Žaloba na Európsky Súd pre Ľudské Práva: Postup a Dôležité Aspekty

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu je medzinárodný súd, ktorý prejednáva sťažnosti na porušenia Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 (ďalej len "Dohovor"). Od 1. novembra 1998, vďaka Protokolu č. 11, pôsobí permanentne a je tvorený sudcami z povolania, ktorí pracujú na plný úväzok a bývajú v Štrasburgu. Počet sudcov sa rovná počtu zmluvných strán Dohovoru.

Kto Môže Podať Sťažnosť?

Sťažnosť na ESĽP môže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa považuje za obeť porušenia jej práv zaručených Dohovorom alebo jeho protokolmi. Sťažovateľ môže namietať porušenie svojich práv jedine voči štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru resp. jeho protokolov. Štát zodpovedá za činnosť všetkých svojich orgánov - zákonodarných, výkonných aj súdnych, pričom rovnako zodpovedá za činnosť ďalších subjektov, ktorým zveril výkon určitých právomocí a ktoré sú spôsobilé pri svojej činnosti zasahovať do ľudských práv a základných slobôd sťažovateľov. Sťažnosť môže podať jednotlivec (bez ohľadu na štátne občianstvo, vek, sociálny pôvod a trvalé bydlisko), mimovládna organizácia (napr. organizácie pôsobiace v rámci tretieho sektora, náboženské alebo odborové organizácie, obchodné spoločnosti a pod.) alebo skupina osôb (napr.

Ako Podať Sťažnosť?

Každá individuálna sťažnosť musí byť podaná písomne, spravidla na tlačive, ktoré poskytuje Kancelária Súdu a je ho tiež možné získať aj v slovenskom jazyku na internetových stránok Rady Európy. Sťažnosť však možno podať aj vo forme listu. Individuálna sťažnosť musí spĺňať základné formálne a obsahové náležitosti, ktorými v zmysle pravidla č. stručné vyhlásenie o tom, že sťažovateľ splnil podmienky prijateľnosti (vyčerpanie domácich prostriedkov nápravy a pravidlo o šesťmesačnej lehote) uvedené v článku 35 ods. poskytnúť informácie, konkrétne dokumenty a rozhodnutia uvedené v predchádzajúcom odseku pod písm. h), z ktorých je zrejmé, že boli splnené podmienky prijateľnosti (vyčerpanie domácich prostriedkov nápravy a pravidlo o šesťmesačnej lehote) uvedené v článku 35 ods.

Sťažnosť sa podáva výlučne na oficiálnom formulári, ktorý si je možné zo stránky ESĽP stiahnuť alebo vytlačiť. Aby mohol ESĽP sťažnosť preskúmať, musia byť všetky časti formulára riadne vyplnené stanoveným spôsobom a musia byť predložené všetky potrebné listiny. Sťažnosti je možné podať na ESĽP len poštou (nie osobne, telefonicky, faxom, ani elektronicky). Na oficiálnej stránke ESĽP je sťažovateľom k dispozícii v slovenskom jazyku okrem formulára sťažnosti aj návod na jeho vyplnenie. Stránka tiež obsahuje odkaz na video s inštruktážou na vyplnenie formulára sťažnosti. Ak by formulár nebol riadne vyplnený, alebo by chýbali požadované prílohy, ESĽP môže odmietnuť zaregistrovať sťažnosť a táto nebude preskúmaná.

Dôležité adresy a kontakty:

• European Court of Human RightsRegistrarCouncil of EuropeF-67075 Strasbourg CedexFrance
• Sťažovatelia môžu podať individuálnu sťažnosť aj faxom (fax č.

Jazyk Konania

Úradnými jazykmi Súdu sú anglický jazyk a francúzsky jazyk. Až do momentu oznámenia (notifikácie) sťažnosti dotknutému (žalovanému) štátu môže sťažovateľ v zmysle pravidla 34 Rokovacieho poriadku Súdu komunikovať so Súdom aj v slovenskom jazyku a je vecou Súdu, aby zabezpečil preklad písomností do jedného z oficiálnych jazykov. Po oznámení (notifikácii) sťažnosti dotknutému štátu musí celá komunikácia (vrátane podaní a stanovísk sťažovateľa a jeho zástupcov) prebiehať v jednom z úradných jazykov Súdu.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Zastúpenie Advokátom

Pre podanie sťažnosti nie je nevyhnutné, aby bol sťažovateľ zastúpený, alebo aby jeho prípadný zástupca bol právnikom. Pokiaľ však Súd oznámi (notifikuje) sťažnosť dotknutému štátu, od tohto okamihu sťažovateľ musí byť zastúpený advokátom oprávneným na výkon tejto činnosti v niektorom zo zmluvných štátov a majúcim trvalý pobyt na území niektorého z nich, alebo inou osobou schválenou predsedom komory, ak predseda komory nerozhodne inak. Sťažovateľom zvolený zástupca musí dostatočne rozumieť jednému z úradných jazykov Súdu.

