
Odstupné je dôležitou súčasťou pracovného práva, ktoré chráni zamestnancov pred ekonomickými dôsledkami straty zamestnania. Tento článok sa zameriava na to, ako sa odstupné započítava do príjmu a ako sa vypočítava.
Odstupné pri skončení pracovného pomeru je už pomerne zaužívaný pracovnoprávny inštitút, aj keď podmienky poskytovania odstupného sa medzičasom viackrát menili. Nový Zákonník práce, zákon č. 311/2001 Z. z., ktorý nadobudol právnu účinnosť od 1. 4. 2002, zrušil osobitný zákon o poskytovaní odstupného pri skončení pracovného pomeru a právnu úpravu odstupného pojal do svojho obsahu.
Odstupné v porovnaní s odchodným nielen podľa pracovnoprávnej úpravy Slovenskej republiky, ale aj podľa právnych úprav v zahraničí plní zásadne inú právnu funkciu. Odchodné ako pracovnoprávny inštitút slúži k inému účelu. Spoločnou právnou charakteristikou obidvoch plnení zo strany zamestnávateľa je, že sa poskytujú pri skončení pracovného pomeru. Odstupné na rozdiel od odchodného môže zamestnanec v priebehu svojej pracovnej činnosti dostať aj viackrát od rôznych zamestnávateľov pri existencii viacerých pracovných pomerov, najčastejšie vtedy, keď zamestnávateľ výpoveďou skončí so zamestnancom pracovný pomer z hospodárskych dôvodov. Ďalšou spoločnou právnou charakteristikou odstupného aj odchodného je, že podľa mzdových predpisov tieto plnenia zo strany zamestnávateľa netvoria obsahovú súčasť pojmu mzdy alebo obsahovú súčasť pojmu platu. Napriek tejto spoločnej charakteristike v súlade so súdnou judikatúrou s týmito pracovnoprávnymi nárokmi zamestnanca najmä z hľadiska súdnej vymáhateľnosti treba nakladať ako so mzdovými nárokmi. Ak sú obsahovou súčasťou kolektívnej zmluvy, tvoria jej normatívnu časť, ktorá je z hľadiska súdnej vymáhateľnosti na rovnakej úrovni, akoby tieto nároky zakotvoval samotný zákon. Pri zániku zamestnávateľa s právnym nástupníctvom prechádzajú tieto pracovnoprávne nároky na základe generálnej sukcesie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na nadobúdateľa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce nárok na odstupné vzniká zamestnancovi v situáciách podľa § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c). Zamestnávateľ ruší pracovné miesto alebo ho premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta, napr.
Nárok na odstupné sa môže premlčať, ak si ho zamestnanec neuplatní včas.
Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku
Nárok na odstupné môže vzniknúť aj v iných špecifických prípadoch, ak to upravuje osobitný predpis, kolektívna zmluva alebo pracovná zmluva. Niektorí zamestnávatelia poskytujú odstupné aj nad rámec zákona ako prejav dobrej vôle, alebo ako súčasť interných smerníc.
Výška odstupného sa v jednoduchosti povedané počíta podľa pomeru rokov odpracovaných pre zamestnávateľa a násobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Zamestnávateľ so zamestnancom ukončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačnej zmeny. Keďže zamesntanec pracoval pre zamestnávateľa viac ako 10 rokov, ale menej ako 20 rokov, má podľa § 76 ods. 1 pśm.
V prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu tzv. nadbytočnosti zamestnanca, a teda okrem iného aj z dôvodu redukcie pracovných miest u zamestnávateľa, zamestnancovi vzniká zákonný nárok na odstupné za predpokladu, že jeho pracovný pomer u zamestnávateľa trval aspoň dva roky. Výška odstupného je následne diferencovaná podľa doby trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa, pričom po vzniku nároku na odstupné sa vypláca najmenej v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca u zamestnávateľa, ktorý je následne navyšovaný na základe doby trvania pracovného pomeru.
Predmetom dane z príjmov fyzickej osoby sú príjmy, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Tieto príjmy sa členia do štyroch skupín, samostatným špecifickým druhom príjmu je príjem zo závislej činnosti.
Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi
Všeobecne oslobodené príjmy od dane aj niektoré vybrané príjmy zo závislej činnosti sú ustanovené v § 9 zákona o dani z príjmov, samostatne v § 5 ods. 7 tohto zákona sú vyčlenené len príjmy zo závislej činnosti. Príjmy oslobodené od dane u daňovníka (zamestnanca) nevstupujú do ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, resp.
V prvej časti príspevku uvedieme príjmy zo závislej činnosti oslobodené od dane z príjmov taxatívne ustanovené § 5 ods. odsek 7 písm. a) až h) zákona o dani z príjmov.
Od dane z príjmov je oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa. Všeobecne možno doškoľovaním rozumieť adaptačný proces na rozširovanie vedomostí - prehlbovanie kvalifikácie na výkon práce, nie získanie vyššieho stupňa vzdelania [§ 154 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“)]. O doškoľovanie nepôjde v prípade ďalšieho vzdelávania zamestnanca, ktoré sa považuje za vzdelávanie, ktoré umožňuje každému doplniť, rozšíriť a prehĺbiť si vzdelanie alebo ktorým sa pripravuje na získanie stupňa vzdelania v školskom systéme.
odsek 7 písm. b) - Oslobodenie od dane sa vzťahuje na nepeňažnú formu - hodnotu stravy poskytovanú zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov (§ 152 Zákonníka práce). Ide o nepeňažné plnenie, nie je podstatný zdroj krytia a ani výška tohto nepeňažného plnenia. U zamestnanca nie je podstatné, akú výšku si môže jeho zamestnávateľ zahrnúť do daňových výdavkov za Zákonníkom práce stanovených podmienok [najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny (§ 152 ods. 2 Zákonníka práce). Osobitne sa daňovo posudzuje u zamestnanca v súlade s § 152 ods. 6 Zákonníka práce poskytnutý finančný príspevok (peňažná suma)na stravovanie, takéto plnenie zamestnávateľa je zdaniteľný príjem zamestnanca.
odsek 7 písm. c) - Oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na hodnotu nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku. Toto nepeňažné plnenie zákon o dani z príjmov nelimituje. Napríklad povinnosť poskytovať ochranné nápoje vyplýva z povinností zamestnávateľa na úseku ochrany práce podľa § 146 a § 147 Zákonníka práce. Zamestnávateľ v rámci podnikovej sociálnej politiky pri uzatváraní primeraných pracovných podmienok v súlade s § 152 ods.
Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku
odsek 7 písm. d) - Od 1. januára 2006nadobudol účinnosť zákon č. 534/2005 Z. z., ktorý menil a dopĺňal zákon o dani z príjmov a zmenil aj znenie tohto ustanovenia. Podľa pôvodného znenia boli zvýhodnení zamestnanci tých zamestnávateľov, ktorí vlastnili uvedené zariadenia. Zmenou ustanovenia aj v prípade prenájmu cudzieho zariadenia zamestnávateľom je u zamestnanca, resp. Za vyživované dieťa sa podľa zákona o dani z príjmov považuje nezaopatrené dieťa zamestnanca, dieťa vlastné, osvojené, prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, pričom nezaopatrené dieťa vymedzuje zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. Zákon o dani z príjmov neustanovuje žiadnu podmienku vo väzbe na použitie vlastných, resp.
odsek 7 písm. e) - Zákon č. 504/2009 Z. z. Ak zamestnávateľ uhrádza alebo prispieva na iné poistenie, toto dobrovoľné plnenie zamestnávateľa u zamestnanca predstavuje zdaniteľný príjem, podlieha zdaneniu daňou z príjmu zo závislej činnosti. Ide napr. o príspevok zamestnávateľa poskytnutý zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie, resp.
odsek 7 písm. f) - Medzi príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú oslobodené od dane a nie sú zdaniteľným príjmom, od 1. januára 2004 sa zaraďuje aj náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Výška náhrady príjmu je v období od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca. Od štvrtého do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je to 55 % denného vymeriavacieho základu. V kolektívnej zmluve uzatvorenej podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, možno podľa § 8 ods.
odsek 7 písm. g) - Za vymedzených podmienok sa považujú aj príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkovi, nerezidentovi, zo zdrojov na území Slovenskej republiky za príjmy oslobodené od dane z príjmov. Uvedené bolo do zákona o dani z príjmov ustanovené v nadväznosti na dikciu uzatvorených medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Rovnako ako z uvedených zmlúv, aj zo znenia § 5 ods. 7 písm. g) zákona o dani z príjmov vyplýva, že príjem zo závislej činnosti nerezidenta, daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, je oslobodený od dane z príjmov, ak jeho úhrn nepresiahne v kalendárnom roku 500 eur.
