Započítanie premlčanej pohľadávky: Podmienky a aspekty

Článok sa zaoberá problematikou započítania premlčanej pohľadávky v kontexte slovenského práva. Analyzuje podmienky, za ktorých je možné započítať premlčanú pohľadávku, a to najmä s ohľadom na ustanovenia Občianskeho zákonníka. Rozoberá tiež otázky premlčania bezdôvodného obohatenia, uplatnenia námietky premlčania a premlčateľnosti práva veriteľa požiadať súd o určenie splatnosti dlhu.

Započítanie pohľadávky a premlčanie

Právo zo záväzkového vzťahu zaniká okrem iného spôsobom, ktorý predpokladá § 580 Občianskeho zákonníka (OZ). Na platné započítanie je nevyhnutné, aby jeden z účastníkov právneho vzťahu urobil prejav vôle smerujúci k započítaniu, ktorý adresuje druhému účastníkovi. Zákon nepredpisuje pre tento právny úkon žiadnu osobitnú formu, avšak musí spĺňať všeobecné náležitosti stanovené v § 34 a nasl. OZ. Z obsahu takéhoto prejavu musí byť jednoznačne zrejmé, ktorá pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa.

Vylúčenie započítania premlčaných pohľadávok

Ustanovenie § 581 ods. 2 OZ jasne stanovuje, že zákon vylučuje jednostranné započítanie premlčaných pohľadávok. Pri posudzovaní premlčania sa prihliada na okamih, kedy sa pohľadávky stretli, bez ohľadu na to, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Rozhodujúci je teda moment, kedy sa vzájomné pohľadávky veriteľa a dlžníka stali splatnými. Ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v čase, keď dospela pohľadávka neskôr splatná, zánik záväzku jednostranným započítaním je vylúčený.

Premlčanie bezdôvodného obohatenia

Dlhodóbé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získánie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Plnenie na základe neskôr zrušeného rozhodnutia

Premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako plnenia poskytnutého na základe právoplatného súdneho rozhodnutia (alebo zmieru), ktoré bolo neskôr zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu, začína plynúť až právoplatnosťou nového rozhodnutia vydaného vo veci samej o tomto plnení. O bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde tiež v prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (zmieru), ktoré bolo neskôr zrušené v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku. Vo všetkých týchto prípadoch môže dôjsť k novému prejednaniu veci a k vydaniu rozhodnutia, ktoré je buď totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku (zmieru), ktorý ho deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Námietka premlčania

Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. V dôsledku premlčania môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania. Z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p.; s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.

Premlčateľnosť práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.

Premlčateľnosť práva veriteľa požiadať súd o určenie splatnosti dlhu

Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie, len čo mu bude dlžníkom ponúknuté. Nemôže však sám čas splnenia určiť, a to ani tým, že by dlžníka požiadal o splnenie dlhu. Môže iba navrhnúť, aby splatnosť dlhu určil súd. Ak sa tak nestane, nie je dlžník povinný plniť a žalobný návrh požadujúci uloženie povinnosti plniť, bez toho, aby mu prechádzalo právoplatné rozhodnutie určujúci čas, kedy má dlžník splniť, nemôže byť pre predčasnosť úspešný.

Z toho vyplýva, že v týchto prípadoch nemôže začať bežať ani premlčacia doba na vymáhanie dlhu, pretože veriteľ môže svoje právo vykonať v zmysle ustanovenia § 101 OZ až po uplynutí lehoty splatnosti určenej rozhodnutím súdu. Oprávnenie veriteľa požiadať súd o určenie splatnosti dlhu ustanovené v § 564 OZ prestavuje právny prostriedok, ktorým sa veriteľ môže dosiahnuť, aby sa jeho pohľadávka stala v súdom určenom čase splatnou a aby ju potom mohol prípadne i nútene v občianskom súdnom konaní vymáhať.

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

Uvedené právo veriteľa nemožno považovať za samostatné majetkové právo podliehajúce premlčaniu v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 OZ. Prijatie názoru o premlčateľnosti tohto práva veriteľa by totiž znamenalo, že veriteľ by bol nútený v každom prípade podať na súde žalobu v trojročnej premlčacej dobe začínajúcej už dňom nasledujúcim po poskytnutí pôžičky, aby zabránil nepriaznivému dôsledku spočívajúcemu v tom, že dlh nebude môcť vymáhať, pretože sa mu premlčalo právo na určenie jeho splatnosti súdom. Taký záver by ale bol v rozpore so zmyslom a účelom ustanovenia § 564 OZ umožňujúceho, aby dohodou účastníkov zmluvy bolo určenie splatnosti dlhu ponechané jednoznačne na vôli dlžníka; viedol by k nedôslednej ochrane veriteľa a možnosti obohatenia sa dlžníka na jeho úkor.

