, ale platí to aj pre život a prácu učiteľa v kolektíve. Učitelia musia spolupracovať vo všetkých oblastiach, aby sa ich práca a prístupy k žiakom diametrálne neodlišovali prístupom k vyučovaniu, ale aj požiadavkami na žiakov. Takéto myslenie je hrobárom aktivity a kreativity žiakov. Naopak, hľadanie originálnych riešení, schopnosť vidieť úlohu z viacerých stránok, učenie sa na vlastnej chybe, netradičné prístupy k úlohám a pod., patrí k tomu, čo robí školu a vyučovanie pre žiakov nie nudnou, ale zaujímavou. Inovatívny učiteľ sústavne motivuje a inšpiruje - nielen motivačné metódy, vysvetľovanie, príkazy a pokyny sú tou najlepšou motiváciou. Uvedenými pripomenutiami zdôrazňujeme, že inovatívne a modernizačné prístupy k edukácii nespočívajú len v tom, že pracujeme s tzv. novými koncepciami (napokon, mnohé z nich sú staršie, ako si myslíme, napr. projektové vyučovanie, problémové vyučovanie). Využitie modernej koncepcie vyučovania samo o sebe nemusí byť prínosom pre inováciu vyučovania. Ak by sme nad tradičným vyučovaním „lámali palicu“, nebol by to ten najsprávnejší prístup. Desiatky a stovky rokov bolo prevládajúcim vyučovaním, v súčasnosti sa hojne využíva a splnilo svoju úlohu. S rastom poznatkov o edukácii a učení sa žiaka, s prudkým rastom poznatkov ľudstva, ale aj s rastom nárokov na človeka, ktorý prichádza zo školy do života, sa požiadavky na edukáciu zvyšujú. Dochádza k hľadaniu edukácie, ktorá je efektívna, ktorá vo vymedzenom časovom horizonte pripraví človeka na život. Preto sa aj tradičná edukácia postupne obohacovala a aj postupne mierne inovovala vo viacerých oblastiach, napr. rozvoj vyučovacích metód, obohacovanie vyučovacích zásad, diferencované prístupy k žiakom. Aj tá najbežnejšia a veľmi klasická a zaužívaná vyučovacia metóda, napr. Vysvetľovanie v tradičnom vyučovaní: Žiaci sedia a počúvajú učiteľa. Vysvetľovanie v inovatívnom vyučovaní: Vysvetľovanie učiva má problémový charakter. Žiaci majú niečo zistiť, odhaliť, porovnať. Nápaditosť a tvorivosť učiteľa môže byť inovatívna aj v tradičnom vyučovaní. Aj v začiatkoch využívania výpočtovej techniky žiaci s ňou pracovali neraz formálne, bez spájania učiva so životom, encyklopedicky, napr. „…všetko je na webe.“ PowerPoint bol modernou technikou pre učiteľov a pod. Dnes sa žiaci primerane veku učia programovať, naučili sa vyhľadávať informácie a práca s interaktívnou tabuľou je pre nich samozrejmosťou. s alternatívnymi prístupmi k edukácii, napr.: integrované tematické vyučovanie, waldorfská pedagogika, montessoriovská pedagogika, prvky pedagogiky C. s novými koncepciami vyučovania, napr. projektové vyučovanie, tímové vyučovanie atď. Menej alebo vôbec sa nevyužíva napr.

Ak sa hlbšie zamyslíme nad inovatívnosťou edukácie prídeme k záveru, že je to vyučovanie na vyššej úrovni, ktoré sa usiluje naplniť to, čo sa zdôrazňuje desaťročia a všetka inovácia je odvodená z poznatkov o doterajšom vyučovaní. Sú pre ňu charakteristické pojmy, napr. rešpektovanie žiaka, žiak ako významný subjekt, aktivita a tvorivosť žiaka, konštruktivistické vyučovanie a učenie, metódy a koncepcie vyučovania, ktoré vedú žiaka k poznávaniu vlastnou činnosťou. Veľa z uvedeného sa dá realizovať aj v tradičnom vyučovaní. Nezdráhame sa vyjadriť, že aj klasické vyučovanie môže byť inovatívne. Môžu byť v ňom využité aktivizujúce metódy, vytvorený priestor pre názory žiakov a pod. V neposlednom rade vyjadríme myšlienku, že inovácia nespočíva vo využívaní techniky, pomôcok, nových učebníc a pod. Dávnejšie sme kdesi čítali, že inovácie vo vzdelávaní spočívajú „vo filozofii učiteľa - buď má alebo nemá záujem učiť tvorivo“. Stotožňujeme sa s uvedeným pohľadom a hoci niekedy našu edukáciu aj kritizujme, sme presvedčení, že v radoch škôl máme učiteľov s filozofiou záujmu. Do inovácií v edukácii patrí aj pôsobenie učiteľa na žiakov.

Príspevkom nesledujeme metodické návody k modernizácii. Reagujeme na občasné diskusie o tom, čo je moderné a inovatívne v edukácii. Veríme, že čitateľ si po prečítaní utvoril jasnú predstavu. Podstatu a vysvetlenie zhrnieme v nasledovnom: tradičná edukácia sa realizuje aktivitou učiteľa, žiak sa síce učí, ale málo si rozvíja svoje schopnosti, neučí sa kritickému mysleniu a pod., inovatívna edukácia je konštruktivistická, rozvíjajúca schopnosti žiaka a podporujúca interakciu učiteľa a žiaka, ale aj žiakov navzájom.