Novela Zákonníka práce prijatá zákonom č. 210/2003 Z. z. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu ustanovenie § 76 ods. 1 Zákonníka práce už neformuluje poskytnutie odstupného ako právnu povinnosť zamestnávateľa, ale ako oprávnenie zamestnávateľa, obsahovo a vecne obmedzené skončením pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákonníka práce [pozri dikciu § 76 ods. 1 „zamestnávateľ môže poskytnúť odstupné, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c)]. Ustanovenie § 76 ods. 1 s ohľadom na použitú podmieňovaciu spojku „ak“ treba považovať za relatívne kogentné ustanovenie. Táto právna povaha má zásadný právny význam pri posudzovaní oprávnenosti poskytovania odstupného v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou alebo aj pri iných právnych formách skončenia pracovného pomeru. Relatívne kogentná (donucujúca) povaha tohto ustanovenia má zásadný právny význam aj pri posudzovaní platnosti kolektívnej zmluvy či kolektívnej dohody, ktorá nesmie byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami Zákonníka práce alebo iných zákonov. Ustanovenie § 76 ods. 1 Zákonníka práce mení právnu povinnosť zamestnávateľa poskytovať odstupné na právo zamestnávateľa a súčasne vymedzuje jeho vecný rozsah na výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. a), b) a c) ZP. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu súčasne rozširuje tradičný okruh výpovedných dôvodov zakladajúcich možnosť poskytnutia odstupného okrem doterajších organizačných, resp. Odstupné je dvojnásobkom, resp.
Oprávnenie zamestnávateľa poskytnúť odstupné pri skončení pracovného pomeru podľa § 76 ods. 1 ZP sa podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ZP mení na právnu povinnosť zamestnávateľa. Za predpokladu, že sa zamestnanec „vzdá výpovednej doby“, musí mu zamestnávateľ poskytnúť odstupné minimálne vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, a ak zamestnanec podľa uvedených podmienok pracuje u zamestnávateľa najmenej päť rokov, minimálne vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku.
Podľa § 76 ods. V ustanovení § 76 ods. 2 Zákonníka práce, ktoré upravuje právne podmienky poskytovania odstupného, si treba uvedomiť predovšetkým jeho relatívne kogentnú povahu, čo jednoznačne vyplýva z jeho gramatickej formulácie. Relatívne kogentná povaha § 76 ods. 2 Zákonníka práce pre potreby aplikačnej praxe znamená, že zamestnávateľ je oprávnený vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý sa vzdá výpovednej doby, poskytnúť odstupné v podstatne vyššej sume než je dvojnásobok, resp.
V nadväznosti na právnu povahu a obsah § 76 ods. 1 ZP treba upozorniť, že v právnickej obci sa vyskytuje aj iný právny názor na poskytovanie odstupného podľa § 76 ods. Zamestnávateľ sa v kolektívnej zmluve zaviaže, že ak zamestnanec po uplatnení výpovede zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. Uvedené skutkové podstaty sa u zamestnávateľa po čase skutočne naplnia a po uplatnení výpovede zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) ZP zamestnanec požiada zamestnávateľa o skončenie pracovného pomeru ešte pred začatím plynutia výpovednej doby. Zamestnávateľ sa bráni plneniu svojho záväzku vyplývajúceho z kolektívnej zmluvy s poukazom na to, že jeho záväzok je v rozpore so znením § 76 ods. 2 ZP, t. Zamestnávateľ neargumentuje správne. Je právne viazaný obsahom kolektívnej zmluvy (ale aj pracovnej zmluvy, ak by sa k plneniu uvedenej povinnosti zaviazal v pracovnej zmluve). Zamestnanci sú oprávnení aj súdnou cestou sa domáhať svojich právnych nárokov spätých s poskytovaním odstupného pri skončení pracovného pomeru.
#
tags: #zapocitanie #odstupneho #do #prijmu #ako #sa