DPH a Materská: Komplexný pohľad na daňové aspekty

Tento článok sa zaoberá rôznymi daňovými aspektmi, vrátane zahrnutia DPH do materskej, a ďalších súvisiacich otázok, ktoré sa týkajú podnikateľov a fyzických osôb v Slovenskej republike. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad a vysvetliť základné postupy v rôznych oblastiach daňového práva.

Účtovanie nákladov a výnosov v správnom účtovnom období

Ak účtovná jednotka nezaúčtuje náklady a výnosy do účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, potom o nich musí účtovať v tom účtovnom období, v ktorom tieto skutočnosti zistí. Je dôležité dodržiavať časovú a vecnú súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období. Ak daňovník vedie účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania a náklady a výnosy účtuje v časovej a vecnej súvislosti s daným obdobím, tento postup je aj v súlade so zákonom o dani z príjmov.

Predčasné ukončenie účelového sporenia

Daňovník, ktorý predčasne ukončil účelové sporenie v máji 2011 v šiestom roku tohto sporenia, porušil podmienky, ktoré boli stanovené do roku 2010 pre zahrnutie tohto sporenia do daňových výdavkov. V predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si toto sporenie uplatňoval v zákonom stanovenej výške v daňových výdavkoch.

Náhrada škody od poisťovne

Právnická osoba v decembri 2010 zaúčtovala škodu na majetku (neodstrániteľnú), avšak ku dňu ukončenia závierky 2010 nemala ešte od poisťovne potvrdenú možnú náhradu škody, takže neúčtovala ani o nároku na náhradu škody ani o žiadnej inej náhrade. Až v marci 2011 poisťovňa potvrdila nárok na náhradu škody a spoločnosť aj skutočne prijala náhradu škody v marci 2011. Tento príjem roku 2011 od poisťovne je možné posúdiť ako príjem prislúchajúci k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 17 ods. 3 písm. zákona o dani z príjmov.

Miestny poplatok pri ubytovacích službách

Podnikateľ, ktorý poskytuje ubytovacie služby, by mal miestny poplatok, ktorý sa odvádza mestu, zahrnúť v ubytovacích službách, alebo ho má na faktúre uviesť osobitne.

Prečítajte si tiež: Ako sa počíta invalidný dôchodok z Británie?

Zrušený konkurz a odpísanie pohľadávky

V roku 2002 spoločnosť vyfakturovala zmluvnú pokutu vo výške 10 000 €, ktorá bola z dôvodu nezaplatenia odpočítateľnou položkou z daňového základu roku 2002. Vzhľadom na to, že na partnerskú spoločnosť bol vyhlásený konkurz, v roku 2004 bola k pohľadávke vytvorená nedaňová opravná položka. V roku 2010 bol konkurz zrušený. V rozvrhovom uznesení je uvedené, že pohľadávka sa neuspokojuje. Podľa § 17 ods. 28 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP") treba navýšiť a zároveň znížiť daňový základ o 10 000 €, čo by malo byť uvedené v riadkoch 180 a 290. Odpis pohľadávky sa nepovažuje za zaplatenie tejto pohľadávky. Spoločnosť má aj prípady, keď u partnerov v konkurze bola tvorená daňová opravná položka (100 %), ktorá sa po ukončení konkurzu súvahovo vysporiadala. Podľa § 17 ods. 28 ZDP sa zvyšuje a zároveň znižuje daňový základ.

Daň za spoluvlastnícke podiely urbárskeho spoločenstva

Urbárske spoločenstvo priznávalo a platilo daň za spoluvlastnícke podiely všetkých členov spoločenstva. Na rok 2009 obecné zastupiteľstvo všeobecne záväzným nariadením určilo hodnotu lesných pozemkov, ktorú uplatňuje pri výpočte základu dane z pozemkov u tých daňovníkov, ktorí nepredložili znalecký posudok a sadzbu dane z pozemkov, ktoré sú v porovnaní s rokom 2008 vyššie. Urbárske spoločenstvo odmieta platiť daň a súčasne žiada zaplatenú daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobia vrátiť.

