Podnet zamestnávateľa na vykonanie kontroly počas PN zamestnanca

V živote každého zamestnanca môže nastať situácia, kedy sa v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu necíti plne spôsobilý na výkon práce. V takomto prípade nastupuje dočasná pracovná neschopnosť (PN). Tento článok sa zameriava na problematiku kontroly dodržiavania liečebného režimu zamestnanca počas PN, a to predovšetkým z pohľadu zamestnávateľa. Cieľom je priblížiť zákonné limity a možnosti, ktoré upravujú postup a kompetencie kontrolných subjektov, ktorými sú zamestnávatelia a Sociálna poisťovňa.

Úvod do problematiky kontroly liečebného režimu

Témou tohto príspevku je "kontrola dodržiavania liečebného režimu zamestnanca" so zameraním na zákonné limity, ktorými aktuálna právna úprava vymedzuje postup a kompetencie kontrolných subjektov, ktorými sú zamestnávatelia a poverení zamestnanci Sociálnej poisťovne. Článok sa tiež zameriava na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe, v ktorej sa pomerne často vyskytujú prípady, kedy zamestnávateľ nadobudne podozrenie, že nie zhoršenie zdravotného stavu, ale hrozba pracovnoprávnych sankcií je často príčinou vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Akú má v takýchto prípadoch podozrenia zamestnávateľ reálnu možnosť ovplyvniť priebeh nasledovných udalostí?

V nadväznosti na aplikačnú prax a v kontexte s vyššie uvedeným je možné v súčasnosti považovať za nesmierne aktuálnu otázku, ako prostredníctvom úpravy príslušných právnych predpisov docieliť, aby výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu a výkon kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu zamestnanca neboli len formálnymi úkonmi bez možnosti reálneho uplatnenia náležitých sankcií.

Právny rámec kontroly liečebného režimu

Právnu úpravu kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca upravuje § 155 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 461/2003 Z. z.“).

Definícia liečebného režimu

Pojem liečebný režim nedefinuje Zákonník práce, ale zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 576/2004 Z. z.“), podľa ktorého je liečebný režim definovaný ako „životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár“. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného zamestnanca informuje, v akom rozsahu môže vykonávať bežné denné aktivity, a to vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav. Liečebný režim pritom závisí od druhu ochorenia zamestnanca. Zamestnanec v tomto čase nesmie hlavne vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú bol uznaný dočasne práceneschopným, musí dodržiavať čas povolených vychádzok, pri niektorých ochoreniach musí ležať, nesmie napr. sa na nahlásenej adrese, liečiť sa či vyhýbať sa alkoholu a fajčeniu.

Prečítajte si tiež: Zákonník práce a ukončenie zamestnania

Povinnosti zamestnanca počas PN

Každý zamestnanec, ktorý bol ošetrujúcim lekárom uznaným za dočasne práceneschopného, či už z dôvodu choroby alebo úrazu, je povinný dodržiavať liečebný režim, ktorý mu ošetrujúci lekár stanovil. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného zamestnanca informuje, v akom rozsahu môže vykonávať bežné denné aktivity, a to vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav. Liečebný režim pritom závisí od druhu ochorenia zamestnanca. Počas tzv. PN-ky má zamestnanec - pacient - isté povinnosti, a to zdržiavať sa na nahlásenej adrese, liečiť sa. Zákon č. 461/2003 Z. z. tiež ukladá práceneschopnému poistencovi (t. j. zamestnancovi, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného (PN), má povinnosť dodržiavať liečebný režim, ktorý bol určený jeho ošetrujúcim lekárom. Zamestnanec v tomto čase nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú bol uznaný dočasne práceneschopným, musí dodržiavať čas povolených vychádzok, pri niektorých ochoreniach musí ležať.

Poistenec, ktorého príslušný ošetrujúci lekár uznal dočasne práceneschopným pre chorobu, úraz alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie, poberá nemocenské dávky za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. V čase dočasnej práceneschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného poistenca informuje, v akom rozsahu môže - vzhľadom na aktuálny zdravotný stav - vykonávať bežné denné aktivity. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia.

Kto kontroluje dodržiavanie liečebného režimu?

