Výnimky z dôchodkového veku na Slovensku: Komplexný prehľad

Dôchodkový systém na Slovensku prešiel v posledných desaťročiach viacerými reformami, ktoré mali za cieľ zabezpečiť jeho dlhodobú finančnú udržateľnosť a spravodlivosť. Jednou z kľúčových zmien bolo postupné zvyšovanie dôchodkového veku a zjednotenie veku odchodu do dôchodku pre mužov a ženy. Napriek tomu existujú určité výnimky a špecifické situácie, ktoré umožňujú skorší odchod do dôchodku alebo zohľadňujú individuálne okolnosti poistencov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o výnimkách z dôchodkového veku na Slovensku, pričom sa zameriava na legislatívny rámec, aktuálne opatrenia a diskutované návrhy na zmeny.

Zvyšovanie dôchodkového veku a jeho dôsledky

Zvyšovanie dôchodkového veku je zásadným opatrením dôchodkovej reformy, ktoré smeruje k zabezpečeniu dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému. Zjednotenie dôchodkového veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok pre mužov aj ženy je v súlade s požiadavkou implementácie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami.

Návrhy na skorší odchod do dôchodku pre matky

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa zaoberalo otázkou zníženia dôchodkového veku pre ženy v závislosti od počtu vychovaných detí. Prijatie opatrenia, ktoré by umožnilo ženám skorší odchod do starobného dôchodku by prakticky znamenalo zníženie dôchodkového veku, a to nielen ženám, ktorým sa zvyšuje dôchodkový vek podľa pravidiel platných od 1. januára, ale aj ženám, ktorým sa zvyšuje dôchodkový vek od 1. januára 2004 v závislosti od počtu vychovaných detí. Zmena právnej úpravy smerujúca k opätovnému zníženiu dôchodkového veku žien by bola v zásadnom rozpore s opatreniami dôchodkovej reformy.

Rovnaké zaobchádzanie a výnimky

Podľa Smernice Rady Európskych spoločenstiev má členský štát právo uplatniť výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v súvislosti s určením veku odchodu do dôchodku na účely poskytovania starobného dôchodku. Výnimka je však možná len vtedy, ak je uplatnenie a zachovanie odôvodnené udržaním a dosiahnutím úrovne sociálneho zabezpečenia. Znamená to, že zníženie dôchodkového veku pre určité osoby by si na druhej strane vyžiadalo vykonať opatrenia na to, aby sa týmto osobám zabezpečilo udržanie úrovne sociálneho zabezpečenia, ako by mali, ak by na ne sa uplatňoval ten jednotný dôchodkový vek. Zníženie dôchodkového veku znamená kratšie obdobie dôchodkového poistenia, čo sa prejaví v nižšej sume starobného dôchodku. Z uvedeného dôvodu sa so znížením dôchodkového veku žien jednoducho neuvažuje.

Opatrenia na podporu rodín s deťmi

S cieľom neustále v rámci reálnych možností zlepšovať sociálnu ekonomickú situáciu rodín s deťmi, boli prijaté viaceré pozitívne opatrenia v prospech matiek. Od 1. januára bolo zvýšené materské zo 65 na 70 denného vymeriavacieho základu. Od 1. januára bol zvýšený maximálny denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok z 1,5-násobku na 2-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov. Od 1. mája sa opätovne zvyšuje materské a to až na 75 % denného vymeriavacieho základu, čo je dôkazom pretrvávajúcej snahy pokračovať vo finančnej podpore rodín s deťmi, vrátane matiek. Osobám pracujúcim materskej vznikne od uvedeného dátumu na materské v zásade až 100 % výšky čistého príjmu, ktorý dosahovali pred vznikom nároku, to znamená počas pracovnej činnosti. Týmto zvýšením materského sme sa zaradili medzi krajiny EÚ s najväčšou sadzbou materského.

Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom vyplatení

Vekové požiadavky v zamestnaní a diskriminácia

V určitých situáciách môže zamestnávateľ stanoviť vo vzťahu k uchádzačovi o zamestnanie požiadavku veku, napríklad, že musí dosahovať určitý vek alebo musí mať určitý minimálny počet rokov praxe. Príklady takýchto rozdielov môžu byť: stanovenie minimálnej podmienky veku, odpracovaných rokov alebo rokov odbornej praxe pre prijatie do určitého zamestnania alebo užívania výhod spojených so zamestnaním, stanovenie maximálnej vekovej hranice ako podmienky pre prijatie do zamestnania vo väzbe na požiadavku odborného vzdelávania, alebo určenie primeranej doby zamestnania pred odchodom do dôchodku.

Podľa slovenského zákona, v systéme sociálneho zabezpečenia v zamestnaní sa za diskrimináciu nepovažuje také rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku, ktoré spočíva v ustanovení rôznych vekových hraníc na vznik nároku na starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ako aj v ustanovení rôznych vekových hraníc pre zamestnancov alebo skupiny zamestnancov, a používanie rôznych spôsobov výpočtu týchto dôchodkov, ktoré sú založené na kritériu veku. Rovnako nie je diskrimináciou rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku alebo zdravotného postihnutia pri poskytovaní poisťovacích služieb, ak takéto rozdielne zaobchádzanie vyplýva z rozdielnej miery rizika overiteľnej štatistickými alebo obdobnými údajmi a podmienky poisťovacích služieb sú primerané tomuto riziku.

Zákonník práce dovoľuje stanovenie osobitných pracovných podmienok pre mladých ľudí (mladistvých pracovníkov vo veku 16 - 18 rokov), ako aj starších pracovníkov.