Materská dovolenka a príjem zo stavebného sporenia

Manželka je na materskej dovolenke (poberá materskú dávku) a okrem toho má príjem (úroky) zo stavebného sporenia. Zrazenú zrážkovú daň si uplatnila formou daňového priznania a bola jej vrátená. Takto by postupovala manželka aj keby bola na rodičovskej dovolenke a poberala by rodičovský príspevok. Manželka si môže podať uvedené daňové priznanie sama a súčasne si jej manžel uplatniť nezdaniteľnú časť na ňu vo svojom daňovom priznaní.

Pretransformovanie živnosti na s. r. o.

Podnikateľ - fyzická osoba, účtuje v jednoduchom účtovníctve, chce svoje podnikanie pretransformovať na s. r. o. formou predaja spoločnosti k 31. 7. 2010. Je dôležité optimalizovať daňové zaťaženie pri takejto transformácii.

Výdavky, ktoré neboli predložené na zúčtovanie v predchádzajúcom roku

Spoločnosť si môže dať do nákladov v roku 2010 výdavky, ktoré nepredložila na zúčtovanie v roku 2009. Ide o faktúry, ktoré patria do zdaňovacieho obdobia roku 2009. V tom období nebola spoločnosť platiteľom DPH.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a dane: Ako na to?

Prerušenie živnosti a paušálne výdavky

Podnikateľ - fyzická osoba prerušil živnosť od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009. V tom čase bol zamestnaný. Od 1. 7. 2009 začal opätovne podnikať. Dňa 7. 1. 2009, t. j. v čase, keď mal prerušenú živnosť, uhradil zdravotné a sociálne poistenie za mesiac december 2008 a tiež mu v marci 2009 prišiel na účet preplatok zo Sociálnej poisťovne. Podnikateľ si uplatňuje paušálne výdavky percentom z príjmov. Má do daňového priznania za rok 2009 zaradiť aj uvedené platby z mesiaca január.

Hospodársky rok a daňové odpisy

Od 1. 4. 2010 spoločnosť prešla na hospodársky rok. Za obdobie od 1. 1. - 31. 3. 2010 urobila firma daňové priznanie. Je potrebné správne uplatniť daňové odpisy za časť kalendárneho roka, t. j. od 1. 1. 2010 - 31. 3. 2010 a daňové odpisy za hospodársky rok od 1. 4. 2010 - 31. 3.

Daňový bonus na deti a občianstvo

Pracovníčka pracuje v spoločnosti na trvalý pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy (40 hodín týždenne), má české občianstvo, aj trvalý pobyt v Českej republike. Je vydatá za Slováka, ktorý je momentálne nezamestnaný, a má trvalý pobyt na Slovensku. Majú dve deti, ktoré majú české občianstvo, no chodia do slovenskej školy. Celá rodina býva na Slovensku v spoločnej domácnosti. Pracovníčka prostredníctvom „Vyhlásenia" požiadala od 1. apríla o daňový bonus na deti.

Vyradenie pohľadávok do 332 €

Fyzická osoba vedie jednoduché účtovníctvo a je platiteľ DPH. Už niekoľko rokov vedie pohľadávky, ktoré nemá dodnes uhradené. Pohľadávky nepresahujú sumu 332 € (10 000 Sk). Na základe § 19 ods. 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p, možno tieto pohľadávky vyradiť. Ak áno, ako postupovať v účtovníctve a či je potrebné tieto pohľadávky zdaniť.

Reklamácia odpredaného vozidla

V marci sme spoločnosti odpredali vozidlo. Bolo ohodnotené znaleckým posudkom, kde bol technický stav vozidla vyčíslený na 48,75 % z obstarávacej ceny vozidla. Na základe kúpnej zmluvy bola uvedená hodnota zo znaleckého posudku vyfakturovaná. V septembri nám zaslal kupujúci reklamačný list s tým, aby sme uhradili faktúru za opravu, nakoľko sa počas krátkeho používania motorového vozidla novým užívateľom objavila chyba. Po prehliadke v servise sa zistilo, že ide o vážnu chybu, ktorú je nutné opraviť - prevodovku. V reklamačnom liste sa uvádza, že ide o poruchu, ktorú nemohli pri obhliadke zistiť, pretože ide o skrytú chybu.

