
Podielové spoluvlastníctvo predstavuje bežný typ vlastníctva, pri ktorom sa viaceré osoby podieľajú na vlastníctve jednej veci. Miera, akou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach, je vyjadrená veľkosťou ich spoluvlastníckeho podielu. Vysporiadanie vlastníckeho podielu a jeho následná evidencia v katastri nehnuteľností predstavuje komplexný proces, ktorý si vyžaduje dôkladné pochopenie právnych predpisov a správny postup. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený prehľad o tejto problematike, od zmeny spoluvlastníckeho podielu až po zrušenie podielového spoluvlastníctva.
Zmena spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti je možná prostredníctvom niekoľkých spôsobov, pričom najčastejším je prevod na základe zmluvy. Podľa Občianskeho zákonníka je na prevod spoluvlastníckeho podielu potrebná písomná zmluva, a to buď kúpna alebo darovacia zmluva.
Ak je nehnuteľnosť zaťažená záložným právom banky, je nevyhnutné získať súhlas banky s prevodom spoluvlastníckych podielov. Banka má totiž záujem na tom, aby hodnota zabezpečenia úveru (teda nehnuteľnosti) zostala zachovaná.
V prípade, ak spoluvlastník plánuje previesť svoj podiel na osobu, ktorá nie je blízkou osobou, je povinný ponúknuť tento podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvuje tzv. predkupné právo spoluvlastníkov.
Ponuka musí byť písomná a musí obsahovať všetky podmienky, za ktorých sa má prevod uskutočniť, predovšetkým kúpnu cenu. Spoluvlastníci majú lehotu dvoch mesiacov na prijatie ponuky. Ak v tejto lehote nedôjde k vyplateniu kúpnej ceny, spoluvlastník môže previesť svoj podiel na tretiu osobu.
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
Pri predaji spoluvlastníckeho podielu je dôležité rozlišovať, či ide o prevod na blízku osobu alebo na inú osobu.
Medzi blízke osoby patria príbuzní v priamom rade (rodičia, deti, starí rodičia), súrodenci a manželia. V prípade prevodu na blízku osobu sa neuplatňuje zákonné predkupné právo spoluvlastníkov. Na prevod postačuje uzatvorenie kúpnej zmluvy a následný vklad do katastra nehnuteľností.
Ak sa podiel prevádza na osobu mimo okruhu blízkych osôb, je potrebné rešpektovať predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy je potrebné ponúknuť podiel na predaj všetkým oprávneným. Ponuka musí obsahovať všetky podmienky, za ktorých sa má transakcia vykonať, predovšetkým kúpnu cenu.
Ak spoluvlastníci nemajú záujem o kúpu podielu, môže spoluvlastník svoj podiel predať tretej osobe za rovnakých podmienok, aké boli ponúknuté spoluvlastníkom.
Ak spoluvlastník poruší predkupné právo a prevedie svoj podiel na tretiu osobu bez toho, aby ho ponúkol ostatným spoluvlastníkom, títo sa môžu domáhať:
Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností
Ak spoluvlastník nemá záujem o spoluvlastníctvo a nedarí sa mu svoj podiel predať, môže sa domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva. Zrušenie je možné dosiahnuť dohodou alebo rozhodnutím súdu.
Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť na spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Dohoda musí zohľadňovať všetky práva a povinnosti, vyporiadanie vzájomných záväzkov. Musí obsahovať ustanovenia o tom, akým spôsobom sa ruší podielové spoluvlastníctvo, a ako sa medzi sebou spoluvlastníci navzájom vyporiadajú. Dohoda, ktorej predmetom je nehnuteľnosť musí spĺňať všetky zákonom stanovené náležitosti a musí byť urobená v písomnej forme a vkladovaná na kataster nehnuteľností.
Ak sa spoluvlastníci nedohodnú na spôsobe zrušenia a vyporiadania spoluvlastníckeho práva, na návrh ktoréhokoľvek z nich o tom rozhodne súd. Pri rozhodovaní súd prihliadne na veľkosť podielov, účelné využitie veci a na to, či je možné vec reálne rozdeliť. Súd má tri možnosti:
Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Vklad je úkonom katastrálneho odboru okresného úradu, vyžaduje sa pre všetky zmluvné prevody nehnuteľností. Priznávajú sa mu právotvorné účinky, pretože až ním vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Konanie o povolení vkladu možno začať výlučne na návrh, katastrálny odbor nikdy nezačne konať z vlastnej iniciatívy. Návrh na začatie konania je oprávnený podať účastník právneho úkonu (teda aspoň jedna zmluvná strana).
Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov
Návrh na vklad sa podáva písomne, podpisy účastníkov nemusia byť na návrhu úradne overené. K návrhu na vklad je potrebné priložiť potrebné prílohy, predovšetkým zmluvu, na základe ktorej má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, a to v dvoch vyhotoveniach. Ďalšie prípadné prílohy k návrhu ustanovuje katastrálny zákon.
Ak je katastru doručený návrh na vklad, na návrhu sa vyznačí dátum, presná hodina a minúta jeho doručenia (podania). Predmetom konania o povolení vkladu je posudzovanie zákonných náležitostí samotného návrhu, ale aj formálnych a obsahových náležitostí zmluvy, ktorou sa nehnuteľnosť prevádza.
Ak kataster zistí, že návrh na vklad nemá predpísané náležitosti, konanie preruší a účastníka vyzve, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Ak účastník opravu návrhu v stanovenej lehote nespraví, okresný úrad (katastrálny odbor) konanie zastaví a pre zavkladovanie vlastníctva bude potrebné podať nový návrh.
Písomné rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vydania. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nie je možné podať odvolanie, návrh na obnovu konania a nemožno ho preskúmať ani mimo odvolacieho konania. Odvolanie možno podať len proti tomu rozhodnutiu, ktorým katastrálny odbor okresného úradu zamietol vklad, a to do 30 dní od jeho doručenia.
Zákon ukladá katastru povinnosť rozhodnúť o návrhu na vklad najneskôr do 30 dní od jeho doručenia. V prípade, že zmluva o prevode nehnuteľnosti bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo bola autorizovaná advokátom (a vkladu nebránia iné skutočnosti), kataster rozhodne o návrhu do 20 dní.
V praxi sa stretávame aj so situáciami, kedy osoba dlhodobo užíva pozemok, ktorý jej formálne nepatrí. V takýchto prípadoch môže prichádzať do úvahy inštitút vydržania. Vydržanie je spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak osoba dlhodobo a oprávnene užíva nehnuteľnosť ako vlastník.
Aby mohol súd vydržanie potvrdiť, musí byť nepochybne preukázané, že držiteľ bol dobromyseľný, teda presvedčený, že mu vec patrí, a že túto vec držal nepretržite po stanovenú dobu. Pri nehnuteľnostiach je vydržacia doba 10 rokov, pričom držba musí byť pokojná a nerušená.
Od 1. mája 2021 prešla právomoc potvrdzovať vydržanie výlučne na súdy. Konanie sa začína na návrh osoby, ktorá tvrdí, že vec vydržala. Súd v tomto konaní overuje, či navrhovateľ skutočne splnil hmotnoprávne podmienky - najmä oprávnenú držbu trvajúcu nepretržite 10 rokov pri nehnuteľnostiach.
Kľúčovým momentom v súdnom konaní je vydanie tzv. vyzývacieho uznesenia. Súd zverejní informáciu o tom, že sa vedie konanie o vydržaní, a vyzve všetky osoby, ktoré si uplatňujú práva k nehnuteľnosti, aby sa prihlásili a vzniesli námietky.
Osoba podávajúca námietku musí odôvodniť, prečo navrhovateľ napríklad nebol dobromyseľný (napríklad vedel, že užíva cudzí pozemok) alebo že držba nebola nepretržitá. Ak sú námietky podané včas a sú odôvodnené, súd ich musí prešetriť.
Ak súd zistí, že námietky sú dôvodné a podmienky vydržania pozemku neboli splnené, návrh zamietne. Naopak, ak námietky nie sú podané alebo sa ukážu ako neopodstatnené, súd vydá uznesenie o potvrdení vydržania. Toto rozhodnutie je po nadobudnutí právoplatnosti všeobecne záväzné a slúži ako listina, na základe ktorej kataster zapíše navrhovateľa ako nového vlastníka.
tags: #vysporiadanie #vlastníckeho #podielu #a #evidencia #v