Dodržiavanie liečebného režimu kontrolujú kontrolóri Sociálnej poisťovne. Kontrolu spravidla vykonáva Sociálna poisťovňa od 11. dňa trvania práceneschopnosti. Ak má zamestnávateľ podozrenie, že jeho dočasne práceneschopný zamestnanec porušuje liečebný režim, môže teda požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie kontroly.

Kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne, ktorý sa musí pri kontrole preukázať oprávnením na vykonanie kontroly, a to predložením preukazu zamestnanca Sociálnej poisťovne. Kontrolovaný zamestnanec je po­vinný sa preukázať občianskym preukazom alebo iným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť.Zamestnávateľ od 1. do 10. dňa trvania práceneschopnosti a poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne v súčinnosti s posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne od 1. dňa trvania práceneschopnosti.

Miesto pobytu počas PN

Dočasne práceneschopný zamestnanec sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže sa nachádzať na adrese, ktorú si určí, avšak musí sa na nej dohodnúť s ošetrujúcim lekárom a ten ju uvedie na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendu, voľných dní a sviatkov.

Prečítajte si tiež: Zákonná Starostlivosť o Zamestnancov

Poistenec - pacient sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí.

I. Výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu zamestnávateľom

Dodržiavanie liečebného režimu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca definované v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj „Zákonník práce“), konkrétne v § 81 písm. f). Zákon definuje právo kontroly zamestnanca ako právo zamestnávateľa vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Týmto miestom sa rozumie obydlie zamestnanca alebo iné miesto, kde je predpoklad, že sa zamestnanec bude zdržiavať. Ak má zamestnávateľ podozrenie, že jeho práceneschopný zamestnanec porušuje liečebný režim, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie takejto kontroly. Zamestnanci príslušnej pobočky vykonávajú kontrolu v byte poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa poistenec zdržuje.

Obmedzenia výkonu kontroly zamestnávateľom

Výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu zamestnávateľom je však limitovaný viacerými faktormi. Podľa čl. 21 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR „Obydlie je nedotknuteľné. V praxi to znamená, že zamestnávateľ môže bez súhlasu zamestnanca skontrolovať len jeho prítomnosť alebo neprítomnosť v mieste, ktoré zamestnanec uviedol v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti (konkrétne v jeho druhej časti) doručenom zamestnávateľovi. Po udelení súhlasu smie zamestnávateľ vstúpiť do obydlia zamestnanca.

Skutočnosť, či sa zamestnanec počas kontroly zdržiava na mieste určenom v rozhodnutí o dočasnej pracovnej neschopnosti, môže byť v niektorých prípadoch objektívne zistiteľná len ťažko. Nie vždy je totiž možné nereagovanie na zvukové výzvy kontrolného subjektu (klopanie na vchodové dvere, zvonenie na domový zvonček a pod.) posudzovať ako porušenie liečebného režimu. Uvedené opäť súvisí s konkrétnou zdravotnou diagnózou zamestnanca, ktorý môže byť v čase kontroly pod vplyvom liekov ovplyvňujúcich jeho potrebu a intenzitu spánku. Tiež zamestnanec, ktorý žije bez rodinných príslušníkov, musí nákup potravín realizovať sám (hoci nemusí mať ošetrujúcim lekárom povolené vychádzky, svoje základné životné potreby si plniť musí).

Táto situácia môže nastať v prípade, ak zamestnanec uvedie, že sa bude počas dočasnej pracovnej neschopnosti zdržiavať napríklad na adrese bydliska svojich rodičov, iných rodinných príslušníkov či známych, ktorí v prípade kontroly odmietnu zamestnávateľovi poskytnúť akúkoľvek súčinnosť. Vo všeobecnosti platí, že kontrolu v mene zamestnávateľa vykonávajú ním poverení zamestnanci, ktorým uvedené vyplýva z pracovnej náplne (pracovnej zmluvy, dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, z popisu pracovnej činnosti a pod.). Zamestnávateľovi však žiadne zákonné ustanovenie nebráni v tom, aby sa pri tomto úkone nechal zastupovať ním poverenou osobou, ktorá s ním nie je v pracovnoprávnom vzťahu. Zastúpenie na základe plnomocenstva upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“) v § 31 až § 33b, pričom Zákonník práce aplikáciu všeobecnej časti Občianskeho zákonníka na pracovnoprávne vzťahy v medziach prvej časti Zákonníka práce výslovne pripúšťa (§ 1 ods.

