Premlčacia lehota priestupkov podľa zákona o priestupkoch

Nové zákony a novely, na základe ktorých sú obce a mestá povinné prejednávať priestupky a správne delikty, neustále pribúdajú; v súčasnosti ich je takmer 30. Článok sa zaoberá problematikou premlčacej lehoty priestupkov, najmä s ohľadom na zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a to aj v kontexte stavebného práva a rozhodovacej praxe súdov.

Základné pojmy a legislatíva

Čo je priestupok? Podľa zákona je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo iných zákonov, pokiaľ nejde o iný správny delikt, postihnuteľný podľa iných osobitných právnych predpisoch alebo ak ide o trestný čin (§ 2 ods. 1 zákona o priestupkoch). Zákonodarca vymedzuje i negatívne, čo nie je priestupkom.

Zákon o priestupkoch, presne zákon č. 372/1990 Zb. bol prijatý 28.08.1990. Do dnešného dňa bol už skoro sedemdesiatkrát novelizovaný! Naposledy bol tento zákon novelizovaný zákonom č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach s účinnosťou od 1. apríla 2012.

Premlčacia lehota podľa zákona o priestupkoch

Zánik zodpovednosti za priestupok upravuje § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa tohto ustanovenia priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. Pokiaľ niekto spáchal priestupok, je teda potrebné, aby bol za tento priestupok potrestaný v lehote dvoch rokov od jeho spáchania. V zmysle rozhodovacej praxe súdov je potrebné, aby do uplynutia dvoch rokov bolo konanie o priestupku právoplatne ukončené. Preklúzia priestupkov neupravuje zákaz uloženia pokuty, ale zákaz samotného konania o priestupku.

Špecifiká trvácich priestupkov

Zákon o priestupkoch nezakotvuje definíciu hromadného, pokračovacieho alebo trváceho priestupku, preto je potrebné vychádzať z analógie z Trestného zákona. Pri priestupkoch pokračovacích a hromadných je podstatný časový okamih, v ktorom došlo k dokonaniu posledného čiastkového útoku namiereného na zákonom chránené záujmy. Analógiu z trestnoprávnej úpravy je možné použiť aj pri určení začiatku plynutia prekluzívnej lehoty pri trvácom priestupku.

Prečítajte si tiež: Rozvod a financie

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Asan/17/2019 zo dňa 10. marca 2021: „V prípade, že stavebný úrad obce na základe štátneho stavebného dohľadu zistí, že stavebník začal stavbu bez stavebného povolenia, dopustí sa stavebného priestupku a v takomto prípade ide o trváci správny delikt a stavebný priestupok trváceho charakteru trvá až do ukončenia protiprávneho konania…. Zákon, ak vychádzame z analógie legis, sankcionuje u trváceho priestupku práve udržiavanie protiprávneho stavu. Znakom trváceho priestupku je konanie páchateľa spočívajúce vo vyvolaní a následnom udržiavaní protiprávneho stavu. Je charakteristický i tým, že na dobu jeho páchania sa hľadí ako na jeden skutok, a teda jeden priestupok, resp. správny delikt, a to až do okamihu ukončenia protiprávneho stavu…. Ak sa takýto trváci priestupok prejednáva z úradnej povinnosti a vytvorený protiprávny stav nebol doteraz ukončený, začína plynúť dvojročná prekluzívna lehota na prejednanie trváceho priestupku (§ 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.

Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 5 As 21/2007 zo dňa 27.06.2007: „Trvajícím přestupkem je takové jednání, jímž pachatel vyvolá stav, který posléze udržuje, popřípadě, jímž udržuje protiprávní stav, aniž jej vyvolal. Toto jednání tvoří jeden skutek až do okamžiku ukončení deliktního jednaní, tj. až do okamžiku odstranění protiprávního stavu, lhůta pro zahájení řízení o přestupku (srov. § 20 zákona č.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade trváceho priestupku by dvojročná prekluzívna lehota začala plynúť od doručenia oznámenia o začatí priestupkového konania.

