
Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie má pre platiteľov poistného významné dôsledky aj v oblasti dane z príjmov. Pri daňovom vysporiadaní rozdielov z ročného zúčtovania poistného sa postupuje podľa príslušných ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane vysporiadania preplatkov a nedoplatkov v rôznych situáciách.
Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia vykonávajú zdravotné poisťovne. Cieľom ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie je vypočítať poistné zo skutočných príjmov poistenca za celý rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva. Vypočítané poistné sa porovnáva so zaplatenými preddavkami v priebehu roka. Výsledkom porovnania môže byť preplatok alebo nedoplatok na poistnom. Ročné zúčtovanie poistného je legislatívne upravené v § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pri daňovom vysporiadaní rozdielov z ročného zúčtovania poistného je potrebné zabezpečiť zdanenie preplatkov a zahrnutie nedoplatkov do základu dane z príjmov, pričom sa postupuje podľa príslušných ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného preplatok, zdravotná poisťovňa je v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona povinná vybrať daň zrážkou v sadzbe 19 %. Zrážku dane vykoná zdravotná poisťovňa a poistencovi vyplatí preplatok znížený o zrazenú daň. Vykonanou zrážkou sa daňová povinnosť považuje za vysporiadanú.
Ak živnostníkovi v ročnom zúčtovaní poistného na zdravotné poistenie vznikol preplatok, vrátený preplatok je príjmom, z ktorého sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona v sadzbe 19 %. Ak živnostník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, v peňažnom denníku o prijatom preplatku účtuje ako o príjme, ktorý neovplyvňuje základ dane, a v knihe pohľadávok ako o pohľadávke voči príslušnej zdravotnej poisťovni.
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
Príklad: Živnostníkovi v ročnom zúčtovaní poistného na zdravotné poistenie za rok 2013 v súvislosti s príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov vznikol preplatok vo výške 175 €. Zdravotná poisťovňa z preplatku zrazila daň vo výške 33,25 € a poistencovi vrátila 141,75 €.
Pri daňovom vysporiadaní nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného sa v zmysle zákona o dani z príjmov musí aplikovať zásada, že preukázateľne zaplatený nedoplatok z ročného zúčtovania poistného sa môže uplatniť do daňových výdavkov len znížením základu dane z tých príjmov, v súvislosti s ktorými nedoplatok na poistnom vznikol. Výnimku tvorí nedoplatok, ktorý vznikol v súvislosti s príjmami z dividend, ktoré sú podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené alebo podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane.
Spôsob zníženia zdaniteľných príjmov zamestnanca o nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, ktorý vznikol v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona, závisí od toho, kto nedoplatok vysporiadal. Ak nedoplatok zdravotnej poisťovni zaplatil zamestnanec sám, môže si preukázateľne zaplatený nedoplatok uplatniť prostredníctvom dodatočného daňového priznania za obdobie, ktorého sa nedoplatok týka.
Príklad: Zamestnanec mal v roku 2013 len príjmy zo závislej činnosti. Jeho zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu, preto nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2013 zaplatil sám v auguste 2014. Pretože v roku 2014 už príjmy zo závislej činnosti nepoberá, o zaplatený nedoplatok poistného si základ dane z príjmov zo závislej činnosti znížiť nemôže a nedoplatok poistného vzniknutý z príjmov zo závislej činnosti si nemôže odpočítať ani od základu dane z príjmov z podnikania, má jedinú možnosť na uplatnenie zaplateného nedoplatku poistného, a to podaním dodatočného daňového priznania za rok 2013, v ktorom zvýši sumu poistného o zaplatený nedoplatok.
Ak nedoplatok z ročného zúčtovania poistného so zamestnancom zúčtuje zamestnávateľ zrážkou zo mzdy, pri výpočte mesačného preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti odpočíta z úhrnu zdaniteľných príjmov okrem poistného z tohto príjmu aj nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania, a to v mesiaci, v ktorom nedoplatok zráža.
Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností
Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného v súvislosti s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona nedoplatok, spôsob uplatnenia výdavku závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom. Ak daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky a účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 zákona, zaplatený nedoplatok, rovnako ako bežné mesačné preddavky na poistné, je daňovým výdavkom.
Ak daňovník uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona, v sume paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky, okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť daňovník v súvislosti s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona.
Príklad: Živnostníkovi v ročnom zúčtovaní poistného na zdravotné poistenie za rok 2013 v súvislosti s príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov vznikol nedoplatok vo výške 201,40 €, ktorý uhradil v auguste 2014. Živnostník na účely vyčíslenia základu dane z príjmov uplatňuje paušálne výdavky, ktoré sú vo výške 40 % z úhrnu príjmov, najviac do výšky 5 040 € ročne. Za zdaňovacie obdobie roku 2014 vykáže zdaniteľný príjem vo výške 14 250 €. Paušálne výdavky uplatní vo výške 5 040 €, ku ktorým pripočíta preukázateľne zaplatené poistné na zdravotné a sociálne poistenie v roku 2014 vo výške 2 955,20 € a zaplatený nedoplatok z ročného zúčtovania poistného vo výške 201,40 €, t. j. výdavky spolu 8 196,60 €.
Poistné na zdravotné poistenie sa platí aj z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 aj z ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Uhradený nedoplatok z ročného zúčtovania je možné uplatniť ako daňový výdavok v zmysle § 7 ods. 7 a § 8 ods. 12 zákona, v zmysle ktorých sa za výdavok považuje aj povinne platené poistné. Daňovník si môže preukázateľne zaplatený nedoplatok uplatniť pri podaní daňového priznania za rok, v ktorom nedoplatok zaplatil, za predpokladu, že aj v tomto roku má také príjmy, v súvislosti s ktorými nedoplatok vznikol, alebo podaním dodatočného daňového priznania za rok, ktorého sa nedoplatok týka.
Platiteľ poistného, ktorý je účtovnou jednotkou, je povinný rozdiely vyplývajúce z ročného zúčtovania poistného vysporiadať aj účtovne v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. a príslušnými opatreniami. V sústave podvojného účtovníctva sa záväzky a pohľadávky voči zdravotným poisťovniam účtujú na účte 336 - Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnancov, je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov
Ak daňovník, ktorý v roku, ktorého sa nedoplatok na poistnom v súvislosti s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti týka, skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, preukázateľne zaplatený nedoplatok môže uplatniť len podaním dodatočného daňového priznania podľa § 32 ods. 12 zákona.
V prípade, že fyzickej osobe v rámci ročného zúčtovania poistného vznikol nedoplatok, ktorý pozostáva z nedoplatku z príjmov zo závislej činnosti a z nedoplatku z ostatných príjmov, o celkový nedoplatok nie je možné znížiť základ dane z príjmov zo závislej činnosti.
tags: #vysporiadanie #dane #z #vratenia #poistneho