Prečítajte si tiež: Práva zamestnancov pri starostlivosti o rodinu

V takomto prípade je ďalšie posudzovanie dodržiavania liečebného režimu zamestnanca zamestnávateľom bezpredmetné. Pri kontrole zamestnávateľom teda zákon predpokladá, že samotná prítomnosť zamestnanca doma alebo na mieste inak určenom je dostatočným dôkazom dodržania jeho pracovnej disciplíny (a liečebného režimu). Napríklad sadenie okrasných drevín v okolí domu (obydlia) zamestnanca môže mať nepriaznivý vplyv na zdravotný stav spojený s chorobou chrbtice, ale priaznivý vplyv na zdravotný stav spojený s psychiatrickou diagnózou. Uvedené platí rovnako o povolených vychádzkach, počas ktorých zamestnanec dodrží lekárom povolený čas, ale vykonáva činnosti, ktoré sa navonok môžu zdať ako zakázané (napr.

Samozrejme, zamestnávateľovi nebráni nič v tom, aby sa s uvedenými zisteniami obrátil na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne so žiadosťou o vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu. Pretože na rozdiel od zamestnávateľa, poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne je oprávnený skonštatovať nedodržanie liečebného režimu aj v prípade, ak sa poistenec na uvedenej adrese nachádzať bude.

Interné predpisy zamestnávateľa

V prípade kontroly zamestnávateľom je prinajmenšom vhodné, aby mal tento spôsob kontroly a postupnosť jednotlivých krokov upravenú vo svojom vnútornom predpise, s ktorým by mal oboznámiť všetkých svojich zamestnancov. Spravidla pôjde o pracovný poriadok, ktorého platnosť podmieňuje Zákonník práce predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa žiadni zástupcovia zamestnancov nepôsobia, má tento možnosť vydať pracovný poriadok aj bez ich súhlasu (§ 12 Zákonníka práce), príp.

Nastaviť vhodný systém výkonu kontroly umožňujúci realizáciu prípadných pracovnoprávnych sankcií zo strany zamestnávateľa je v praxi veľmi obťažné. V prípade nezastihnutia zamestnanca zamestnávateľom na mieste, na ktorom by sa podľa oznámenia o dočasnej pracovnej neschopnosti mal zdržiavať, postupuje väčšina zamestnávateľov spravidla podobne ako poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne, t. j. v poštovej schránke zanechá zamestnancovi oznámenie o vykonaní kontroly so žiadosťou o poskytnutie zdôvodnenia, prečo sa zamestnanec v predmetnom čase nenachádzal doma. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje zamestnancovi lehotu, počas ktorej by bol povinný vyjadrenie zamestnávateľovi doručiť a práve preto by mal mať uvedené zamestnávateľ upravené vo svojom vnútornom predpise.

Dôsledky nedodržania liečebného režimu

V prípade vyvodzovania pracovnoprávnych dôsledkov je však nevyhnutné postupovať maximálne opatrne a vyvarovať sa unáhlenému rozhodnutiu, najmä ak zamestnávateľ nevie s určitosťou potvrdiť, či kontrolovaným zamestnancom nebol osamelý zamestnanec v zmysle § 40 ods. Tento nemusí mať z objektívneho dôvodu možnosť podať v primeranej lehote náležité zdôvodnenie. Jeho zdravotná diagnóza mu môže brániť vstať z lôžka, skoncipovať vyjadrenie, príp. opustiť byt za účelom podania písomnosti na najbližšej pobočke Slovenskej pošty alebo poštového podniku. Keďže sa na pracovnoprávne účely považuje za osamelého (čo v praxi znamená - ako už z názvu vyplýva - že žije sám), v podaní náležitého vysvetlenia mu môžu brániť objektívne dôvody.

Zároveň je dôležité poznamenať, že povinnosť podať predmetné vysvetlenie má len priamo dotknutý zamestnanec, preto je právne irelevantné, ak zamestnanec túto možnosť nevyužije napr. prostredníctvom tretej osoby - samozrejme za predpokladu, že mu v osobnom podaní vysvetlenia bránia vážne zdravotné dôvody alebo paradoxne - povinnosť dodržať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom (napr.

