Zdravotná starostlivosť za socializmu v Československu: Mýty a realita

Nostalgia za socializmom, hoci už nie taká silná ako kedysi, stále pretrváva v pamäti mnohých Slovákov. Konzervatívny inštitút sa preto rozhodol zreálniť historickú pamäť a zbúrať mýty o socializme faktami. Jedným z najrozšírenejších mýtov je ten o kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti za socializmu. Aká bola realita?

Zdravotná starostlivosť v povojnovej strednej Európe

Otázka zdravia v povojnovej strednej Európe bola ovplyvnená studenou vojnou, ale aj regionálnymi špecifikami a kontinuitou. V roku 1948 vznikla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), na ktorej založení sa podieľal aj československý lekár Josef Čančík. WHO mala prepájať nové medicínske objavy s verejným zdravím a zintenzívniť spoluprácu medzi štátmi.

Po nástupe komunistov v strednej Európe v roku 1949 zástupcovia štátov tzv. „východného bloku“ oznámili svoje vystúpenie z WHO.

Univerzálny prístup k zdravotníckym službám

Po vojne sa v štátoch strednej a východnej Európy realizovala predstava univerzálneho prístupu k zdravotníckym službám. Išlo o požiadavku pracujúcej triedy a reakciu na predvojnový systém, ktorý produkoval nerovnosti. Systém v Československu, Poľsku a Maďarsku vykazoval znaky „pôvodného sovietskeho modelu“: štátny, regionálne organizovaný, verejne administrovaný, s plateným zdravotníckym personálom poskytujúcim komplexné služby väčšine populácie, zjednocoval preventívne a liečebné služby.

Spolupráca Východu a Západu napriek „železnej opone“

Napriek studenej vojne prebiehala spolupráca medzi socialistickými a kapitalistickými štátmi v niektorých oblastiach. Maďarsko, silno zasiahnuté vojnou, sa muselo vysporiadať s rozšíreným vírusom obrny. V roku 1957 bola zo Spojených štátov amerických cez Spolkovú republiku Nemecko distribuovaná Salkova vakcína proti obrne. Výskum vakcíny sa presunul aj do Sovietskeho zväzu, odkiaľ sa Sabinova vakcína distribuovala od roku 1959 aj do Maďarska. V rokoch 1958 - 1959 prebiehalo testovanie Sabinovej vakcíny aj v Československu, čo viedlo k vykoreneniu vírusu obrny v celom tzv. východnom bloku.

Prečítajte si tiež: Ambulantná a ústavná starostlivosť na Slovensku

Tuberkulóza a rakovina

Povojnová stredná Európa bola silno zasiahnutá aj tuberkulózou, respiračným ochorením, ktoré ohrozovalo produktivitu práce. Výskyt a úmrtnosť dosahovali v rokoch 1950 - 1971 v Československu, Poľsku, Maďarsku a Juhoslávii vyššie hodnoty ako v západnej Európe. Vysoká bola aj úmrtnosť na rakovinu žalúdka. V Poľsku v 60. a 70. rokoch rástol počet úmrtí na zhubné nádorové ochorenia, no povedomie o rakovine bolo slabé.

Inštitucionálny rozvoj zdravotníctva

Rozvoj zdravotnej starostlivosti priniesol aj inštitucionálny rozvoj zdravotníctva. V Maďarsku bola postavená špecializovaná nemocnica v roku 1956, na ktorú boli naviazané ozdravovacie inštitúty a centrá. Socialistické zdravotníctvo prinieslo nové chápanie účelu zdravotnej starostlivosti, predovšetkým v nemocniciach. Niektorí pacienti, najmä deti, mohli v zariadeniach ostávať aj roky, čo bolo spôsobené nedostatkom zdrojov. Starostlivosť bola bezplatná a rodičia sa mohli presťahovať do oblasti, kde mali deti v nemocnici.