Prečítajte si tiež: Starobné dôchodky na Slovensku

Oblečenie pre sestry a lekárov

Je potrebné zistiť, ako často a aké množstvo oblečenia pre sestry a pre lekárov môžeme obstarať. Podľa informácií výdavky na oblečenie nemôžeme zahrnúť do daňových výdavkov. Spoločnosť dostala výhodnú ponuku na kúpu tohto typu oblečenia vo viacerých kusoch naraz.

Odpis pohľadávok voči dlžníkovi vymazanému z obchodného registra

Podnikateľ - živnostník účtuje v jednoduchom účtovníctve. Z rokov 2003, 2004, 2005 má pohľadávku voči jednému a tomu istému dlžníkovi, hodnota každej pohľadávky je približne 100 000 Sk (teda 3 x 100 000 Sk). V rámci uzávierky za rok 2008 zistil, že dlžník bol v roku 2006 vymazaný z obchodného registra, to znamená, že pohľadávky odpíše živnostník z evidencie pohľadávok. Môže sa vziať v tomto roku do úvahy zákon č. 595/2003 z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP") platný v r. 2006, kedy sa mohla daňovo odpísať taká pohľadávka (v tomto prípade odpis bez potreby úpravy základu dane), na ktorú bolo možné tvoriť 100% opravnú položku podľa ZDP?

Daňové priznanie SZČO: Základná povinnosť

Po prechode na živnosť sa podnikatelia stretávajú s novými povinnosťami, medzi ktoré patrí aj samostatné podanie daňového priznania a zaplatenie dane. SZČO používajú na podanie daňového priznania formulár typu B. Daňové priznanie ako SZČO podávate vždy, bez ohľadu na to, či svoje podnikanie vykonávate ako hlavnú alebo vedľajšiu činnosť (teda popri zamestnaní, štúdiu, dôchodku, materskej a podobne), a to aj v prípade, že je vaša výsledná daňová povinnosť nulová. Rovnako máte povinnosť podať daňové priznanie, aj keď ste samostatne zárobkovú činnosť vykonávali len časť roka.

Existuje jediná výnimka - ak vaše ročné zdaniteľné príjmy (nie zisk) nepresiahli 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre príjmy za rok 2024 je to suma 2 823,24 eura) a dosiahli ste základ dane (nie daňovú stratu), tak daňové priznanie podávať nemusíte.

Čo uviesť do daňového priznania

V daňovom priznaní musíte uviesť všetky vaše príjmy. Ak ste zamestnaný a podnikaním si iba privyrábate, alebo máte napríklad príjmy z prenájmu, musíte v daňovom priznaní uviesť nielen príjmy z podnikania, ale aj príjmy zo zamestnania a z prenájmu. A to aj napriek tomu, že ste v priebehu roka prostredníctvom zamestnávateľa zo mzdy odvádzali preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. Tieto preddavkové platby do daňového priznania uvediete tiež a znížite si o ne vypočítanú daň.

Nezabudnite si od vášho zamestnávateľa vyžiadať potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, pokiaľ ste okrem prevádzkovania živnosti v priebehu roka pracovali na pracovný pomer alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Ide o povinnú prílohu daňového priznania.

Výpočet dane z príjmov SZČO: Krok za krokom

Základ dane z príjmov fyzickej osoby sa skladá z piatich tzv. čiastkových základov dane:

1. Príjmy zo zamestnania
2. Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
3. Príjmy z prenájmu a z použitia diela a použitia umeleckého výkonu
4. Osobitný základ dane z príjmov z kapitálového majetku (napr. úroky z úspor, dividendy)
5. Ostatné príjmy

Na osobitný základ dane z príjmov z kapitálového majetku sa uplatňuje sadzba dane z príjmov 19 %.

Ako určiť základ dane z príjmov SZČO

V podvojnom účtovníctve sa základ dane z príjmov určí ako súčet výnosov, od ktorých odpočítate náklady a výsledok ešte upravíte o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky. Pri jednoduchom účtovníctve a daňovej evidencii musíte starostlivo evidovať príjmy a reálne vynaložené výdavky (tzn. že si uchovávate všetky doklady za nákup tovaru či služieb) a po skončení roka tiež vykonať určité úpravy smerujúce k vyčísleniu čiastkového základu dane z príjmov. Podnikatelia najčastejšie uplatňujú metódu paušálnych výdavkov stanovených percentom z príjmov, pretože je jednoduchá (vediete si iba prehľad o výške príjmov, pohľadávok a zásob) a často tiež výhodná.

