
Ukončenie pracovného pomeru je bežnou súčasťou pracovného života. Či už ste zamestnanec, ktorý zvažuje odchod, alebo zamestnávateľ, ktorý čelí výpovedi, je dôležité poznať práva a povinnosti oboch strán. Tento článok sa zameriava na výpoveď zo strany zamestnanca podľa slovenského Zákonníka práce, podmienky, náležitosti a možné komplikácie s tým spojené.
Zákonník práce zdôrazňuje zmluvnú slobodu zamestnanca a jeho právo slobodne rozhodovať o trvaní pracovného pomeru. Zamestnanec môže podať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Táto úprava posilňuje pozíciu zamestnanca a umožňuje mu ukončiť pracovný pomer, ak mu to vyhovuje.
Hoci zamestnanec nie je povinný uvádzať dôvod výpovede, v praxi sú dôvody často deklarované v samotnom texte výpovede.
V porovnaní so zamestnávateľom je pre zamestnanca z hľadiska pracovného práva skončenie pracovného pomeru v podstate jednoduchou záležitosťou. Základnými predpokladmi platnosti výpovede sú písomná forma a doručenie zamestnávateľovi. Osobitné náležitosti ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca Zákonník práce neupravuje, takže obsah je na každého uvážení.
Najjednoduchšie je výpoveď zamestnávateľovi doručiť priamo na pracovisku, ideálne v prítomnosti svedkov. Druhým spôsobom je doporučená zásielka.
Prečítajte si tiež: Zákonník práce a ukončenie zamestnania
Dohoda o skončení pracovného pomeru je pre obe strany najjednoduchším spôsobom. Možnosť laicky označovaná ako výpoveď dohodou zo strany zamestnanca je však uplatniteľná iba v prípade, ak s ňou obe súhlasia. Musí sa uzatvoriť písomne v dvoch vyhotoveniach, ktoré si podpísané ponechajú obe strany. Avšak pozor, zamestnávateľ nie je povinný sa k dohode o skončení pracovného pomeru vyjadriť, ani s ňou súhlasiť. Na rozdiel od zamestnávateľa v nej zamestnanec nemusí uviesť dôvody, pre ktoré sa rozhodol pracovný pomer ukončiť. V prípade, že by však bol výpoveďou zamaskovaný dôvod, ktorý by v skutočnosti napĺňal podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru, zamestnanec stráca nárok na náhradu mzdy, ktorú by inak získal podľa § 70.
Je vhodné, ak zamestnanec výpoveď vyhotoví v dvoch origináloch s dátumom prevzatia a podpisom osoby, ktorá výpoveď prevzala. Na základe Zákonníka práce ju možno odvolať, ale len so súhlasom druhej strany.
V prípade podania výpovede zamestnancom sa na neho podľa § 64 Zákonníka práce nevzťahuje tzv. zákaz výpovede. To znamená, že ju môže podať aj počas trvania práceneschopnosti alebo materskej či rodičovskej dovolenky. Rovnako sa mu výpovedná doba nepredlžuje o dni práceneschopnosti.
Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru:
Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
Prečítajte si tiež: Zákonná Starostlivosť o Zamestnancov
Pri podaní výpovede zo strany zamestnanca nie je nárok na odstupné. Existuje však nárok na odchodné v prípade, ak sa zamestnanec už počas trvania pracovného pomeru stal starobným, predčasne starobným alebo invalidným dôchodcom. Nárok na odchodné takýmto zamestnancom neujde ani ak sa spamätajú o trochu neskôr.
V určitých, zákonom presne definovaných situáciách, má zamestnanec právo na okamžité skončenie pracovného pomeru.
V okamihu doručenia okamžitého skončenia zamestnávateľovi sa váš pracovný pomer končí. Avšak toto právo si môžete uplatniť len v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď ste sa o dôvode na okamžitú výpoveď zo strany zamestnanca dozvedeli. Následne vám vzniká nárok na náhradu mzdy, a to vo výške priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. V písomnej forme výpovede je potrebné jasne vymedziť dôvod ukončenia, ktorý sa nesmie dodatočne meniť a zamieňať s iným.
V skúšobnej dobe (najviac 3 mesiace) môže zamestnanec skončiť pracovný pomer okamžite, a to z akéhokoľvek alebo aj bez uvedenia dôvodu. Avšak odporúča sa doručiť písomné oznámenie aspoň 3 dni pred dátumom skončenia. Výpoveď v skúšobnej dobe zo strany zamestnanca možno podať najneskôr v posledný deň skúšobnej doby.
Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
Prečítajte si tiež: Práva zamestnancov pri starostlivosti o rodinu
Po skončení pracovného pomeru má zamestnanec voči úradom aj zamestnávateľovi ďalšie povinnosti. Zároveň má nárok na určité dokumenty, ktoré mu musí zamestnávateľ poskytnúť.
Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ trvá na tom, aby naďalej vykonával dojednanú prácu, pracovný pomer sa nekončí. Ak zamestnanec za týchto okolností do práce nenastúpi, zamestnávateľ má právo postupovať, akoby zamestnanec absentoval bez ospravedlnenia. V takom prípade môže zamestnávateľ požadovať náhradu škody spôsobenej neospravedlnenou absenciou, napríklad náklady spojené s náhradným zamestnancom, ktorý prácu vykonával namiesto chýbajúceho. Táto náhrada škody je možná od okamihu, keď zamestnávateľ zamestnancovi oznámil, že trvá na jeho ďalšom zotrvaní v práci.
Zamestnanec má právo dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu, no musí dodržať zákonom stanovenú výpovednú dobu. Ak počas plynutia výpovednej doby nezotrvá v práci, zamestnávateľ má podľa § 62 Zákonníka práce nárok na peňažnú náhradu. Táto náhrada môže dosiahnuť maximálne sumu rovnajúcu sa súčinu priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Podmienkou však je, že dohoda o peňažnej náhrade musí byť uzatvorená písomne v pracovnej zmluve, inak je neplatná.
tags: #zakonnik #prace #vypoved #zamestnanca #podmienky