Reprodukčné zdravie a pronatalitná politika

Pri otázkach reprodukčného zdravia, pôrodnosti, pronatalitnej politike a sexuálnom vzdelávaní treba vychádzať z povojnovej situácie a z povahy režimov v jednotlivých štátoch strednej Európy. Pronatalitná politika bola výsledkom sociálnych a ekonomických opatrení prijímaných od 60. a v priebehu 70. rokov. Toto obdobie predstavovalo posun od emancipačných snáh proklamovaných v 50. rokoch k väčšiemu dôrazu na pro-rodinnú politiku. Počiatkom 70. rokov sa Československo, Poľsko a Maďarsko začínajú zameriavať aj na sexuálne vzdelávanie.

Jednotlivé štáty strednej Európy v priebehu 50. rokov postupne legalizovali ukončenie tehotenstva, s výnimkou Albánska a Nemeckej demokratickej republiky. V rurálnych oblastiach socialistické štáty bojovali s „ľudovými pôrodnými asistentkami“, ktoré vykonávali nelegálne interrupcie. Okolo roku 1970 sa zmenili modely presviedčania ľudí, aby napĺňali predstavy štátu v oblasti rodinnej politiky, z autoritatívnych prístupov smerom k väčšej voľnosti a jemnejším praktikám negociovania a spolupráce. V Poľsku sa v raných 70. rokoch začali postupne otvárať prvé rodinné kliniky, ktoré ponúkali poradenstvo a terapie, na čo neskôr nadväzovali aj psychoterapie.

Zdravotnícka expertíza v globálnych konfliktoch

Po druhej svetovej vojne bola zdravotná expertíza zo strednej a východnej Európy využívaná v globálnych konfliktoch. Rumunskí a česko-slovenskí zdravotníci sa zapojili do vojny v Kórei a vo Vietname v rokoch 1951 - 1962, na strane Kórejskej ľudovodemokratickej republiky a Vietnamskej demokratickej republiky. Zdravotnícka pomoc a expertíza boli dôležité pre vysielajúce štáty ako aj „socialistický tábor“, a zároveň si prostredníctvom takýchto aktivít udržiavali vysielajúce štáty domácu anti-imperiálnu a anti-fašistickú legitimitu vo vzťahu k vlastnému obyvateľstvu. Rumunskí a sovietski experti na maláriu, pretavili svoje skúsenosti z výskumu v rurálnych oblastiach strednej a východnej Európy do pomoci pri potláčaní choroby v Indii.

Prečítajte si tiež: Zubná starostlivosť s VšZP

Spolupráca so Spojenými štátmi

V 60. rokoch 20. storočia došlo aj k zapojeniu Spojených štátov do globálneho úsilia poraziť vírus kiahní, ktoré ohlásil prezident Lyndon B. Johnson v roku 1965.

Emancipujúce sa štáty v Afrike a Ázii

Dôležitým aspektom pôsobenia socialistického zdravotníctva a expertízy bol aj priestor emancipujúcich sa štátov, najmä v Afrike a v Ázii. Štáty strednej a východnej Európy sa snažili o úzku spoluprácu s týmito bývalými kolóniami z viacerých dôvodov, predovšetkým išlo o snahu získať spojencov proti západným kapitalistickým krajinám.

Humanizácia medicíny

V 60. rokoch sa v niektorých oblastiach medicíny využívalo tzv. budovanie socializmu a industrializácia spoločnosti na presadzovanie humanizácie medicíny, čo sa prejavovalo najmä na rozvoji psychológie a psychoterapie. Na oblasť psychiatrie mala od 50. rokov najväčší vplyv doktrína Ivana Pavlovova, „pavlovizmus“, ktorá predstavovala ideologickú kontrolu zo strany Sovietskeho zväzu v rámci celej medicíny.

Transformácia zdravotníctva po roku 1989

Transformácia zdravotníctva po roku 1989 v strednej Európe nebola jednotná. O mnoho väčší dôraz bol kladený na individualizované prístupy. Zavádzanie príplatkov, zoštíhľovanie či okresávanie nárokov na bezplatnú starostlivosť za niektoré zákroky, transformácia nemocníc a iných zariadení z verejných inštitúcií na súkromné firmy. Trhové reformy uviedli do zdravotníctva aj aspekty spotrebiteľských preferencií či konkurencie.