Daň z príjmov: Paušálne výdavky ako efektívna možnosť

Paušálne výdavky je možné uplatniť vo výške 60 % z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Živnostníci či iné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) spravidla musia po skončení roka podávať daňové priznanie k dani z príjmov a zaplatiť daň. Živnostníci (SZČO) si na výdavkovej strane môžu uplatniť buď skutočné daňové výdavky, ktoré za daný rok s podnikaním mali, alebo výdavky paušálne, zákonom nazývané ako výdavky percentom z príjmov. Uplatniť si paušálne výdavky znamená, že podnikateľ takéto výdavky vôbec nemusel vynaložiť, ale odpočítať si ich pri výpočte dane môže, a to až vo výške 60 % zo zdaniteľných príjmov. Paušálne výdavky sú však limitované do výšky 20-tisíc eur ročne, plus zaplatené odvody.

Príklady pre lepšie pochopenie

Príklad 1: Michal je grafik, ktorý za rok 2025 dosiahol príjmy z tejto činnosti vo výške 25 000 eur. Výšku paušálnych výdavkov Michala vypočítame ako 60 % zo zdaniteľných príjmov, t. j. 60 % z 25 000 eur = 15 000 eur.

Príklad 2: Veronika je živnostníčka a v roku 2025 dosiahla príjmy vo výške 40 000 eur. Výšku paušálnych výdavkov Veroniky vypočítame ako 60 % zo zdaniteľných príjmov, t. j. 60 % zo 40 000 eur = 24 000 eur. Nakoľko je však táto suma vyššia ako maximálna možná suma paušálnych výdavkov (20 000 eur), Veronika si môže uplatniť paušálne výdavky len vo výške 20 000 eur.

Výpočet dane a zníženie základu dane

Keďže sa výška dane z príjmov odvíja predovšetkým od základu dane, je dobré vedieť, čo sa týmto pojmom rozumie. Ak od príjmov z podnikania odpočítate daňové výdavky (skutočné či paušálne) za konkrétny rok, dostanete základ dane, z ktorého sa bude počítať vaša daňová povinnosť. Percento, ktoré živnostníkovi ukrojí štát na dani z príjmov zo základu dane, však závisí od dosiahnutých zdaniteľných príjmov. Ak zdaniteľné príjmy neprevyšujú sumu 100 000 eur, sadzba dane bude 15 %. Ide o novinku od roku 2025, od kedy sa hranica príjmov zvýšila zo 60 000 eur na 100 000 eur, teda je možné zarobiť viac a stále si uplatniť zvýhodnenú sadzbu dane. Ak sú príjmy vyššie, použije sa sadzba dane 19 %, pri vyššom základe dane aj 25 % (z tej časti základu dane, ktorá presiahne 48 441,43 eur).

Živnostníci aj iné SZČO si primárne základ dane znižujú výdavkami - a to buď skutočnými, ktoré vynaložili, alebo paušálnymi. Ďalej je možné znížiť základ dane nezdaniteľnými časťami základu dane, a to na daňovníka, na manželku/manžela alebo na zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier).

Paušálne výdavky: Kto ich môže uplatniť a kedy sa oplatia?

Paušálne výdavky si môže uplatniť fyzická osoba, ktorá má príjmy z podnikania (napr. živnostník) či príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (ide napríklad o autorov, umelcov, znalcov, tlmočníkov, lekárov, audítorov, sprostredkovateľov atď.). Okrem toho je možné paušálne výdavky uplatniť aj v prípade pasívnych príjmov, a to pri príjmoch z použitia diela a umeleckého výkonu (tzv. honoráre).

Zároveň platí, že paušálne výdavky si môže uplatniť len ten daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia. Ak ste teda platiteľom DPH celý rok, paušálne výdavky si už neuplatníte.