Postúpenie pohľadávky a premlčanie

Veriteľ je oprávnený svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inému, a to aj bez súhlasu dlžníka. Spolu s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. To znamená, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe písomnej zmluvy postúpi pôvodný veriteľ (postupca) svoju pohľadávku voči dlžníkovi novému veriteľovi (postupníkovi), a to väčšinou za odplatu. Často sa na odplatné postúpenie pohľadávky používa aj označenie „predaj pohľadávky“.

Sporná pohľadávka a postúpenie

Nemožno súhlasiť s právnym názorom, že sporná pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu. Pohľadávka nepochybne môže existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie. Predsa záväzok nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale právo na plnenie (pohľadávka) vzniká spravidla z právnych úkonov (§ 488, § 489 Občianskeho zákonníka), a to objektívne a súdne rozhodnutie až následne deklaruje existenciu (ale nezakladá vznik) príslušného právneho úkonu a deklaruje už existujúcu povinnosť.

Ustanovenia §§ 524 a 530 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú postúpenie pohľadávky, sa nezmieňujú o pohľadávkach sporných, či fiktívnych, domnelých alebo neistých. Jedinou podmienkou je, že postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka. To, že sme nútení ju vymáhať súdnou cestou, ešte neznamená, že ide o pohľadávku, ktorá je sporná, fiktívna, domnelá alebo neistá.

Účtovné aspekty premlčaných pohľadávok

Opravná položka sa vytvára pri prechodnom znížení hodnoty pohľadávok. V prípade, že hodnota pohľadávky je znížená trvale, je potrebné pohľadávku odpísať. Odpis pohľadávky sa pri trvalom upustení od jej vymáhania účtuje na ťarchu účtu 546 - Odpis pohľadávky. Na tomto účte sa účtuje aj odpis pohľadávok podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Pred vyradením pohľadávky z účtovníctva sa zúčtuje vytvorená opravná položka k pohľadávke na ťarchu účtu 391 - Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku

Pohľadávka ako nepeňažný vklad

Predmetom nepeňažného vkladu môže byť aj pohľadávka. Ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky. Spoločník ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu. Tak ako každý nepeňažný vklad, aj pohľadávka musí byť ocenená znaleckým posudkom. Podstatou vkladu pohľadávky do obchodnej spoločnosti je premena pohľadávky na majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti, tzn. ide o obstaranie (navýšenie) obchodného podielu, resp. o obstaranie akcií a zníženie stavu pohľadávok.

Kapitálový fond a pohľadávka

Kapitálový fond môže byť vytvorený nepeňažným príspevkom, ktorým je pohľadávka. Účtovanie kapitálového fondu z príspevkov nepeňažným splatením, resp. splatením pohľadávkou je obdobné ako účtovanie nepeňažného vkladu do základného imania, pričom nepeňažným vkladom je pohľadávka.

Premlčanie a zánik pohľadávok

Pohľadávka predstavuje oprávnenie veriteľa požadovať od dlžníka plnenie (napr. zaplatenie peňažnej sumy) vzniknuté z určitého právneho dôvodu - záväzku. Pri premlčaní pohľadávok je potrebné odlišovať dve časové roviny plynutia premlčacej doby. Ak má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku, uplatní si takýto nárok voči dlžníkovi na súde žalobou. V rámci občianskoprávnych vzťahov je všeobecná premlčacia doba tri roky. Ak veriteľ nepodal žalobu na súde včas, dlžník môže v súdnom konaní vzniesť námietku premlčania a súd veriteľovi právo z pohľadávky neprizná. V takomto prípade sa teda pohľadávka uplynutím premlčacej doby stala právne nevymáhateľnou, avšak nezanikla. Znamená to teda, že dlžník môže svoj dlh voči veriteľovi aj naďalej dobrovoľne splniť.

Zároveň je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť vznesenia námietky premlčania v súdnom konaní, pretože nie je povinnosťou súdu skúmať uplynutie premlčacej doby, ale právom dlžníka, aby premlčanie pohľadávky v prípade uplynutia premlčacej doby namietal. Ak by však nastala situácia, že by veriteľ po podaní žaloby na súde ako žalobca preukázal svoje tvrdenia pred súdom a dlžník ako žalovaný nevzniesol námietku premlčania, prípadne aj vzniesol námietku premlčania, no premlčacia doba ešte neuplynula, súd by veriteľovi právo z pohľadávky priznal.

Tu sa dostávame k druhej časovej rovine, kedy by právoplatnosťou takéhoto súdneho rozhodnutia začala plynúť nová - desaťročná premlčacia doba, v rámci ktorej by si veriteľ právo priznané právoplatným súdnym rozhodnutím mohol uplatniť v exekučnom konaní.

tags: #zapocitanie #premlcanej #pohladavky #podmienky