Náhrada za smrť blízkej osoby: Práva pozostalých a súdne rozhodnutia

Smrť blízkej osoby je nepochybne traumatizujúca a smutná udalosť pre pozostalých, najmä pre rodinu. Ak niekto svojím neoprávneným konaním spôsobí smrť fyzickej osobe, zasiahne jednu z najdôležitejších hodnôt v spoločnosti. Hoci blízka rodina v prvom momente nemyslí na finančnú kompenzáciu, časom vzniká otázka, či existuje možnosť náhrady ujmy. Tento článok sa zaoberá náhradou za smrť blízkej osoby, pričom rozoberieme, čo je možné požadovať v súvislosti s náhradou za smrť blízkej osoby, ako sa určuje výška náhrady a či sa právo na náhradu premlčuje. Taktiež uvádzame konkrétne reálne súdne rozhodnutia týkajúce sa náhrady za smrť blízkej osoby.

Právo na ochranu osobnosti po smrti blízkej osoby

Podľa § 15 Občianskeho zákonníka (OZ), po smrti fyzickej osoby má manžel/ka a deti právo uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti. Ak títo pozostalí nie sú, toto právo prechádza na rodičov zosnulého. V takomto prípade ide podľa ustálenej judikatúry slovenských a českých súdov o neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. Pozostalý, teda rodinný príslušník podľa § 15 OZ, je aktívne legitimovaným účastníkom konania, zatiaľ čo pasívne legitimovaný je ten, kto svojím neoprávneným konaním zasiahol do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 OZ.

Zásah do práva na súkromný a rodinný život

Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 6Co111/2011 vysvetľuje, že medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života. Porušením práva na život jednej z nich môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Ak dôjde k neoprávnenému zásahu do rodinného a súkromného života, morálna satisfakcia nemusí byť postačujúca a pozostalý má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Náhrada nemajetkovej ujmy ako satisfakcia

V ustálenej judikatúre aj u odbornej verejnosti prevláda názor, že smrť blízkej osoby nemožno vyčísliť peniazmi a neexistuje ekvivalentná náhrada. Náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje len určitú satisfakciu, ktorej úlohou je zmierniť následky neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný život. Výška náhrady sa líši podľa okolností prípadu. Súdy pri rozhodovaní berú do úvahy faktory ako úmysel alebo nedbanlivosť pri spôsobení smrti, rozsah narušenia práva na rodinný a súkromný život (status manžela, potomka, predka alebo viacero súčasne) a finančnú situáciu zodpovednej osoby.

Právo na život ako ultimátna hodnota

Článok 15 Ústavy SR zaručuje každému právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Právo na život patrí medzi najvýznamnejšie ľudské práva. Štáty sa zaviazali garantovať a ochraňovať ho pred nezákonnými zásahmi tretích osôb aj štátu samotného. Otázkou však je, akú hodnotu má ľudský život.

Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR

Neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti

Podľa § 13 ods. 1 OZ má fyzická osoba právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti. Neoprávneným zásahom môže byť konanie alebo nekonanie iného subjektu, ktoré je v rozpore s platným právom. Za protiprávny zásah sa nepovažuje plnenie povinnosti alebo využívanie práva inou fyzickou osobou. Pojem zásah nie je v právnom poriadku definovaný, avšak musí mať negatívny dopad na chránené osobnostné práva fyzickej osoby. S konaním alebo nekonaním subjektu sa spájajú právne následky, a teda povinnosť znášať negatívne následky svojho konania/správania.

Ujma: Majetková a nemajetková

Ujma predstavuje stratu na veci alebo práve subjektu. Rozlišujeme ujmu materiálnu (majetkovú) a nemajetkovú. Škoda je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, napríklad poškodenie majetku, zníženie hodnoty majetku alebo strata majetkového práva. Na rozdiel od škody, nemajetkovú ujmu nemožno úplne presne vyjadriť v peniazoch, pretože ju nemožno reálne nahradiť. Ide o ujmu spôsobenú na hodnotách, ktoré nepatria do majetkovej sféry, ako sú život, zdravie, súkromie, meno, prejavy osobnej povahy a výsledky tvorivej duševnej činnosti.

Právo na rodinný a súkromný život v nemajetkovej sfére

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 5 Cdo 265/2009 odôvodnil zaradenie práva na rodinný a súkromný život do nemajetkovej sféry nasledovne: „Protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) sféra.“ V prípade zásahu do týchto hodnôt ide o nemajetkovú ujmu.