Trváce priestupky v stavebnom práve

Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.03.2021, pod sp. zn. 6Asan/17/2019 (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR R 35/2021) boli určené pravidlá zániku postihovateľnosti trvácich priestupkov. Medzi tzv. trváce priestupky a správne delikty zaraďujeme aj tie najdôležitejšie previnenia v stavebnom práve, napríklad realizáciu stavby bez stavebného povolenia, vykonávanie činností bez územného rozhodnutia a užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia. Spoločným znakom je, že sa vždy jedná o konanie, ktoré páchateľ vyvolal a následne protiprávny stav udržiava. Ďalším spoločným znakom je spravidla dlhší časový rozsah. Stavebný zákon u trvácich priestupkov a správnych deliktov sankcionuje udržiavanie protiprávneho stavu.

Podľa spomenutého rozsudku: „Kedy dôjde k ukončeniu protiprávneho stavu u trváceho správneho deliktu, bude dôležitou a rozhodujúcou skutočnosťou otázka, že kedy dôjde k odstráneniu protiprávneho stavu. Môže sa stať , že páchateľ sám ukončí protiprávny stav. Na druhej strane u trváceho priestupku môže byť ukončený protiprávny stav i zo strany správneho orgánu, a to vtedy, ak začne správne konanie. Ak by páchateľ aj následne udržiaval protiprávny stav, jednalo by sa už o nový skutok a nový trváci priestupok.

Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku

Uplatňovanie premlčacej lehoty v praxi

Nezriedka sa stáva, že odvolací orgán zruší rozhodnutie obce a vráti vec na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že obec nesprávne, resp. v z. n. p.

Na druhej strane Vám napriek tomu odporúčame namietať, že konanie sa začína až niekoľko mesiacov po jeho spáchaní, hoci správne orgány mali o priestupku vedomosť od začiatku - na tento aspekt totiž niektoré orgány zvyknú prihliadať práve pri uložení sankcie, keďže sa všeobecne vychádza v priestupkovom aj trestnom konaní z toho, že čím dlhšia doba uplynula od spáchania priestupku (príp. trestného činu), tým menej je potrebné takýto skutok sankcionovať.

Sankcie a ich ukladanie

Výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods.

Za viac priestupkov sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Zákaz činnosti možno uložiť, ak je možné ho uložiť za niektorý priestupok. Pokutu možno uložiť do 33,-€, ak osobitná časť zákona alebo iný zákon neustanovujú vyššiu pokutu (vyššie pokuty upravuje napríklad zákon o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách). Prepadnutie veci možno uložiť, ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku, alebo bola na to určená, alebo bola priestupkom získaná, alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom.

Občanovi, ktorý bol uznaný vinným zo spáchania priestupku a navrhovateľovi, ktorý vzal svoj návrh späť, alebo bolo zastavené, uloží správny orgán povinnosť zaplatiť trovy konania štátu, ktoré sú spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú určí MV SR po dohode s MF SR všeobecne záväzným právnym predpisom. Proti rozhodnutiu o priestupku sa môže odvolať v plnom rozsahu iba obvinený. Poškodený sa môže odvolať len vo veci náhrady škody.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného dôchodku

Možnosti obrany proti pokute

Zaplatenie pokuty nemusí byť vždy jediným riešením. Ako vodič máte zákonné možnosti, ako sa brániť. Či už pri nejasných dôkazoch, nesprávnej identifikácii vozidla, alebo pri trvajúcich priestupkoch. Jedným z jeho práv ale je odmietnutie pokuty.

Zákon ale umožňuje pokutu odmietnuť, ak s ňou nesúhlasíte. V takom prípade sa vec posúva do správneho konania, kde bývajú pokuty spravidla vyššie. Niekedy vám však správny orgán môže pokutu úplne alebo čiastočne odpustiť.