Mýty o zdravotnej starostlivosti za socializmu

Výsledky prieskumov verejnej mienky ukazujú, že mnohí ľudia na Slovensku nekriticky pozitívne vnímajú socializmus. Až 63 % respondentov si myslí, že zdravotníctvo bolo lepšie a ľudia sa dožívali vyššieho veku.

Prečítajte si tiež: Slovenské a americké zdravotníctvo

Špičková a každému dostupná zdravotná starostlivosť?

Pred nástupom komunizmu v roku 1948 bolo Československo 12. krajinou na svete z hľadiska priemernej dĺžky života, ale v roku 1989 bolo už len na 27. mieste. Zdravotná starostlivosť bola štátna, platenie bolo oddelené od poskytovania zdravotníckych služieb. Konkurencia a s ňou aj možnosť voľby pre spotrebiteľa neexistovala a štát bol v monopolnom postavení. Niektoré čakárne boli preplnené, ľudia čakali na operácie celé mesiace atď. Inde boli čakárne takmer prázdne a lekári, zdravotné sestry a stroje boli často nečinné. Do hry tak mohli vstúpiť úplatky a čierny trh, aby napravili aspoň niektoré nedostatky socialistického zdravotníctva.

Socialistické zdravotníctvo trpelo nedostatkom finančných prostriedkov, prístrojov a zahraničných liekov, hoci naša medicína si zachovala západný charakter.

Ako je to dnes?

Dnešný systém zdravotnej starostlivosti je však tiež väčšinou financovaný z verejných rozpočtov, hoci mechanizmy financovania sú iné (horšie?). Určite aj medicína za posledné roky pokročila a ľudia dnes vynakladajú na zdravie viac peňazí. Čakárne sú však stále niekde prázdne a inde preplnené, čakacie listiny na operácie stále existujú, rovnako ako sťažnosti na nedostatok finančných prostriedkov a samozrejme, existuje aj úplatkárstvo.

Subjektívne vnímanie kvality zdravotníctva

Podľa prevládajúceho názoru socializmus garantoval sociálne istoty a socialistické školstvo či zdravotníctvo fungovali lepšie ako dnes. Silne rezonoval názor, že medziľudské vzťahy boli za socializmu lepšie, spoločnosť bola súdržnejšia a ľudia si menej závideli.

Ako negatívne stránky socialistického zriadenia diskutujúci na druhej strane menovali obmedzené možnosti cestovania, cenzúru, obmedzovanie slobôd či problémy so zásobovaním.

Respondenti taktiež jednoznačne súhlasili s tvrdeniami, že socialistické výrobky boli kvalitnejšie a trvácnejšie, potraviny vďaka nižšiemu obsahu prídavných látok zdravšie ako dnes a ľudia si vzájomne viac pomáhali. Tieto výroky súhlasne prijímali všetky vekové skupiny.

Preferencie života v socializme alebo v súčasnosti

Respondenti mali možnosť si vybrať, či by preferovali život v socializme alebo v súčasnosti. Odpovede záviseli od veku respondentov. Kým mladšie vekové skupiny sú jednoznačne pre život v súčasnosti, s pribúdajúcim vekom sa názory rôznia.

Ako dôvody preferovania socializmu najmä starší respondenti uvádzali isté ekonomické výhody: väčšie životné istoty (práca), lepšia zdravotná starostlivosť, ekonomická samostatnosť krajiny či kvalitnejšie potraviny.

Avšak silnejšie zaznievajú aj pozitívnejšie pocity: pocit väčšieho šťastia, „kľudnejšie sa žilo“, menej stresu a obáv z budúcnosti, „žiadne obavy ako zabezpečiť rodinu“, „bolo menej uponáhľanosti“, lepšie medziľudské vzťahy, „ľudia si viac pomáhali“, „boli súdržnejší“, „ľudia si menej závideli a viac sa zaujímali o seba“, „mali voči sebe úctu a rešpekt“.

Mladší respondenti by svoj súčasný život nevymenili za život v socializme, i keď niektorí oceňujú výhody, ktoré bývalý režim svojim občanom ponúkal, najmä istotu práce, lepšiu zdravotnícku starostlivosť, lepšie medziľudské vzťahy.