Paušálne výdavky sa oplatí uplatňovať najmä tým živnostníkom či SZČO, ktoré na výkon svojej podnikateľskej činnosti nepotrebujú veľa vstupov, teda vykonávajú zväčša duševnú prácu. V zásade je vždy potrebné porovnať si výšku skutočne vynaložených výdavkov a paušálnych výdavkov, pričom vyšší vyhráva. Paušálne výdavky sa nemusia oplatiť podnikateľom, ktorí majú pri svojej činnosti vysoké vstupy, napríklad nakupujú veľa materiálu, tovaru alebo majú vysoké výdavky na mzdy. Teda v prípade, ak skutočné výdavky sú oveľa vyššie ako paušálne. A čo robiť v prípade, ak sú príjmy vyššie ako 33-tisíc eur, teda paušálne výdavky je možné uplatniť len v limitovanej výške 20-tisíc eur? Aj v tejto situácii si treba porovnať, či má živnostník skutočné výdavky vyššie alebo nie a podľa toho sa rozhodnúť. Ak ich má výrazne menej ako 20-tisíc, stále sa mu paušálne výdavky oplatia, lebo na dani zaplatí menej.

Spôsob uplatňovania výdavkov

Je dobré si každoročne zvážiť, aké výdavky si v daňovom priznaní uplatniť - či skutočné alebo paušálne. Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je totiž povinný dodržiavať počas celého roka. Ak by chcel podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, nemôže zmeniť spôsob uplatňovania výdavkov. Znamená to, že ak v riadnom daňovom priznaní uplatnil paušálne výdavky, v dodatočnom daňovom priznaní nemôže uplatniť preukázateľné a naopak. Spôsob uplatnenia daňových výdavkov je však možné meniť v jednotlivých rokoch, vždy k 1. januáru.

Príspevok na podnikanie z úradu práce a jeho zahrnutie do základu dane

Žiadny právny predpis taxatívne nevymedzuje samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO), aby v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti musela využívať len tzv. podnikateľský účet. To znamená, že na realizáciu výdavkov ako aj príjmov môže využívať aj súkromný účet. Ak však využívate jedne bankový účet v rámci podnikania ako aj v súkromnej oblasti, nie je to z hľadiska prehľadnosti o jednotlivých príjmoch a výdavkoch praktické.

V súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) všetky účty, ktoré sa SZČO rozhodne používať v podnikaní, musí oznámiť správcovi dane. Novozaložené bankové účty je nevyhnutné správcovi dane ohlásiť najneskôr do 30 dní od založenia príslušného bankového účtu.

Zároveň je potrebné v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typ B na riadku 26 uviesť číslo bankového účtu, ktorý SZČO používa na podnikanie. V prípade ak SZČO používa na podnikanie viac bankových účtov, uvedie ich v daňovom priznaní v XIV. oddiele - miesto na osobitné záznamy daňovníka.

Zdaniteľnosť príspevku a jeho účtovanie v jednoduchom účtovníctve

Prijatie príspevku na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou, (poskytnutého v súlade s § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti) na súkromný účet a následne aj použitie tohto príspevku na úhrady výdavkov, je potrebné v jednoduchom účtovníctve SZČO zaevidovať. Uvedený príspevok, resp. dotácia je zdaniteľným príjmom, z ktorého SZČO musí odviesť daň príslušnému správcovi dane.

Príjem vstupujúci do základu dane

V nadväznosti na účel použitia prostriedkov poskytnutého finančného príspevku, pri uzavieraní peňažného denníka SZČO zaúčtuje účtovné operácie s ohľadom na vyčíslenie základu dane z príjmov nasledovným spôsobom.

Do základu dane SZČO zahrnie medzi svoje príjmy tento príspevok, resp. jeho časť v období, keď ho zároveň použije na úhradu daňových výdavkov, na ktoré bol príspevok poskytnutý. V praxi uvedené znamená, že do príjmov daného zdaňovacieho obdobia sa zahrnie len tá časť príspevku, ktorá už bola vyčerpaná. Výdavky sa zaúčtujú ako daňové výdavky, podľa druhu nákupu (výdavky ovplyvňujúce základ dane) a súčasne v období ich vynaloženia sa zaúčtujú v rovnakej výške príjmy zo živnosti ovplyvňujúce základ dane (ostatné príjmy). Zvyšok príspevku sa zdaní v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, keď dôjde k jeho použitiu na úhradu daňových výdavkov SZČO.

Vyššie uvedený spôsob zahrňovania výdavkov a príjmov do základu dane SZČO v súvislosti s prijatým príspevkom platí len v prípade, ak z príspevku boli hradené prevádzkové náklady (napr. nákup materiálu).

