Vznik nároku na nemocenské dávky a podmienky

Nemocenské dávky predstavujú dôležitú súčasť systému sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Poskytujú finančnú podporu poistencom v situáciách, keď nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, potreby ošetrovania blízkej osoby, tehotenstva alebo materstva. Tento článok sa zameriava na podmienky vzniku nároku na jednotlivé typy nemocenských dávok, ako aj na ďalšie dôležité aspekty s nimi spojené.

Kto má nárok na nemocenské dávky?

Nárok na nemocenské dávky má poistenec, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky. Medzi tieto osoby patria:

• Zamestnanec
• Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
• Fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote

Ochranná lehota je obdobie po zániku nemocenského poistenia, počas ktorého má osoba stále nárok na nemocenské dávky. Spravidla trvá 7 dní, prípadne toľko dní, koľko trval pracovný pomer. Pre tehotné ženy, ktorým skončil poistný pomer v čase tehotenstva, je ochranná lehota predĺžená na 8 mesiacov.

Základné podmienky nároku na nemocenské dávky

Pre vznik nároku na nemocenské dávky je potrebné splnenie niekoľkých základných podmienok:

• Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN), potreby ošetrovania/starostlivosti, tehotenstvo alebo materstvo
• Trvanie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia v období vzniku DPN
• U DNPO - 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom DPN
• Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ
• SZČO a DNPO musia mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla DPN, najviac za obdobie posledných 10 rokov (výnimky, ak DPN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote)
• Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenia sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur.

Druhy nemocenských dávok a podmienky nároku

I. Nemocenské

Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.

Prečítajte si tiež: Podmienky povinného nemocenského poistenia

Uplatnenie nároku na nemocenské

Nárok na výplatu nemocenského sa uplatňuje predložením žiadosti - II. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ potvrdeného lekárom zdravotníckeho zariadenia. (Doklad sa skladá z piatich dielov).

• Zamestnanec odovzdá II. diel potvrdenia pobočke iba v prípade ak DPN trvala viac ako 10 kalendárnych dní a to prostredníctvom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu zamestnancovi prvých 10 dní, na základe dokladu IIa. Žiadosť o náhradu príjmu (zákon č. 462/2003 Z.z.).
• SZČO a DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. diel potvrdenia ihneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Podobný postup je aj v prípade predkladania dokladov „Preukaz o trvaní DPN (cez mesiac)“, ukončenie DPN - diel IV.

Zánik nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské zaniká:

• Dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti
• Uplynutím 52 týždňov od vzniku DPN, t. j. uplynutím podporného obdobia (do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia DPN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej DPN a poistencovi počas tohto obdobia nevznikla DPN, predchádzajúce obdobia DPN sa do podporného obdobia nezapočítavajú.
• Dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal DPN
• Dňom smrti poistenca

Výška nemocenského

Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) (v niektorých prípadoch z pravdepodobného vymeriavacieho základu - PDVZ).

• Od 1. do 3. dňa DPN 25 % (SZČO, DNPO a v prípade ochrannej lehoty)
• Od 4. dňa DPN 55 % DVZ alebo PDVZ.

DVZ - denný vymeriavací základ je spravidla podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. (bližšie v § 138 zákona č. 461/ Z. z. v znení neskorších predpisov)

Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce kriminalitu

II. Ošetrovné

Ošetrovné je poskytované z dôvodu celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky) alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku.

Uplatnenie nároku na ošetrovné

Nárok na ošetrovné sa uplatňuje predložením žiadosti - I. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Žiadosť o ošetrovné“, potvrdenej lekárom zdravotníckeho zariadenia a žiadateľ je povinný vyplniť a podpísať vyhlásenie. (Tlačivo sa skladá z dvoch dielov).

• Zamestnanec predloží žiadosť prostredníctvom zamestnávateľa.
• SZČO, DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia žiadosť hneď po vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Skončenie potreby ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku nahlasuje prostredníctvom druhej časti - II. Potvrdenie o skončení potreby ošetrovania/starostlivosti

Výška ošetrovného

Určuje sa ako pri nemocenskom z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Poskytuje sa od 1. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Prečítajte si tiež: Vznik starobného dôchodku na Slovensku

III. Materské

Dávka sa poskytuje z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa.

„Žiadosť o materské“ vystavuje lekár zdravotníckeho zariadenia, pred predložením žiadosti je fyzická osoba povinná vyplniť a podpísať vyhlásenie. Žiadosť o materské sa predkladá prostredníctvom zamestnávateľa u zamestnancov, SZČO, DNPO a fyzické osoby v ochrannej lehote predkladajú žiadosť priamo v pobočke Sociálnej poisťovne.