Ich dôvody súvisia predovšetkým s pocitom slobody, najmä slobodou prejavu, slobodou pohybu, cestovania, ktorý je pre nich dôležitý, a možnosťou ovplyvniť svoj vlastný život, resp. zmeniť veci k lepšiemu.

Avšak uprednostňujú aj rôzne „moderné vymoženosti“, ktoré im súčasnosť poskytuje, ako napríklad internet, modernejšie možnosti vzdelávania, široký výber tovaru a produktov, vo všeobecnosti lepšie podmienky na život.

Bezplatnosť, dostupnosť a lepšia starostlivosť?

Na základe deklarovanej bezplatnosti (popri ktorej bola všadeprítomná korupcia) a extenzívnej dostupnosti (najmä veľa personálu a postelí) sa komunistom podarilo vytvoriť ilúziu fungujúceho zdravotníctva, v ktorom však chýbal prístup k modernej diagnostike, liečbe, liekom a kvalita zdravotných služieb nebola témou.

Stredná dĺžka života sa na Slovensku po páde socializmu výrazne zvýšila: u mužov o 7 rokov a u žien o 5 rokov. Nízku a za Západom zaostávajúcu kvalitu života ľudí v socializme dokumentovalo aj roztváranie „nožníc“ očakávanej dĺžky v náš neprospech. Kým stredná dĺžka života ľudí na Slovensku bola ešte v roku 1960 vyššia ako v Rakúsku, tak v roku 1989 už bola u nás výrazne nižšia.

Socialistické zdravotníctvo zlyhávalo a za západným čoraz viac zaostávalo najmä v liečbe srdcovo-cievnych chorôb, onkologických ochorení, vonkajších príčin smrti a iných civilizačných chorôb. Spôsoboval ho napríklad nedostatok moderných diagnostických možností (prístroje, laboratória), nedostatok kvalitných liekov, najmä inovatívnych a nedostatok kvalitných liečebných prístrojov.

Za zdravotnú starostlivosť sa platilo daňami a tiež neformálnymi platbami (korupcia), kontaktami, či protislužbami. Korupcia za zdravotnícke výkony bola bežným javom. Podľa dostupných údajov bola mzda lekára v osemdesiatych rokoch približne 1,5-násobok priemernej mzdy, zatiaľ čo dnes je to približne 3-násobok priemernej mzdy.

Čo sa týka dostupnosti, tak socialistické zdravotníctvo bolo dostupné v tzv. fyzickej rovine - každý mal svojho obvodného, či závodného lekára a v každom okrese bola nemocnica. Keď napríklad porovnáme roky 2015 a 1988, tak súčasné slovenské zdravotníctvo dokáže ošetriť o 16 % pacientov viac a potrebuje na to o 40 % menej ošetrovacieho času. Výrazne sa zefektívnili liečebné procesy, aj vďaka progresu v zavádzaní moderných zdravotníckych technológií. Pribudli 3 špičkové kardiocentrá a 3 onkologické ústavy, ktoré pred rokom 1989 vôbec neexistovali. A tie sú prístupné všetkým obyvateľom, nielen politickej špičke, ako tomu bolo za socializmu.

Analýza vtedajšieho zdravotníctva

V zdravotníctve platilo to, čo v mnohých iných sektoroch počas socializmu: tlak na kvantitu a intenzitu. Stavali sa vo veľkom nemocnice, polikliniky, prudko rástol počet zdravotníckych pracovníkov. Vytvárali sa masové programy proti infekčným ochoreniam. Na význame narástla starostlivosť o novorodencov (tzv. Semaškov systém).

Od 60. rokov však začali čoraz viac prevažovať chronické ochorenia, na ktoré socialistické zdravotníctvo nedokázalo adekvátne reagovať. V tomto období stredná dĺžka života mužov dokonca poklesla. Zdravotníctvo sa borilo s nedostatkom moderných liekov. S väčšinou z nich totiž prišli západné farmaceutické spoločnosti a ich dovoz do Československa bol problematický. Chýbala aj väčšina technického vybavenia, od zobrazovacích zariadení až po bežný spotrebný materiál.