Výskumné Aktivity a Publikácie v Oblasti Špeciálnej Pedagogiky

Špeciálna pedagogika na Slovensku prešla v posledných rokoch výrazným vývojom, ktorý reflektuje meniace sa potreby a výzvy v oblasti starostlivosti o jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Tento článok sa zameriava na prehľad výskumných aktivít a publikácií v oblasti špeciálnej pedagogiky, a to najmä s ohľadom na projekty a práce, ktoré vznikli v rámci komisie č. Vedúcim projektu bol prof. PaedDr.

Prečítajte si tiež: Práca so seniormi: Metódy

Výskumné projekty v oblasti špeciálnej pedagogiky predstavujú konkretizáciu zámerov na riešenie uceleného monotematického výskumného problému. Projekt KEGA č. významne rozvíja vednú oblasť a študijný odbor špeciálna pedagogika. Prínos a dopady projektu majú už v súčasnosti dopad pre teoretickú aj aplikačnú rovinu riešenej problematiky v celoslovenskom i medzinárodnom rámci. Projekt svojimi originálnymi výstupmi jednoznačne rozvíja vedný odbor špeciálna pedagogika.

Projekty mali teoreticko-aplikačný charakter, pričom ich cieľom bolo rozpracovanie základov novej špecializácie špeciálnej pedagogiky - pedagogiky postihnutých a zdravotne znevýhodnených raného a predškolského veku. Výsledky boli publikované vo vedeckých a konferenčných zborníkoch, v zahraničnej monografii, v domácich monografiách, v vysokoškolských učebniciach a boli diseminované na konferenciách. Ako priame výstupy plánované v projekte boli vydané vedecká monografia, vysokoškolské učebnice, konferenčné zborníky, vedecké nekonferenčné zborníky.

Zrejmý je transfer a aplikácia projektom získaných nových teoreticko-systémových poznatkov do oblasti praxologickej, transfer poznatkov do prípravy budúcich špeciálnych pedagógov. Všetky publikácie sa dajú využiť aj v celoživotnom vzdelávaní a pre disemináciu poznatkov. Nepochybne znamenajú aj bázu pre kontinuitu a aplikáciu výstupov projektu počas nasledujúcich rokov.

Konkrétne Výskumné Zamerania

Výskumné aktivity sa zameriavali na rôzne oblasti špeciálnej pedagogiky, vrátane:

• Špeciálna andragogika: Táto oblasť sa zaoberá vzdelávaním a výchovou dospelých so špeciálnymi potrebami. Výskumy sa venovali terminologickému vymedzeniu špeciálnej andragogiky, jej etablovaním v podmienkach Slovenskej republiky a jej zameraním na rôzne skupiny, ako sú mentálne postihnutí, zrakovo postihnutí a sluchovo postihnutí.
• Pedagogika osôb so zmyslovým postihnutím: Táto oblasť zahŕňa výskum v oblasti pedagogiky zrakovo postihnutých, sluchovo postihnutých a hluchoslepých osôb. Výskumy sa zameriavali na komparáciu terminologického aparátu, vedeckého jazyka, možnosti a obmedzenia pri komunikácii, využitie počítačových programov a pomôcok, a špeciálnopedagogické poradenstvo.
• Pedagogika mentálne postihnutých: Výskumy sa venovali problematike kvality života dospelých osôb s mentálnym postihnutím, možnostiam špeciálnopedagogických intervencií, štruktúre a povahe sociálnych vzťahov a humanizačným a transformačným procesom v rehabilitačnej inštitucionálnej starostlivosti.
• Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených: Táto oblasť sa zaoberá problematikou jednotlivcov s telesným postihnutím na trhu práce, pedagogikou chorých a zdravotne oslabených a školským sebahodnotením ako inováciou v edukácii žiakov s telesným postihnutím.
• Diagnostika v špeciálnej pedagogike

Pedagogika Mentálne Postihnutých: Hlbší Pohľad

Pedagogika mentálne postihnutých je vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom pedagogiky mentálne postihnutých sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu. (Vančová, 2005, s. Podľa Baja (in Bajo - Vašek, 1994) je psychopédia (pedagogika mentálne postihnutých) vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia. Ranný vek, predškolský vek, školský vek, adolescencia, dospelosť. Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých sú pedagogika a špeciálna pedagogika, partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

Záver

Edukácia mentálne postihnutých si vyžaduje neustály vývoj a inováciu prístupov. Od tradičných metód sa postupne prechádza k moderným, ktoré kladú dôraz na individualitu žiaka a jeho aktívne zapojenie do procesu učenia. Výskumné aktivity v oblasti špeciálnej pedagogiky, vrátane pedagogiky mentálne postihnutých, sú kľúčové pre zlepšovanie kvality života a vzdelávania osôb s mentálnym postihnutím. Dôležité je, aby učitelia a odborníci v tejto oblasti neustále sledovali nové trendy a poznatky a implementovali ich do svojej praxe.

tags: #vyskumne #metody #v #pedagogike #mentalne #postihnutych