Dôvody predčasného podania žaloby v správnom súdnictve

Slovenský systém správneho súdnictva je založený na princípe, že každé právoplatné rozhodnutie správneho orgánu je preskúmateľné súdom, ak zákon neurčuje inak. Táto široká definícia umožňuje preskúmať v správnom súdnictve takmer každé právoplatné správne rozhodnutie vo veci samej. Samozrejme, nie o každej žalobe sa rozhodne meritórne.

Dôvody odmietnutia žaloby

Existujú dôvody, pre ktoré súd žalobu odmietne, napríklad ak žalobca nebol pri podaní žaloby zastúpený podľa zákona, alebo ak súd zistí neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania. Súd môže tiež konanie zastaviť, ak žalobca po prerušení konania v stanovenej lehote neprejaví o konanie záujem.

Inštitút uspokojenia žalobcu

Konanie môže skončiť aj bez meritórneho rozhodnutia prostredníctvom inštitútu uspokojenia žalobcu. Odmietnutie žaloby a zastavenie konania sú rozhodnutia, ku ktorým dochádza, keď už sa súd podanou žalobou začal zaoberať.

Šikanózna žaloba a zneužitie práva

Osobitný význam má ustanovenie § 28 SSP, ktoré umožňuje súdu výnimočne odmietnuť žalobu, ak má šikanózny charakter, sleduje zneužitie práva alebo jeho bezúspešné uplatňovanie. Súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.

Toto ustanovenie je možné vnímať ako iný dôvod pre odmietnutie žaloby. Odmietnutie žaloby podľa § 28 je kvalitatívne iné ako odmietnutie podľa ostatných dôvodov uvedených v § 98 SSP. Dôvody pre odmietnutie veci by mali byť natoľko jasné, zrejmé a kvalitatívne silné, že by ich mal súd byť schopný identifikovať už v úvodných procesných štádiách konania.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Účel ustanovenia § 28 SSP

Účelom ustanovenia § 28 SSP je zabrániť tomu, aby sa do systému správneho súdnictva dostávali žaloby bez reálneho vecného opodstatnenia, ktoré by spôsobovali spomalenie celkového výkonu spravodlivosti. Toto ustanovenie je nástrojom ochrany pred zjavným zneužitím práva, ako vyplýva aj z dôvodovej správy k danému ustanoveniu.

Zneužitie práva v teórii

V právnej teórii sa pod zneužitím práva rozumie použitie určitej právnej normy v rozpore s jej účelom. Ide o konanie zdanlivo dovolené, ktorým sa má dosiahnuť výsledok nedovolený, resp. o obchádzanie zákona, aby sa zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaného a nežiaduceho.

Príklad z judikatúry

Najvyšší súd SR sa čiastočne venoval žalobám majúcim šikanózny, resp. „zneužívajúci“ charakter v rozsudku sp. zn. 5Sžf/5/2012. Súd uviedol, že zákon o slobode informácií nemá slúžiť ako zámienka na kritiku orgánov verejnej správy, ale ako nástroj spoločenskej kontroly.

Stanovisko Ústavného súdu SR

Ústavný súd SR v uznesení sp. zn.: II. ÚS 482/2013 akceptoval postup Najvyššieho súdu SR, ale súčasne poukázal na špecifickosť veci a na to, že takýto prístup nemôže mať šablónovitú povahu.

Časový okamih uplatnenia § 28 SSP

Ustanovenie § 28 je systematicky zaradené do druhej časti SSP, čo naznačuje, že má prierezový a univerzálny charakter. Bolo by nelogické, keby sa správny orgán o šikanóznosti žaloby, resp. zneužití práva dozvedel až v priebehu konania vo veci samej. Odmietnutie žaloby podľa § 28 SSP by sa v zásade malo diať relatívne krátky časový úsek po podaní žaloby na správny súd.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Písomná komunikácia vo veci

Posúdenie obsahu a povahy podania v kontexte § 28 SSP bude asi vo väčšine vecí náročnou otázkou. Určite bude žiaduce, ak sa prípadný právny záver o tom, či sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 28 SSP ustáliť až po tom, čo prebehne písomná komunikácia vo veci (vyjadrenie, replika, duplika).

Rozhodnutie súdu

V každom prípade by ale rozhodnutie súdu o odmietnutí žaloby malo byť v skorých procesných etapách, keďže neskoršie odmietnutie veci by fakticky mohlo byť vnímané ako porušenie iných zásad konania (napr. zásady hospodárnosti konania). Na strane druhej, nie je vylúčené ani to, aby k odmietnutiu žaloby (s odkazom na § 28 SSP) došlo ešte skôr ako dôjde k písomnej komunikácií, keďže v určitých prípadoch už samotný text žaloby môže byť postačujúci.