Podmienky nároku na materské

• Starostlivosť o dieťa
• Poistný vzťah v období dôvodu na poskytnutie materského, prípadne trvanie ochrannej lehoty (8 mesiacov)
• 270 dní poistenia v posledných 2 rokoch pred pôrodom (aj akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia, prerušenie poistenia z dôvodu poberania rodičovského príspevku)
• Absencia príjmu z poistenia zamestnanca, z ktorého si uplatňuje nárok na materské

Výška materského

Materské je 65 % DVZ alebo PDVZ od prvého dňa nároku. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. Poistenec si môže uplatniť nárok na materské 6. až 8. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeného lekárom, v prípade nároku na dávku v ochrannej lehote 6. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Ak porodila skôr odo dňa pôrodu.

Dĺžka materského

Obdobie nároku na materské nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu.

• Poistenkyni, ktorá dieťa porodila - 34 týždňov,
• Poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará - 43 týždňov,
• Inému poistencovi, ktorý prevzal jedno dieťa do starostlivosti - 28 týždňov
• Inému poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti súčasne viac detí - 37 týždňov
• Poistenkyni, ktorá je osamelou matkou - 37 týždňov
• Inému poistencovi, ktorý je osamelý - 31 týždňov.

IV. Vyrovnávacia dávka

Nemocenská dávka sa poskytuje zamestnankyni, ak:

• je z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
• je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do 9. mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

Na vyrovnávaciu dávku má nárok len zamestnankyňa, ktorá si uplatňuje nárok na žiadosti „Žiadosť o vyrovnávaciu dávku“ potvrdenom lekárom zdravotníckeho zariadenia.

Podmienky nároku:

• Preradenie na inú prácu počas tehotenstva alebo materstva
• Trvanie nemocenského poistenia
• Existencia príjmu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ zamestnankyne

Výška dávky

Vyrovnávacia dávka sa určuje z mesačného vymeriavacieho základu (MVZ). 55 % z rozdielu medzi MVZ (30,4167- násobok DVZ) a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

Oznamovacia povinnosť poistenca

Poistenci majú voči Sociálnej poisťovni oznamovaciu povinnosť, a to:

• Do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu
• Do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu adresy, mena a priezviska
• Zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania DPN
• Dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania DPN
• Zdržiavať sa počas DPN na adrese uvedenej na potvrdení
• V žiadosti uvádzať svoje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktorým je rodné číslo

Výplata dávky

Sociálna poisťovňa vypláca dávky mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Výška nemocenských dávok je závislá od denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). DVZ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní v tomto období.

Rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Určuje sa podľa dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Špecifické situácie pri určovaní DVZ

• Zamestnanec s nepretržitým nemocenským poistením od 1. januára predchádzajúceho roka: Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
• SZČO alebo DNPO s nepretržitým nemocenským poistením od 1. januára predchádzajúceho roka: Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
• Prerušenie povinného nemocenského poistenia: Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.
• Nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní: Ak poistenie trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok, okrem obdobia nemocenského poistenia u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
• Rodičovská dovolenka: Pravdepodobný DVZ poistenca, ktorý mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok, je 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2023 je vystavovanie Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) lekárom povinné elektronicky (ePN). Vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby.

Zmeny v legislatíve od 1.1.2011

Od 1. 1. 2011 nastali v oblasti nemocenského poistenia viaceré zmeny, ktoré ovplyvnili podmienky nároku na dávky a ich výšku:

• Ošetrovné u DNPO: Od 1. 1. 2011 sa pri nároku na ošetrovné u dobrovoľne nemocensky poistenej osoby vyžaduje podmienka získania 270 dní nemocenského poistenia v posledných 2 rokoch.
• Doba vyplácania materského: Doba vyplácania materského sa predĺžila z 28 na 34 týždňov. V prípade osamelej matky ostáva nárok na materské 37 týždňov. V prípade ženy, ktorá porodila naraz 2 a viac detí a aspoň o 2 z nich sa stará, sa bude materské vyplácať 43 týždňov. V prípade iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a o dieťa sa stará, sa doba vyplácania materského predĺžila z 22 na 28 týždňov. Osamelému poistencovi alebo tomu, ktorý prevzal deti do starostlivosti a stará sa aspoň o 2 deti, sa doba nároku na materské predĺžila z 31 na 37 týždňov.
• Výška materského: Výška materského sa zvyšuje z 55 % denného vymeriavacieho základu na 65 % DVZ.
• Ochranná lehota: Ochranná lehota sa skrátila zo 42 na 7 dní. Poistenke, ktorej poistenie zaniklo v období tehotenstva, sa ochranná lehota zvyšuje zo 6 na 8 mesiacov.

tags: #vznik #nároku #na #nemocenské #dávky #podmienky