Primerané zadosťučinenie

Podľa § 13 OZ má osoba právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Na to, aby mala osoba nárok na primerané zadosťučinenie, musí existovať bezprostredný vzťah medzi neoprávneným konaním (zásahom) subjektu a spôsobenou nemajetkovou ujmou (kauzálny nexus). Primeraným zadosťučinením sa rozumie určitá morálna satisfakcia, napríklad verejné ospravedlnenie alebo odsúdenie v trestnom konaní. Avšak, podľa právneho názoru NS SR, zásah do osobnostných práv a následná ujma najmä na živote, zdraví, súkromí a dôstojnosti sú natoľko traumatizujúce, že morálna satisfakcia nemusí byť postačujúca.

Príklady rozhodovania súdov vo veci náhrady nemajetkovej ujmy

• Príklad 1: Prvostupňový súd skonštatoval, že išlo o značný zásah do práva na rodinný a súkromný život, pretože následkom zrážky zomrela súčasne manželka aj syn odporcu, čo mu spôsobilo nesmiernu traumu. Bola mu priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 23 000,-€.

Zodpovednosť za spôsobenie ujmy

Podľa platného práva SR je fyzická osoba deliktuálne spôsobilá (spôsobilá na protiprávne konanie) dosiahnutím 14 roku života v trestných veciach a 15 roku života v oblasti správneho práva. Ak sa fyzická osoba dopustí protiprávneho konania a spĺňa zákonom stanovené podmienky deliktuálnej spôsobilosti, je zodpovedná za následky svojich činov.

Prečítajte si tiež: Žalovaná suma uhradená, ale nárok neuznaný

Zodpovednosť právnickej osoby

Právnická osoba má právnu subjektivitu, ktorá jej vzniká dňom zápisu do Obchodného registra SR. Týmto dňom jej vzniká nielen spôsobilosť na právne úkony, ale aj deliktuálna spôsobilosť. V mene právnickej osoby koná poverená osoba, nazývaná aj štatutár, či štatutárny orgán. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil názor, že pôvodcom zásahu môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba.

Podľa NS SR je potrebné vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická osoba. Následne Najvyšší súd SR zdôraznil, že v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Analogicky (§ 853 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 2 tohto zákonníka), pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. To znamená, že osoby, ktoré boli v rámci pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu poverené právnickou osobou na výkon určitej činnosti, nezodpovedajú za vzniknutú škodu. Naopak zodpovedá za ňu právnická osoba. Takto poverené osoby sú však podľa tohto výroku súdu zodpovedné podľa pracovnoprávnych predpisov.

NS SR sa jednoznačne vyjadril aj k tomu, či sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na spôsobenú nemajetkovú ujmu, a to nasledovne: podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri určení subjektu zodpovedného za zásah do osobnostných práv, ktorý bol spôsobený prevádzkou dopravných prostriedkov. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že tak, ako podľa okolností konkrétneho prípadu zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ vozidla poškodenému, zodpovedá tento prevádzkovateľ (aj) za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach fyzickej osobe.

Premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je dôležitým faktorom plynutie času. Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Premlčaním právo oprávneného subjektu nezaniká, len sa oslabuje. To znamená, že v prípade konania pred štátnym orgánom vo veci, ktorá je premlčaná, môže povinný subjekt vzniesť námietku premlčania a tento orgán konanie zastaví, pretože právo je nevymáhateľné. Povinný subjekt však môže voči oprávnenému splniť svoju povinnosť dobrovoľne.

Súdna prax sa stretáva aj s nárokmi pozostalých, ktorí žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch po uplynutí premlčacej lehoty, vychádzajúc z domnienky, že premlčaniu nepodliehajú osobnostné práva a tým nepodlieha premlčaniu ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Tento problém objasnil Najvyšší súd SR, ale taktiež aj iné slovenské a české súdy pri rozhodovaní takýchto prípadov. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení vysvetlil, že aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ). Podobne odôvodnil svoje rozhodnutie aj Vrchní soud v Olomouci sp. zn. 1 Co 63/2003 zo dňa 17. februára 2004, t.j.že ide o právo, ktoré sa premlčuje, keďže ide o majetkový nárok, ktorý sa odvíja od osobnostného nepremlčateľného práva.

Prečítajte si tiež: Ako prebieha prehodnotenie zdravotného stavu?

tags: #zalovany #zomrel #po #podani #zaloby #nasledky