Primerané Finančné Zadosťučinenie: Podmienky a Rozhodovacia Prax Súdov

Úvod

Primerané finančné zadosťučinenie je dôležitý inštitút v slovenskom právnom poriadku, ktorý slúži na ochranu spotrebiteľa a kompenzáciu za porušenie jeho práv. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých môže spotrebiteľ získať primerané finančné zadosťučinenie, ako aj na rozhodovaciu prax súdov v tejto oblasti. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tomto inštitúte, ktorý je dôležitý pre spotrebiteľov, podnikateľov a právnikov.

Právny Základ Primeraného Finančného Zadosťučinenia

Právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie je zakotvené v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“). Toto ustanovenie hovorí, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podmienky pre Priznanie Zadosťučinenia

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že jedinou podmienkou priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo porušené. Súdne konanie, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný v ochrane alebo obrane svojho porušeného práva, možno nazvať ako základné konanie.

Základným konaním, na ktoré nadväzuje potom žaloba o primerané finančné zadosťučinenie, môže byť napríklad konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky atď.

Funkcie Primeraného Finančného Zadosťučinenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že ustanovenie § 3 ods. 5 ZoOS má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Rozhodovacia Prax Súdov

Rozhodnutie venovať sa bližšie priznávaniu primeraného finančného zadosťučinenia súdmi na základe citovaného zákona vyplynulo z dôvodu, že zákon bližšie nešpecifikuje jeho výšku a ani okolnosti, z ktorých by mal súd vychádzať pri jeho priznávaní.

Určenie Výšky Zadosťučinenia

Výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je určená žiadnym právnym predpisom. Je teda iba na posúdení súdu, akú výšku prizná. Podľa judikatúry niektorých súdov je výška primeraného finančného zadosťučinenia, na ktoré má spotrebiteľ nárok, vo výške minimálne 50% zo sumy, o ktorú ho banka, nebankovka alebo stavebná sporiteľňa chcela pripraviť, resp. o ktorú ho pripravila.

Súdy pri určovaní výšky zadosťučinenia prihliadajú na rôzne okolnosti, ako napríklad:

• Závažnosť porušenia práva spotrebiteľa
• Dĺžka trvania protiprávneho stavu
• Postoj dodávateľa k porušeniu práva
• Dôsledky porušenia práva pre spotrebiteľa

Príklady z Rozhodovacej Praxe

• Prípad úveru bez poplatkov a bez úrokov: Ak veriteľ žiadal od dlžníka zaplatenie sumy 1.269,63 eur, pričom dlžníkovi poskytol finančné prostriedky 1.500,- eur za úver bez poplatkov a bezúročný, súd môže konštatovať porušenie práva spotrebiteľa. V takomto prípade môže súd priznať primerané finančné zadosťučinenie.
• Prípad vadných služieb: Ak finančné služby poskytnuté spotrebiteľovi boli vadné, spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie. Súd môže zohľadniť rozsah vád a ich dopad na spotrebiteľa pri určení výšky zadosťučinenia.
• Konanie o určenie otcovstva: V konaní o určenie otcovstva, kde došlo k zbytočným prieťahom, Ústavný súd SR konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V tomto prípade Ústavný súd SR pri určení finančného zadosťučinenia vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Novela Zákona o Zodpovednosti za Škodu a Nález Ústavného Súdu

Novelizačným zákonom č. 239/2023 Z. z. bola rozšírená právomoc správnych súdov v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie. Na druhej strane rovnaká Novela zaviedla do zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu automatické vylúčenie vzniku práva na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom v prípadoch, kde už bolo rozhodované o nároku poškodeného na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia pred správnym súdom alebo Ústavným súdom, či spravodlivého zadosťučinenia pred ESĽP.

Prezidentka Slovenskej republiky dňa 10.10.2023 doručila Ústavnému súdu svoj návrh na začatie konania o súlade príslušných článkov Novely, okrem iného aj v časti zodpovedajúcej vtedajšej druhej vete § 9 ods. 6 Zákona o zodpovednosti za škodu, s čl. 13 ods. 4, čl. 46 ods. 3 a čl. 127 ods.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Ústavný súd Nálezom vyhlásil rozpor druhej vety § 9 ods. 6 Zákona o zodpovednosti za škodu so všetkými prezidentkou namietanými článkami Ústavy. Dôsledkom vydaného Nálezu bolo, že s účinnosťou od 30.06.2025 bola spomínaná druhá veta § 9 ods. 6 Zákona o zodpovednosti za škodu vylučujúca vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy odstránená.

Zásada Ochrany Spotrebiteľa

Zásada ochrany spotrebiteľa vychádza vo všeobecnosti zo samotnej pozície spotrebiteľa ako zmluvnej strany pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ sa väčšinou v tomto zmluvnom vzťahu považuje za menej skúsenú osobu, ktorá pre svoju vlastnú užívateľskú potrebu uzatvorila zmluvu na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je teda postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, jeho lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb, a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.

Ochranu spotrebiteľa zabezpečuje v súčasnom právnom poriadku celý systém právnych noriem. Ochrana spotrebiteľa je predmetom úpravy tak vo verejnom, ako aj v súkromnom práve. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zabezpečuje verejnoprávnu ochranu spotrebiteľa.

Primerané Finančné Zadosťučinenie a Nekalé Obchodné Praktiky

Primerané finančné zadosťučinenie za judikované nekalé obchodné praktiky / neprijateľné zmluvné podmienky je pomerne diskutovanou témou / súdmi interpretovanom a aplikovanom inštitúte sprostredkúvajúcom nielen náhradu vzniknutej škody, ale zohľadnenie aj jej sankčnej funkcie (sankčná a satisfakčná funkcia inštitútu relutárnej náhrady / primeraného finančného zadosťučinenia / finančnej satisfakcie) a to nielen vo vzťahu ku skutočnej škode, ale aj potenciálnej ujme spôsobenej porušovaním právnych predpisov.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

tags: #zaloba #financne #zadostucinenie #podmienky