Žaloba generálneho prokurátora: Dôvody a kontext

Úvod

Žaloba generálneho prokurátora je významný právny nástroj, ktorý môže mať ďalekosiahle dôsledky na fungovanie politických strán a demokracie ako takej. V tomto článku sa pozrieme na dôvody, ktoré vedú generálneho prokurátora k rozhodnutiu podať alebo nepodať žalobu, s osobitným zameraním na prípad politickej strany ĽSNS.

Dôvody nepodania žaloby na rozpustenie ĽSNS

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (GP SR) v minulosti čelila otázke, či podať žalobu na rozpustenie politickej strany Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Rozhodnutie generálneho prokurátora Maroša Žilinku bolo nakoniec nepodať návrh na rozpustenie ĽSNS. Toto rozhodnutie bolo zdôvodnené tým, že generálny prokurátor nateraz nezistil podmienky na podanie žaloby na rozpustenie politickej strany Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko podľa paragrafu 384 a nasledujúce Správneho súdneho poriadku.

Hovorca prokuratúry Dalibor Skladan poskytol stanovisko, v ktorom sa uvádza, že politická strana ĽSNS nemá reálny potenciál a príležitosť zrealizovať politické zmeny ohrozujúce demokraciu, a teda nehrozí bezprostrednosť rizika pre demokraciu. Generálna prokuratúra konštatovala, že boli zohľadnené aj také kritériá ako veľkosť strany, rozkol v strane, koaličný potenciál, počet poslancov v Národnej rade, ale aj takzvaný výtlak.

Podľa generálnej prokuratúry, strana ĽSNS a jej aktivity, prezentácia a činnosť prešli vývojom, zvlášť po rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba generálneho prokurátora na rozpustenie uvedenej politickej strany. V súčasnom spoločensko-politickom systéme strana už nepodáva a neprezentuje obraz o takom spoločenskom modeli, ktorý by bol v rozpore s ponímaním demokratickej spoločnosti.

Generálna prokuratúra pripomenula, že po rozsudku súdu si dala strana zapísať nové stanovy, ktoré neobsahujú žiadne ciele, ktorých snahou by bolo podkopať alebo zrušiť slobodný demokratický poriadok. Pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na podanie žaloby na rozpustenie politickej strany Kotlebovci - ĽSNS boli analyzované podmienky vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu z 29. apríla 2019, ktorým bola zamietnutá žaloba generálneho prokurátora na rozpustenie uvedenej politickej strany.

Prečítajte si tiež: Prípustnosť žaloby generálneho prokurátora

Generálna prokuratúra tiež ozrejmila, že vzhľadom na rozsudok NS možno prihliadať len na skutočnosti, ktoré nastali po jeho právoplatnosti. Na prípadné podozrenia z protiprávneho konania konkrétnych osôb, o ktorých doposiaľ právoplatne nerozhodli príslušné orgány, nebolo možné prihliadať a pre prípadné podanie žaloby na rozpustenie politickej strany sú ako dôkazy nepoužiteľné.

Ochrana demokracie a rozpúšťanie politických strán

Rozpustenie politickej strany je v demokratických podmienkach odôvodniteľné iba v prípade, ak smeruje k ochrane samotnej podstaty demokracie. Generálna prokuratúra si uvedomuje, že tento krok je mimoriadne závažný a vyžaduje si dôkladné zváženie všetkých relevantných skutočností.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) uviedla, že by bolo dobré, aby generálna prokuratúra zverejnila celkovú analýzu, na základe ktorej dospela k dôvodom nepodania žaloby na rozpustenie ĽSNS. Kolíková zdôraznila, že je dôležité, aby bolo lepšie porozumené, prečo sa tak generálny prokurátor rozhodol. Zovšeobecnenie, publikované generálnou prokuratúrou, bez toho, aby sme poznali celú analýzu, je z tohto pohľadu nezrozumiteľné. Rovnako, ako sú v ňom popísané dôvody, prečo nepodať žalobu, si viem predstaviť aj dôvody, prečo danú žalobu podať. Preto je osobitne kľúčové, aby analýza zo strany generálnej prokuratúry bola riadne zverejnená a mohla byť k nej aj príslušná diskusia.