Právna Pomoc

Právnu pomoc vo forme príspevku na výdavky spojené s vypracovaním sťažnosti advokátom alebo inou osobou Súd neposkytuje. Súd môže poskytnúť sťažovateľovi bezplatnú právnu pomoc až v neskoršom štádiu konania, pričom tak môže urobiť na žiadosť sťažovateľa alebo z vlastnej iniciatívy.

Priebeh Konania

Po podaní sťažnosti sa každou sťažnosťou zaoberá najskôr Kancelária Súdu, ktorá kontaktuje sťažovateľa a je s ním v spojení, aby objasnila niektoré otázky týkajúce sa prijateľnosti sťažnosti. Následne pridelený sudca - spravodajca sťažnosť spracuje a predloží ju na prerokovanie jednému z trojčlenných výborov, ktorý môže sťažnosť jednohlasne vyhlásiť za neprijateľnú alebo ju vyčiarknuť zo zoznamu prípadov, pokiaľ takéto rozhodnutie môže byť prijaté bez ďalšieho skúmania. Ak sťažnosť nebola výborom jednohlasne vyhlásená za neprijateľnú, alebo ak nebola vyčiarknutá zo zoznamu prípadov, postúpi ju výbor komore zloženej zo siedmich sudcov. Rovnako ako výbor, aj komora môže sťažnosť okamžite vyhlásiť za neprijateľnú. Na základe stanoviska dotknutého štátu a stanoviska sťažovateľa komora rozhodne o prijateľnosti sťažnosti, t. j. sťažnosť rozhodnutím vyhlási za neprijateľnú alebo ju vyhlási za prijateľnú a ďalej koná o jej podstate. Najmä za účelom zamedzenia prieťahov v konaní o individuálnej sťažnosti komory čoraz viac využívajú možnosť, ktorá bola tvorcami článku 29 ods. V rámci posudzovania sťažnosti komora zároveň dá stranám možnosť urovnať spor zmierom, no aj v prípade, že sa strany rozhodnú využiť túto možnosť, je úlohou Súdu posúdiť, či takéto riešenie zodpovedá kritériám rešpektovania ľudských práv zaručených Dohovorom a jeho protokolmi. Pomerne ojedinelý je svojou povahou inštitút vzdania sa právomoci komory v prospech veľkej komory, ak prejednávaný prípad vyvoláva závažnú otázku týkajúcu sa výkladu Dohovoru alebo jeho protokolov, alebo ak by rozhodnutie Komory o danej otázke mohlo byť v rozpore s predchádzajúcim rozsudkom Súdu. Konanie pred Súdom je prevažne písomné.

Konanie pred ESĽP je písomné. Každú informáciu, ktorú si sťažovateľ praje dať ESĽP na vedomie, musí predložiť v písomnej forme. Každou sťažnosťou sa zaoberá najprv Kancelária ESĽP. Zaregistrované sú len tie sťažnosti, ktoré splnili všetky náležitosti podania. Zaregistrovanú sťažnosť preskúma právnik príslušnej sekcie ESĽP. Kancelária ESĽP môže požiadať o predloženie doplňujúcich alebo upresňujúcich informácií. Je dôležité odpovedať na každú výzvu z Kancelárie ESĽP. Každé oneskorenie alebo neodpovedanie na listy Kancelárie ESĽP, prípadne nepredloženie doplňujúcich informácií alebo dokumentov, môže byť posúdené ako prejav straty záujmu o preskúmanie veci. To môže viesť k nepreskúmaniu sťažnosti a k jej vyčiarknutiu zo zoznamu sťažností.

Podmienky Prijateľnosti Sťažnosti

Dohovor podmieňuje prijateľnosť sťažnosti vyčerpaním všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy a dodržaním šesťmesačnej lehoty na podanie sťažnosti. Za neprijateľnú je ďalej považovaná sťažnosť, ktorá je zjavne nepodložená alebo tiež taká, ktorá je zneužitím práva podať sťažnosť, rovnako ako aj sťažnosť nezlučiteľná s ustanoveniami Dohovoru z dôvodu územnej, časovej, osobnej a vecnej pôsobnosti Dohovoru resp.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

• Môže sťažovateľ tvrdiť, že je obeťou porušenia Dohovoru?
• Bola sťažnosť podaná v šesťmesačnej lehote?
• Boli vyčerpané všetky účinné vnútroštátne prostriedky nápravy?
• Bola sťažnosť už predtým prerokovaná Súdom?
• Je sťažnosť zjavne neopodstatnená?
• Došlo k zneužitiu práva podať sťažnosť?