Ak pokuta prišla vám ako držiteľovi vozidla, ale vozidlo ste v čase priestupku nešoférovali, môžete v odpore uviesť údaje o skutočnom vodičovi. Správny orgán v takom prípade rozkaz zruší a konanie proti vám preruší. Pokračuje v konaní voči osobe, ktorú ste uviedli ako vodiča.

Pri priestupku zachytenom kamerou môžete odmietnuť zaplatiť pokutu, ak je EČV na dôkazovej snímke nečitateľné. Zákon vyžaduje, aby bola vina preukázaná bez pochybností. Po doručení rozkazu si preto dôsledne prezrite dôkazový materiál. Ak spozorujete nejasnosti, do 15 dní podajte odpor a pripojte odôvodnenie. Správny orgán následne môže konanie zastaviť alebo predložiť ďalšie dôkazy.

V prípade ťažkej sociálnej situácie môžete požiadať o odklad alebo rozdelenie pokuty na splátky. Vo výnimočných prípadoch môžete požiadať o nahradenie pokuty verejnoprospešnými prácami. Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v § 88a ods. 1 uvádza, že pokutu vyššiu ako 60 eur možno odpracovať. Hodinová sadzba je stanovená na 3 eurá, takže napríklad pokutu 120 eur si odpracujete za 40 hodín.

Špecifiká premlčacej lehoty v konaní o uložení pokuty ÚVO

Konanie o uložení pokuty zo strany ÚVO za spáchanie správneho deliktu podľa § 182 ZVO je vyjadrená v § 182 ods. „Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo.

Kombinácia subjektívnej lehoty s objektívnou lehotou v režime preklúzie (t.j. lehota uvedená v prvej vete § 182 ods. 6 ZVO).

Druhý režim, ktorý je z hľadiska systematiky ustanovenia § 182 ods. 6 ZVO, ako aj z povahy veci, špeciálnym ustanovením vo vzťahu k lehotám uvedeným v prvej vete predmetného ustanovenia (t.j. lehoty uvedené v prvej vete sa nebudú aplikovať), obsahuje výlučne subjektívnu prekluzívnu lehotu, a to s obmedzením, že ÚVO sa musí dozvedieť o porušení ZVO až v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzatvorení zmluvy podľa § 169 ods.

Príklad podania návrhu na prejednanie priestupku

…. Ja, Jozef Mrkvička, obyvateľ Stromovej ulici č. 5 v Brezovej, podávam týmto návrh na prejednanie priestupku voči Milanovi Strežeňovi, bytom Stromová ulica č. 5 v Brezovej, susedovi, bývajúcim na 5 poschodí, ktorý dňa 12.08.2011 počas popoludňajších hodín v podnapitom stave močil z balkóna pred zrakmi ostatných spolubývajúcich a spoluobčanov, čím sa dopustil vzbudzovania verejného pohoršenia, najmä z ohľadu na tú skutočnosť, že oproti jeho balkóna sa nachádza materská škôlka a v tom čase sa deti zdržujú na ihrisku, čím dochádza i k mravnému ohrozovaniu výchovy týchto detí. Okrem toho dňa 14.08.2011 sa dopustil Milan Strežeň i rušenia nočného kľudu, keď v nočných hodinách, do 03.40 hod., vykrikoval, hrubo nadával a púšťal hlasnú hudbu a z toho dôvodu som bol nútený privolať i políciu. K priestupku došlo v dome na Stromovej ulici 5 v Brezovej, vyššie menovaným, popísaným spôsobom.

V takomto podaní je zahrnuté všetko. Kto je postihnutá osoba - Jozef Mrkvička. Koho označuje za páchateľa - Milana Strežeňa. Kde sa priestupok spáchal - v Brezovej, na Stromovej ul. č. 5. Kedy sa priestupok spáchal - dňa 12.08.2011 a 14.08.2011.

tags: #zákon #o #priestupkoch #premlčanie #lehota