Anglický systém správneho súdnictva

Anglický systém správneho súdnictva prostredníctvom mechanizmu „povolenia“ („súhlasu“) sleduje, aby sa do systému správneho súdnictva nedostávali žaloby, ktoré sú zjavne neopodstatnené.

Záver

Z uvedeného vyplýva, že časové okamihy začatia konania o žalobe sa pri porovnaní anglickej a slovenskej právnej úpravy líšia. Na Slovensku sa na súd dostáva každá meritórna žaloba a súd sa ňou musí zaoberať, ak sa nepreukáže, že by tu boli dôvody na jej odmietnutie (najmä podľa § 28 SSP). Anglický režim je založený na preventívnom filtračnom mechanizme, ktorý skúma žalobu ako celok a už v tomto štádiu môže súd rozhodnúť, že žalobu na meritórne konanie neprijíma.

Význam výroku a odôvodnenia rozsudku

Dôležitý je vzťah medzi výrokom rozsudku a jeho odôvodnením. V judikatúre existuje viacero príkladov, kedy je právne významný nielen výrok rozsudku, ale aj jeho odôvodnenie. Napríklad, ak súd žalobu zamietol z dôvodu, že splatnosť žalovanej pohľadávky ešte nenastala, takýto výrok rozsudku netvorí prekážku veci rozhodnutej pre žalobu podanú o zaplatenie tej istej pohľadávky po zročnosti dlhu.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Splnenie dlhu počas súdneho konania

Ak v priebehu súdneho pojednávania žalovaný preukáže čiastočné alebo úplné splnenie žalovaného dlhu, žalobca už pre neprítomnosť nemôže reagovať na zistený skutkový stav. Preto ak dôjde k úplnému alebo čiastočnému splneniu dlhu práve v dôsledku podania žaloby, ktorá v tejto časti nebude vzatá späť a súdom bude iba pre splnenie dlhu zamietnutá, nemožno túto situáciu posudzovať formálne ako procesný neúspech žalobcu, keďže žalobca dosiahol práve to, čo podanou žalobou v konečnom dôsledku sledoval (splnenie dlhu).

Trovy konania

Pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné vyhnúť sa extrémnemu rozporu s princípmi spravodlivosti, napr. uplatnením prehnaného formalizmu pri aplikácii práva. Posudzovať úspech a neúspech vo veci nemožno len podľa toho, ako bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale je potrebné posudzovať ho v širších súvislostiach.

Procesné aspekty

Splnenie dlhu je z hmotnoprávneho hľadiska dôvodom zániku záväzku splnením a z hľadiska procesnoprávneho je dôvodom zamietnutia žaloby v rozsahu splnením zaniknutej časti dlhu. Späťvzatie žaloby má prednosť pred meritórnym rozhodnutím súdu vo veci zamietnutím žaloby, ale v situácii, ak žalobca žalobu späť vziať nestihne alebo pre chybu súdu sa jeho podanie do spisu včas nedostane, súdu nezostáva nič iné ako v zodpovedajúcej časti žalobu zamietnuť.

Záver

Je dôležité komplexne zhodnotiť celkový výsledok konania, nielen jeho formálny prejav, ktorý je obsahom výroku rozsudku, ale aj jeho reálne dôsledky. Rozhodnutie o trovách konania musí byť komplexným zhodnotením celkového výsledku konania, nielen jeho formálneho prejavu, ktorý je obsahom výroku rozsudku, ale aj jeho reálnych dôsledkov.

Organizácia správneho súdnictva

Správne súdnictvo by malo byť zamerané na zabezpečenie ústavnosti a zákonnosti konania a rozhodovania orgánov verejnej správy v prípadoch porušenia alebo ohrozenia individuálnych práv fyzických alebo právnických osôb.

Súčasný stav správneho súdnictva

Súčasné zaradenie konaní správneho súdnictva do Občianskeho súdneho poriadku je pozostatkom právnej úpravy pred rokom 1991. Toto súčasné zaradenie by malo vyvolať diskusiu a úvahy k procesnej úprave správneho súdnictva, ale aj k jeho ďalším závislostiam.

Zásady správneho súdnictva

Medzi základné zásady správneho súdnictva patrí zásada ústnosti, zásada verejnosti, zásada rovnosti účastníkov konania a zásada rýchlosti konania. Dôležitá je aj zásada vypočutia účastníkov konania a povinné právne zastúpenie účastníkov s výnimkou vecí, kde to zákon ustanovuje.

tags: #žaloba #bola #podaná #predčasne #dôvody