Aj v zdravotníctve platilo, že boli rovní a rovnejší. Pre pohlavárov existovalo tzv. Státní sanatorium pro nomenklaturní kádry a jejich rodinné příslušníky. Prípadne si vedeli zabezpečiť liečbu v zahraničí. Netreba zabúdať na vysokú mieru korupcie v zdravotníctve. Pramenila aj z toho, že plat lekára bol len cca 1,5-násobok priemerného platu.

Predlžovanie života

Nové technológie, postupy, lieky, prístroje, poznatky. I keď pokrok by bol nezadržateľný aj bez pádu vlády jednej strany, spomeňme si, že západné lieky či materiál sa k nám dostávali ťažko. Otvorenie hraníc a zmena v spoločnosti priniesli svoje ovocie. V roku 1960 bola v Československu priemerná očakávaná dĺžka života pri narodení vyše 70,5 roka. V Rakúsku a Nemecku bola nižšia - okolo 69 rokov. No za 30 rokov socialistického zdravotníctva sa tento ukazovateľ zvýšil v Československu len o necelý rok. V Rakúsku však narástol o 7 rokov a v Nemecku o 8 rokov.

Po páde nedemokratických režimov sa aj priemerná očakávaná dĺžka života v krajinách strednej a východnej Európy výraznejšie zvýšila. Nárasty sú už porovnateľné s vyspelými štátmi Európy.

Spomienkový optimizmus

Ľudia si často neuvedomujú, že diagnostiku či liečbu, ktorú máme k dispozícii v súčasnosti, sme predtým nemali. Sústreďujú sa viac na negatívne javy a zabúdajú na negatíva minulých dôb. Svoje urobila aj rastúca informovanosť a zvyšujúce sa povedomie o právach pacientov. V minulosti sa s lekárom nehádalo, pokorne sa prijímali jeho slová. O skutočných či domnelých pochybeniach zdravotníckych pracovníkov dnes zoširoka informujú médiá. To sa pred rokom 1989 nedialo.

Väčšina dnes žijúcich ľudí nemala v roku 1989 viac ako 30-40 rokov. Boli v plnom zdraví a sile. Zdravotníctvo tak poznali len zvonka.

Nedostatky dneška

Problematická je dostupnosť zdravotnej starostlivosti, najmä v regiónoch. Kým za socializmu absolventi dostali umiestenku a museli ísť, kam ich poslali, dnes si miesta hľadajú sami. A môžu si vyberať. Svoje urobila aj zmena v sídlach. Kým veľké mestá sa rozrastajú a lákajú ľudí, obce a vzdialenejšie a menšie mestá sa scvrkávajú. Otvorenie hraníc a neskôr aj pracovného trhu v Európe prinieslo široké možnosti zdravotníckych pracovníkov uplatniť sa v zahraničí. Rozdiel v platoch, pracovných podmienkach či možnostiach výskumu mnohých zlákal za hranice.

Porovnanie cien a životnej úrovne

Na sociálnych sieťach sa šíria príspevky, ktoré nepriamo poukazujú na údajne cenovo dostupnejší život za socializmu. Príspevok hovorí, že bola bezplatná zdravotná starostlivosť, zabezpečený príjem v dôchodkovom veku a dôstojná staroba, lacné ceny potravín, dopravy, služieb a energii. Obrázok vymenováva konkrétne ceny vybraných položiek v Kčs pred rokom 1989.

Napríklad 1 liter 95 oktánového benzínu stál 8 Kčs. Za priemernú mzdu v 1989 si však človek mohol kúpiť 392 litrov benzínu, v roku 2018 to bolo 745 litrov. Na škodovku musel v roku 1989 občan s priemerným platom zarábať 27 mesiacov, v roku 2018 na kúpu jednoduchého auta potreboval 11-mesačný plat.

Príspevok zároveň opomína, že za socializmu bol na pultoch obchodov menší výber tovarov, a tiež, že mnoho aj základných tovarov bolo často nedostupných alebo sa na nich v porovnaní s dneškom dlho čakalo. Vtedajšiu životnú úroveň ilustruje, že napríklad rádioprijímačov bolo v Československu v roku 1983 len 27 na 100 obyvateľov, kým v Rakúsku mal rádio každý druhý občan.