Sťažnosť musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa, kedy bolo na vnútroštátnej úrovni prijaté konečné rozhodnutie. Súd rozlišuje medzi účinnými a neúčinnými vnútroštátnymi prostriedkami nápravy, pričom povinnosť vyčerpania sa vzťahuje iba na tie, ktoré je možné vzhľadom na dané porušenie práva považovať za účinné - t. j. musia byť dostupné, spôsobilé ponúknuť sťažovateľovi nápravu namietaného porušenia Dohovoru a poskytnúť rozumné vyhliadky na úspech. Pre sťažovateľa môže byť nepríjemným prekvapením, že Súd nepovažuje za začiatok plynutia šesťmesačnej lehoty na podanie sťažnosti deň, kedy bolo prijaté rozhodnutie na základe vnútroštátneho prostriedku nápravy, ktorý podľa názoru Súdu nemožno považovať za účinný.

Dôležité upozornenie: Protokol č. 15 k Dohovoru skracuje zo 6 na 4 mesiace lehotu na podanie sťažnosti na ESĽP po tom, ako bolo vydané konečné vnútroštátne rozhodnutie v rámci vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Táto nová štvormesačná lehota začína platiť 1. februára 2022. Vzťahuje sa však len na sťažnosti, v ktorých bolo príslušné konečné vnútroštátne rozhodnutie vydané 1. februára 2022 alebo neskôr.

Kto je Obeťou Porušenia?

• Priama obeť: osoba, ktorá bola konaním, opomenutím alebo rozhodnutím orgánu štátu resp. iného subjektu, ktorému štát zveril výkon právomocí, priamo postihnutá. osoba vystavená riziku postihnutia - osoba, ktorá je v dôsledku legislatívy a aplikačnej praxe orgánov štátu vystavená riziku, že do jej ľudských práv a základných slobôd bude zasiahnuté v rozpore s ustanoveniami Dohovoru, pričom nie je nutné preukázať aplikáciu predmetnej legislatívy voči sťažovateľovi, stačí existencia rizika, že sťažovateľ bude aplikácii legislatívy vystavený.
• Nepriama obeť: osoba, ktorá má špecifickú väzbu osobného, rodinného alebo iného charakteru k priamej obeti, ktorej práva garantované Dohovorom boli porušené, v dôsledku čoho nepriamej obeti vznikla ujma (materiálna alebo nemateriálna), na odstránení ktorej má naliehavý záujem. V prípade, že sťažovateľ zomrie po podaní sťažnosti na Súd, ten bude brať ohľad na vôľu pozostalých v otázke, či v danom konaní pokračovať aj po sťažovateľovej smrti.

Vnútroštátne Prostriedky Nápravy

Sťažovateľ má povinnosť vyčerpať tie vnútroštátne prostriedky nápravy, ktoré sa vzťahujú k namietanému porušeniu Dohovoru resp. Vo vzťahu k Slovenskej republike platí, že podnet podľa bývalého článku 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je v zmysle judikatúry Súdu účinným prostriedkom nápravy, a preto vláda nemôže namietať neprijateľnosť sťažnosti z dôvodu nevyužitia tohto prostriedku nápravy sťažovateľom. Za účinný vnútroštátny prostriedok nápravy sa okrem iného nepovažuje ani návrh na povolenie obnovy konania, resp. iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých použitie závisí od voľnej úvahy príslušného štátneho orgánu (napr. podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona), či žiadosť o udelenie milosti prezidentom Slovenskej republiky. Naopak ústavná sťažnosť podľa článku 127 Ústavy SR, na základe ktorej Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z Dohovoru resp.

Za účinné využitie vnútroštátneho prostriedku nápravy sa nepovažuje situácia, keď o podanom prostriedku nápravy nebolo meritórne rozhodnuté z dôvodu nesplnenia príslušných procesných pravidiel, napr. ak bola ústavná sťažnosť podaná oneskorene a pod.