Obstaranie majetku a jeho odpisovanie

Obstaranie hmotného alebo nehmotného odpisovaného majetku z takéhoto príspevku sa neuplatňuje v daňových výdavkoch v celej sume a zdaňuje sa len vo výške odpisov. SZČO do daňových výdavkov zahrnie za každé zdaňovacie obdobie len časť odpisov pripadajúcu na dané obdobie. Rovnakú sumu uvedie aj do daňových príjmov (príjmov ovplyvňujúcich základ dane).

Za predpokladu, že SZČO si z príspevku obstarala napr. strojové vybavenie, prijatie príspevku je potrebné zaúčtovať v peňažnom denníku na základe výpisu z banky (aj v prípade súkromného účtu nahláseného správcovi dane) ako príjem peňažných prostriedkov na účte v banke v druhovom členení ako príjem, ktorý nesmie ovplyvniť základ dane účtovnej jednotky.

Keďže stroje sa odpisujú 4 roky, prijatý príspevok zahrnie do základu dane postupne počas štyroch rokov v príslušnej výške odpisov. SZČO pri uzatváraní peňažného denníka k 31. 12.

Dotácie a ich zahrňovanie do základu dane

Pre daňovníka fyzickú osobu, ktorý uplatňuje pri vykazovaní základu dane preukázateľné daňové výdavky a ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 je špecifickým spôsobom upravené zahrňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 do základu dane zahrnie dotácie v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie. Z ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov vyplýva, že dotácia, podpora a príspevok, ktoré príjme daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. Uvedené platí aj vtedy, ak tento daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu týchto prostriedkov zmení spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona, t. j. ak v roku čerpania dotácie uplatní paušálne výdavky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak daňovník v roku prijatia dotácie (napr. rok 2024) uplatňoval preukázateľné výdavky a viedol jednoduché účtovníctvo, zahŕňal v súlade s ustanovením § 17 ods. Ak daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období roku 2025 bude uplatňovať výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok uvedených v ustanovením § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, bude pri zahrňovaní dotácie do základu dane pokračovať spôsobom v súlade s ustanovením §17 ods. 3 písm. h) zákona o dni z príjmov.

Príklady pre ilustráciu zahrňovania dotácií do základu dane

Otázka 1: Daňovníkovi v roku 2025 bola poskytnutá dotácia na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 3 500 eur. Daňovník v roku 2025 účtuje v s…

Vystavenie faktúry pre odberateľa z Českej republiky

Ing. Česká firma s českým DIČ si objednala u slovenskej spoločnosti jednorazový prenájom miestnosti. Je potrebné správne vystaviť odberateľskú faktúru.

Nepeňažný vklad do základného imania a DPH

Ing. Ak fungujúca spoločnosť, platiteľ DPH vloží časť svojej spoločnosti formou nepeňažného vkladu do základného imania a tým vznikne spoločnosť (100% dcéra spoločnosti), posudzuje sa táto transakcia z hľadiska DPH.

Odpočítanie DPH pri preprave tovaru z EÚ

Ing. Je správny postup odpočítania DPH pri preprave tovaru z Európskej únie, ktorú zabezpečuje pre slovenskú spoločnosť - platiteľa DPH, tuzemský prepravca a následne ju slovenskej spoločnosti fakturuje s DPH?

Vklad časti podniku do novozaloženej spoločnosti a DPH

Ing. Spoločnosť vkladá časť podniku do novozaloženej spoločnosti (obe sú akciové spoločnosti). Z pohľadu DPH túto problematiku rieši § 10 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a nepovažuje sa to za dodanie. Spoločnosť, do ktorej bol vklad vložený, sa stáva platiteľom dňom nadobudnutia časti podniku. Treba dávať oznámenie daňovému úradu.

Duplicitná faktúra a reklamácia

Ing. Platiteľ DPH v 9/2010 dodal tovar, odberateľovi vystavil faktúru a daň odviedol v daňovom priznaní 9/2010. Chybou pri evidencii dodania došlo k tomu, že na tú istú dodávku tovaru bola vystavená ďalšia (duplicitná) faktúra a daň taktiež odvedená 9/2010. Odberateľ to reklamuje v 5/2011.

tags: #zahrnutie #DPH #do #materskej