Analýza podmienok pre podanie žaloby

Generálna prokuratúra analyzovala podmienky vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu SR z apríla 2019, ktorým bola zamietnutá žaloba generálneho prokurátora na rozpustenie tejto politickej strany. Prokuratúra zohľadnila, že citovaný rozsudok NS SR predstavuje prekážku „res iudicata", a preto je možné prihliadať len na skutočnosti, ktoré nastali po jeho právoplatnosti.

Právny kontext a judikatúra

Pri rozhodovaní o podaní žaloby na rozpustenie politickej strany je nevyhnutné brať do úvahy relevantnú judikatúru, ako aj vnútroštátne a medzinárodné právne predpisy. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje požiadavku jasného a jednoznačného odôvodnenia súdnych rozhodnutí, najmä ak sa nimi rozhoduje o uplatnení alebo ochrane základných práv a slobôd.

Prečítajte si tiež: Súčasné prípady generálneho prokurátora

V konaní o sťažnosti spoločnosti s ručením obmedzeným Ústavný súd SR pripomenul, že pokiaľ štát vystupuje v príslušnom právnom vzťahu ako subjekt verejného práva a súčasne ako nositeľ verejnej moci, z povahy veci vyplýva, že nie je a ani nemôže byť nositeľom (subjektom) základných práv a slobôd.

Správne súdnictvo a netrestný dozor prokuratúry

Správne súdnictvo a netrestný dozor prokuratúry sú dva systémy, ktoré zabezpečujú zákonnosť v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy. Oba systémy navzájom súvisia, sú právne previazané, vzájomne sa doplňujú a nadväzujú na seba.

Spoločným prvkom správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry je zabezpečovanie zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy a to najmä s prihliadnutím na ochranu práv a povinností fyzických a právnických osôb.

Správny súd poskytuje svojim rozhodovaním pri žalobách fyzických a právnických osôb ochranu ich subjektívnym právam, pričom tvrdenie o zásahu do týchto práv musí byť súčasťou podanej žaloby. Pri správnych žalobách prokurátora sa prioritne poskytuje ochrana objektívnemu právu, pretože ochrana subjektívnych práv účastníka správneho konania je pri tejto žalobe až sekundárna a môže prípadne aj úplne absentovať, ak zákon bol porušený v prospech účastníka.

Jedine správny súd je však oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej správy, resp. toto v rámci prípadov plnej jurisdikcie nahradiť svojim rozhodnutím, zatiaľ čo oprávnenia prokurátora majú vždy návrhový charakter.

Prečítajte si tiež: Nezákonné rozhodnutie generálneho prokurátora

Medzi špecifické rysy, ktorými sa správne súdnictvo a netrestný dozor prokuratúry odlišujú, patria skutočnosti týkajúce sa iniciácie konania, spoplatnenia, právneho zastúpenia a tiež odlišného metodického postupu pri preskúmavaní zákonnosti.

Legislatívny zámer a správna žaloba prokurátora

Legislatívny zámer Správneho súdneho poriadku pri konaní o správnej žalobe k žalobnej legitimácii prokurátora uvádza, že „Prokurátor môže podať správnu žalobu, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil svoje rozhodnutie napadnuté protestom. Žaloba smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy o subjektívnom práve účastníka konania.

Politický kontext a voľba generálneho prokurátora

Vládna koalícia otvára tému predčasnej voľby nového šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR. Hoci funkčné obdobie Maroša Žilinku končí až v decembri 2027, strana Smer-SD pripúšťa, že meno jeho nástupcu by chcela spoznať ešte pred najbližšími parlamentnými voľbami. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) označil tento krok za plynulé zabezpečenie chodu inštitúcie.

Podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka je legitímne uvažovať o voľbe nového šéfa prokurátorov skôr, než Žilinkovi vyprší mandát. Argumentuje potrebou zabezpečiť plynulé prevzatie funkcie, keďže riadny termín konca mandátu (december 2027) nasleduje až po plánovaných parlamentných voľbách.

V politických kruhoch sa v súvislosti s možnými nástupcami začínajú spomínať konkrétne mená. Favoritmi sú Marek Para - známy advokát a poradca predsedu vlády a David Lindtner - bývalý sudca a súčasný advokát, taktiež pôsobiaci v poradnom zbore premiéra.

Sám Maroš Žilinka tento týždeň deklaroval, že predčasný odchod nechystá a svoj sedemročný mandát plánuje dokončiť.

tags: #žaloba #generálneho #prokurátora #dôvody