Počas socializmu poklesla na Slovensku stredná dĺžka života mužov zo 68 rokov v roku 1967 na 66 rokov v roku 1989. Ešte začiatkom 60. rokov bolo Slovensko v tomto ukazovateli pritom lepšie ako Rakúsko či Nemecko. Príčinou prepadu nebolo iba zdravotníctvo, ale aj zhoršujúca sa kvalita životného prostredia. Počas socializmu tiež lekárom často chýbala zdravotnícka technika, bežný spotrebný materiál, ale aj mnohé lieky.

Podľa webu buraniemytov.sk si dôchodca s priemernou dávkou mohol pred piatimi rokmi dovoliť napríklad 3,6-násobne viac kurčiat ako v roku 1989.

V roku 1988 malo Československo síce viac kilometrov železníc na počet obyvateľov ako Rakúsko, no oveľa menej ich malo elektrifikovaných. Ešte v roku 1989 nemali mestá ako Nitra a Bardejov žiadne diaľkové vlakové spojenia s ostatnými mestami. Koncom 60. rokov mali vlaky na svoju dobu nízku rýchlosť, priveľa meškaní a boli zastarané.

Takmer pri všetkých tovaroch a službách musíme dnes pracovať kratšie, aby sme si ich mohli dovoliť, pri bývaní to však neplatí. Kým za socializmu sme na 1 meter štvorcový bytu museli pri vtedajších cenách bytov pracovať v priemere 5 dní, v roku 2021 to bolo 38 dní. Bytov bol však za socializmu nedostatok a ľudia na ne museli čakať aj roky. A aj keď prišli na rad, získavali len práva na trvalé užívanie bytov, nemohli si ich kúpiť.

Občan s priemerným platom si mohol za socializmu v porovnaní s dneškom kúpiť za svoju mzdu menší objem takmer všetkých tovarov - od základných potravín, cez oblečenie, elektrospotrebiče, plyn až po benzín. Navyše, mohol si ich kúpiť v menšej pestrosti a kvalite, ako majú možnosť obyvatelia Slovenska dnes.

Kto si myslí, že zdravotníctvo bolo lepšie?

Polovica respondentov, ktorá socializmus nikdy nezažila, si myslí, že zdravotná starostlivosť bola za socializmu lepšia. To isté si myslí až 75 % respondentov, ktorí socialistické zdravotníctvo zažili. Dnes majú viac ako 55 rokov, patrí sem aj generácia 65 ročných, dokonca mnohí z nich 75 rokov a viac.

Napríklad dnes 66 ročná žena. Narodila sa v roku 1954, do fázy, kedy socialistické zdravotníctvo výrazne znížilo novorodeneckú úmrtnosť. V tom čase sa socialistické zdravotníctvo vyznačovalo výraznou extenzívnou fázou. Každý občan mal prideleného svojho obvodného lekára, ktorý bol v jeho rajóne. Každá žena mala svojho ženského lekára a so svojimi deťmi chodila k pridelenému detskému lekárovi. Deti mali jasný očkovací kalendár a preventívne prehliadky. Existovala široká sieť nemocníc, ktorá sa práve vtedy vybudovala, vrátane širokej siete detských oddelení. Nepochybne táto žena pociťovala, že zdravotníctvo funguje. Mala vysokú dostupnosť širokej siete lekárov, špecialistov a nemocníc a to všetko bezplatne.

Na druhej strane sa ale v podstate dovtedy nestretla s medicínou chorôb a jej kvalitou. Nebol zabezpečený systém kvalitných preventívnych prehliadok pre ženy napríklad vo včasnej diagnostike rakoviny krčka maternice. Tým, že bol nedostatok kvalitných prístrojov, iba málo žien chodilo na preventívne prehliadky, bolo toto ochorenie neskoro diagnostikované, ak vôbec, čo výrazne zvyšovalo úmrtnosť na toto ochorenie.

tags: #zdravotná #starostlivosť #za #socializmu #Československo