Ďalšie Dôležité Aspekty Konania

• Súd v snahe o zefektívnenie svojej rozhodovacej činnosti podrobuje predmet sťažnosti už v štádiu rozhodovania o jej prijateľnosti počiatočnému preskúmaniu, ktorého cieľom je zistiť, či sťažnosť obsahuje dostatok skutkových dôkazov a právnych argumentov, ktoré sú spôsobilé odhaliť porušenie práv garantovaných Dohovorom.
• Súd môže v ktoromkoľvek štádiu konania odmietnuť sťažnosť, ak je sťažovateľ vedený motívmi, ktorých hlavných cieľom nie je ochrana subjektívnych práv garantovaných Dohovorom a jeho protokolmi (môže sa jednať o politické motívy, snahu o získanie publicity a pod.).

Spravodlivé Zadosťučinenie a Náhrada Nákladov

Pokiaľ Súd vo svojom rozsudku skonštatuje porušenie Dohovoru alebo jeho protokolov, rozhodne tiež o aplikácií článku 41 Dohovoru, t. j. o spravodlivom zadosťučinení, ktoré zahŕňa náhradu majetkovej škody (skutočná škoda a ušlý zisk), ktorá musí byť v príčinnej súvislosti s porušením práv sťažovateľa a nemajetkovej ujmy, ktorá môže vyplývať napr.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Súčasťou rozsudku je aj o výrok o náhrade nákladov a výdavkov, v ktorom Súd sťažovateľovi v prípade jeho úspechu prizná náhradu nákladov a výdavkov spojených s podaním sťažnosti, s konaním pred Súdom (jedná sa okrem iného najmä o náklady právneho zastúpenia, poštovné, cestovné a ďalšie výdavky, pričom samotná sťažnosť je Súdom prerokovaná bezplatne), prípadne s konaním pred vnútroštátnymi orgánmi za predpokladu, že boli nevyhnutne a skutočne vynaložené na účely zabránenia alebo odstránenia zisteného porušenia. Súd však sťažovateľovi náhradu nákladov na vnútroštátne konanie neprizná, pokiaľ tieto náklady alebo výdavky vznikli v súvislosti s použitím vnútroštátneho prostriedku nápravy, ktorý nemôže byť v danom kontexte pre účely článku 35 ods. 1 Dohovoru považovaný za účinný.

Výkon Rozsudku

V zmysle článku 46 Dohovoru je konečný rozsudok záväzný a štát je povinný ho vykonať. Štát má pritom povinnosť zabezpečiť nápravu porušených práv, avšak má voľný výber prostriedkov na uskutočnenie tohto cieľa.

Opätovné Preskúmanie Veľkou Komorou

V trojmesačnej lehote odo dňa vyhlásenia rozsudku komory môže každá zo zúčastnených strán písomne požiadať o predloženie veci veľkej komore na opätovné preskúmanie. O takejto žiadosti rozhoduje porota piatich sudcov veľkej komory, ktorá jej vyhovie za predpokladu, že prípad vyvoláva závažné otázky týkajúce sa výkladu a aplikácie Dohovoru alebo jeho protokolov alebo závažnú otázku všeobecného významu. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti nemusí obsahovať odôvodnenie. Pokiaľ dôjde týmto spôsobom k postúpeniu prípadu veľkej komore, nebudú v nej zasadať sudcovia, ktorí sa zúčastnili hlasovania o rozsudku komory, s výnimkou predsedu tejto komory a sudcu zvoleného za žalovanú zmluvnú stranu.

Príklad Rozsudku: Komanický v. Slovensko

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) dňa 4. januára 2002 prijal rozsudok vo veci KOMANICKÝ v. SLOVENSKO (sťažnosť č. 32106/96). Sťažnosť bola podaná na Európskej komisii pre ľudské práva dňa 1. novembra 1995 a zaregistrovaná 2. júla 1996. Komisia prijala sťažovateľnosť 7. októbra 1999 a sťažnosť notifikovala vláde SR 13. októbra 1999. Sťažovateľ namietal porušenie článkov 3, 5 ods. 1, 6 ods. 1, 13 a 14 Dohovoru. ESĽP konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Zhrnutie prípadu:

Sťažovateľ bol zamestnaný na Okresnom národnom výbore v Bardejove. Následne sťažovateľ spochybňoval toto rozhodnutie. Krajský súd zrušil prvý rozsudok okresného súdu a nariadil okresnému súdu, aby vykonal ďalšie dôkazy. Dňa 8. septembra 1994 sa sťažovateľ a právny zástupca žalovaného nezúčastnili pojednávania pred okresným súdom. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na 4. novembra 1994. Súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Sťažovateľ tvrdil, že nebol predvolaný.

tags: #žaloba #na #Európsky #súd #pre #ľudské