Vekové hranice pre odchod do dôchodku a ústavné funkcie

Ústava Slovenskej republiky stanovuje vek 64 rokov ako najvyššiu vekovú hranicu pre vznik nároku na dôchodok. Nie je však povinnosť odchodu do dôchodku v tomto veku. Zákonník práce do roku 2021 nepovoľoval zamestnávateľom stanovovať povinné vekové hranice odchodu do penzie. Ak niekto chcel pracovať ďalej aj po dovŕšení dôchodkového veku, mohol poberať (štátny) dôchodok a zároveň pracovať. Od 1. januára 2022 však dosiahnutie veku 65 rokov môže byť zo strany zamestnávateľa dôvodom na výpoveď.

Existujú určité povolania, kde zákon stanovuje vekové hranice odchodu do dôchodku, ide napríklad o univerzitných profesorov (70 rokov) alebo sudcov a sudkýň (65 rokov, na základe návrhu Súdnej rady), alebo prokurátorov (65 rokov, na základe návrhu generálneho prokurátora).

Prečítajte si tiež: Podmienky a výhody 2. piliera

Ústava tiež upravuje minimálne požiadavky na vek pre obsadenie niektorých ústavných funkcií.

Mýty a fakty o výpočte dôchodku

Často sa vyskytujú mylné predstavy o spôsobe výpočtu dôchodku. Napríklad, nie je pravda, že dlhodobo nezamestnaný nemá nárok na starobný dôchodok vôbec. Takto to skutočne bolo, avšak len do konca roku 2003. Výška dôchodku sa určila z piatich "najsilnejších" rokov občana, vybraných z posledných 10 rokov pred odchodom do dôchodku. Už od roku 2004 však platí, že na výšku dôchodku má okrem iného vplyv fakticky celoživotný príjem poistenca. Presnejšie povedané, "POMB" (priemerný osobný mzdový bod) sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie. To znamená, že na výšku dôchodku majú vplyv vymeriavacie základy (hrubá mzda a pod.) poistenca, počnúc rokom 1984. Pre mladšie a stredné ročníky to znamená, že sa pri výpočte dôchodku berie do úvahy ich celoživotný zárobok, resp. príjem, z ktorého platili odvody. Avšak do toho sa započítava aj doba dôchodkového poistenia získaná v iných členských štátoch EÚ, ďalej na Islande, Nórsku, vo Švajčiarsku a v ďalších štátoch, s ktorými má Slovensko zmluvu o sociálnom zabezpečení.

Je dôležité si uvedomiť, že ak bola žena pred rokom 2004 na materskej dovolenke (MD), získava za toto obdobie osobný mzdový bod len 0,6 (v prepočte za celý kalendárny rok), a ak bola na rodičovskej dovolenke (RD), získava za toto obdobie osobný mzdový bod len (!) 0,3.

Pri výpočte dôchodku je podstatnou veličinou "POMB", teda priemerný osobný mzdový bod. Ten sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie. Napríklad, muž narodený začiatkom roku 1963, ktorý pôjde do dôchodku koncom roka 2026, bude mať rozhodujúce obdobie stanovené tak, že bude končiť rokom 2025. Na výške jeho vymeriavacieho základu, resp. POMB za rok 2026 to už nič nezmení. Ak mu bude povedzme v septembri 2026 končiť pracovný pomer a pri odchode zo zamestnania dostane zaujímavé odstupné alebo odchodné (z čoho sa zaplatia vysoké odvody) - do lepšieho dôchodku sa mu to nepremietne.

Odvody a ich vplyv na výšku dôchodku

Často sa objavujú otázky, či sa oplatí platiť čo najvyššie odvody v posledných rokoch pred dôchodkom. Odpoveď znie: Áno, čím viac rokov dôchodkového poistenia občan získa, tým bude jeho dôchodok vyšší. Tu je však podstatné, za akú cenu bude mať poistenec dôchodok vyšší, koľko ho to bude stáť. Čím viac rokov dôchodkového poistenia získa, tým viac zaplatí na odvodoch. A čím vyššie odvody si zaplatí, tým vyššie odvody si zaplatí… Zjednodušene platí: Každé euro, ktoré odvediete do Sociálnej poisťovne, sa vám vráti v podobe vyššieho dôchodku približne po 17 rokoch poberania dôchodku. Až na výnimky - takou je doplatenie poistného na dôchodkové poistenie za roky 2004, 2005, 2006 (napr. pre živnostníkov, ktorí vtedy platili minimálne odvody).

Prečítajte si tiež: Starobné dôchodkové sporenie Aegon

Pri dôchodkoch z druhého piliera je to jasné - tie sú "zásluhové", čím viac príspevkov, z čím vyšších vymeriavacích základov odvádzate, tým viac si v druhom pilieri nasporíte. Zásluhovosť sa premieta do samotného vzorca pre výpočet dôchodku, SD = POMB x ODP x ADH. Čím vyššie POMB máte, teda čím vyššie odvody ste platili, tým vyšší bude váš dôchodok.

Je dôležité vedieť, že ak váš POMB, teda priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, presahuje hodnotu 1,25, tak z časti nad 1,25 sa do výpočtu dôchodku započíta len 68 %. Naopak, ak váš POMB, teda priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, nedosahuje hodnotu 1,00 - pri výpočte dôchodku sa vaše POMB zvýši o 20 % hodnoty chýbajúcej do 1,00.

tags: #výnimky #z #dôchodkového #veku #na #Slovensku