V praxi sa však zamestnávatelia oveľa častejšie stretávajú s prípadmi, kedy zamestnanci písomné zdôvodnenie doložia, pričom vo väčšine prípadov predložia doklad o návšteve svojho ošetrujúceho lekára alebo iného odborného lekára. Nie zriedka sa stáva, že ordinačné hodiny lekára uvedeného na predloženom potvrdení sa nezhodujú s časom vykonania kontroly zamestnávateľom. Inými slovami - zamestnanci dokladujú opodstatnenosť zdržiavania sa mimo svojho bydliska, resp. V prípade, že lekár takéto potvrdenie vystaví, dopustí sa porušenia zákona č. 578/2004 Z. z.

Odporúčaný postup zamestnávateľa pri kontrole

Ako by mal teda postupovať zamestnávateľ, aby minimalizoval riziko preukázania sa zamestnanca s tzv. „dodatočným“ potvrdením od lekára? Dať odpoveď na túto otázku nie je vôbec jednoduché. V prípade súdneho dokazovania by totiž ťahal zamestnávateľ v takomto prípade vždy za kratší koniec. Pomyselnou výhodou pre zamestnávateľa môže byť skutočnosť, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis neukladá zamestnávateľovi povinnosť postupovať spôsobom, ako to určuje poverenému zamestnancovi Sociálnej poisťovne zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“). Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ nie je povinný v prípade nezastihnutia zamestnanca počas kontroly upozorniť ho na vykonanú kontrolu v ten istý deň ani zanechať mu v poštovej schránke žiadosť o poskytnutie zdôvodnenia.

Odporúčaný postup zamestnávateľa pri kontrole:

a) zamestnávateľ o vykonaní kontroly spíše zápisnicu, ktorú podpíšu všetci zamestnanci, ktorí sa kontroly zúčastnili. V prípade ochotných susedov by počas súdneho sporu mohol zavážiť aj ich podpis ako nestrannej osoby, resp.

c) následne bude zamestnanca konfrontovať s ním predloženým písomným zoznamom termínov jednotlivých ošetrení a zápisnicou z kontroly.d) z morálneho hľadiska je však dôležité, aby postup podľa predchádzajúcich bodov realizoval zamestnávateľ len v prípadoch, kedy ide takpovediac „na istotu“, napr. ak ide o zamestnanca, ktorý „náhle ochorel“ v deň nasledujúci po dni, kedy bolo prijaté rozhodnutie o pripravovaných organizačných zmenách a pod.

II. Kontrola dodržiavania liečebného režimu Sociálnou poisťovňou

Kontrolu spravidla vykonáva Sociálna poisťovňa od 11. dňa trvania práceneschopnosti. Ak má zamestnávateľ podozrenie, že jeho dočasne práceneschopný zamestnanec porušuje liečebný režim, môže teda požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie kontroly. V roku 2022 pobočky Sociálnej poisťovne na podnet zamestnávateľov vykonali 1 823 kontrol dočasne práceneschopných poistencov.

Podnet na kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnancov počas ich dočasnej pracovnej neschopnosti môže dať Sociálnej poisťovni aj ich zamestnávateľ.

Práva a povinnosti Sociálnej poisťovne

V prípade, že dodržiavanie liečebného režimu kontroluje poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne (usmerňuje a organizuje ho vždy posudkový lekár), do obydlia poistenca smie vstúpiť opäť len s jeho súhlasom. Okrem kontroly dodržiavania liečebného režimu lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia zahŕňa aj kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, počas ktorej je ošetrujúci lekár povinný spolupracovať s posudkovým lekárom a jeho povinnosti upravuje najmä § 154 ods.

Z uvedeného vyplýva, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne kontroluje opodstatnenosť uznania dočasnej pracovnej neschopnosti praktickým lekárom, spôsoby a postupy diagnostiky a liečby a na ne nadväzujúcu účelnosť vynakladania finančných prostriedkov. Je oprávnený odporučiť ďalšie vhodné zdravotné vyšetrenia, príp. skontrolovať opodstatnenosť už vykonaných odborných vyšetrení odporučených praktickým lekárom.

Podľa štatistiky zverejnenej Sociálnou poisťovňou táto vykonala v r. 2013 105 243 kontrol zameraných na kontrolu dodržiavania liečebného režimu pacientov. Výsledkom kontrolnej činnosti bolo 24,5 % ukončených dočasných pracovných neschopností. V praxi sa stáva - čo nakoniec dokumentujú aj vyššie uvedené čísla, že opodstatnenosť dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je často prinajmenšom sporná. Avšak „so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie sa kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva len u posudzovaných fyzických osôb, ktorým vznikol nárok na poskytovanie niektorej nemocenskej dávky (teda nie napr.

Pri svojej kontrolnej činnosti je Sociálna poisťovňa oprávnená uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eur… Kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca vykonáva v zmysle § 155 zákona o sociálnom poistení určený zamestnanec Sociálnej poisťovne, pričom túto kontrolu organizuje posudkový lekár.

Dočasne práceneschopné osoby, u ktorých sa vykoná kontrola vyberá posudkový lekár a určený zamestnanec Sociálnej poisťovne, v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom. Pri výbere pritom berú na zreteľ diagnostické a terapeutické postupy, choroby a úrazy, dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a iné závažné skutočnosti. Podnet na vykonanie kontroly liečebného režimu môže dať posudkový lekár, ošetrujúci lekár, zamestnávateľ, či iná fyzická alebo právnická osoba. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. Pri výkone kontroly je zamestnanec vykonávajúci kontrolu povinný informovať kontrolovanú osobu o jej právach a povinnostiach v súvislosti s nemocenskými dávkami a v súvislosti s uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti, ako aj preukázať oprávnenie na vykonanie kontroly a preukaz. Kontrola sa vykonáva v byte kontrolovaného poistenca s jeho súhlasom, alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa zdržuje (napríklad na adrese, na ktorej sa má podľa potvrdenia od ošetrujúceho lekára zdržiavať). Pokiaľ zamestnanec Sociálnej poisťovne nezastihne dočasne práceneschopného zamestnanca doma, nechá mu v schránke Oznámenie o vykonaní kontroly. Sociálna poisťovňa upozorňuje na falošných kontrolórov. Pokiaľ má zamestnanec vykonávajúci kontrolu podozrenie z porušenia liečebného režimu, oznámi túto skutočnosť ošetrujúcemu lekárovi. Pokiaľ sa zistí porušenie liečebného režimu počas nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie, Sociálna poisťovňa je povinná túto skutočnosť oznámiť aj Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. V prípade podozrenia porušenia liečebného režimu si Sociálna poisťovňa vyžiada vyjadrenie od kontrolovaného dočasne práceneschopného zamestnanca, ako aj o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára. Pokiaľ poistenec poruší liečebný režim, nemá v zmysle § 38 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu nemocenského, a to odo dňa porušenia liečebného režimu, až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Zánik nároku na výplatu nemocenského však nemôže trvať viac ako 30 dní od porušenia liečebného režimu. Okrem vylúčenia nároku na výplatu poistného môže uložiť Sociálna poisťovňa dočasne práceneschopnému poistencovi aj pokutu za porušenie ďalších povinností (napríklad neoznámenie pobočke Sociálnej poisťovne zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava a pod.).

Zmeny v ukončovaní PN od roku 2025 a 2026

Od 1. januára 2025 nadobudla účinnosť novela zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorej môže ukončiť dočasnú PN okrem lekára, ktorý rozhodol o nej rozhodol, aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Uvedené vyplýva z § 12a ods. 18 zákona o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého je v prípadoch hodných osobitného zreteľa možné, aby ukončil pracovnú neschopnosť aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Ošetrujúci lekár následne na písomnú žiadosť posudkového lekára vytvorí elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Od 1.1.2026 však pribúda v § 12a zákona o zdravotnej starostlivosti ods. 19, podľa ktorého ak bola dočasná PN ukončená posudkovým lekárom, môže ošetrujúci lekár počas nasledujúcich 7 pracovných dní rozhodnúť opätovne o vzniku dočasnej PN tej istej osoby len so súhlasom posudkového lekára.

Stanovenie vychádzok

Stanovenie vychádzok je súčasťou liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. Ak to povaha choroby umožňuje, vychádzky môže povoliť príslušný ošetrujúci lekár, pričom časovo vymedzí ich rozsah. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 16.00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Čas vychádzok ošetrujúci lekár zaznamená, ak ich povolil, na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. že sa mimo miesta určenia zdržiaval oprávnene.

tags: #zakonnik #prace #podnet #zamestnavatela #vzkonat #kontrolu