Vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím: Integrácia a inklúzia

Úvod

Vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím predstavuje špecifickú oblasť pedagogickej praxe, ktorá si vyžaduje individuálny prístup a zohľadnenie potrieb každého žiaka. Tento článok sa zaoberá problematikou integrácie a inklúzie žiakov s mentálnym postihnutím do bežných škôl, legislatívnym rámcom, osobitosťami výchovy a vzdelávania, ako aj praktickými aspektmi tejto problematiky.

Integrácia a inklúzia: Dva odlišné prístupy

Často sa stretávame so zamieňaním pojmov integrácia a inklúzia. Integrácia predpokladá umiestňovanie žiakov so zdravotným postihnutím do hlavného vzdelávacieho prúdu, kde sa od nich očakáva, že sa prispôsobia existujúcej výučbe a organizácii školy. V rámci integrácie je teda primárne na dieťati, aby sa prispôsobilo. Naopak, inklúzia predpokladá, že sa špecifickým potrebám žiakov so zdravotným postihnutím prispôsobí samotný vzdelávací systém. Od dieťaťa sa tak neočakáva, že sa bude prispôsobovať, ale naopak, očakáva sa od školy, že riešenie nájde a zrealizuje do praxe. Inklúzia zahŕňa všetky deti, celú rozmanitú ľudskú rodinu, nielen deti so zdravotným postihnutím, či deti nadané, alebo deti rómske. Ak berieme inklúziu vážne, tak všetky deti by mali byť vzdelávané spoločne, vždy tam, kde je to možné, a to bez ohľadu na ich odlišnosti.

Legislatívny rámec vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím

Výchova a vzdelávanie mentálne postihnutých osôb na Slovensku sa riadi predovšetkým školským zákonom a súvisiacimi predpismi. Základným právnym predpisom je zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Dôležitá je aj Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách, ktorá upravuje podrobnosti o organizácii, vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v špeciálnych školách, postup pri prijímaní detí a žiakov do týchto škôl, podrobnosti o osobitostiach výchovy a vzdelávania, o hodnotení vyučovacích predmetov a správania žiakov, o počtoch detí a žiakov v triedach špeciálnych škôl, o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní žiaka podľa § 24 zákona, o označovaní škôl a ustanovuje sústavu učebných odborov a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach.

Školská integrácia a integrovaný žiak

Školská integrácia, definovaná v § 2 pís. s) školského zákona, znamená výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) v triedach škôl a školských zariadení určených pre žiakov bez ŠVVP. Realizuje sa v triedach spolu s ostatnými žiakmi v základnej alebo strednej škole. Integrovaný žiak (začlenený žiak) je žiak so ŠVVP, ktorý bol prijatý do základnej a strednej školy na základe písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

Práva žiakov so ŠVVP

Žiak so ŠVVP má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú. Žiakom so sluchovým postihnutím sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku, so zrakovým postihnutím sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma, s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.

Prečítajte si tiež: Integrácia a ľudské práva

Individuálny vzdelávací program (IVP)

Žiak v integrácii postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP) alebo podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia (VP). Zákon najprv uvádza IVP a následne aj možnosť iného VP. Z uvedeného určite nevyplýva, že integrovaný žiak automaticky postupuje podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia. IVP sa vytvára pre žiakov, ktorí sa nemôžu vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie vzdelávať inak. Podľa individuálneho vzdelávacieho programu sa žiak vzdeláva v niektorých alebo vo všetkých vyučovacích predmetoch.

Organizácia výchovy a vzdelávania v špeciálnych školách

Legislatíva presne definuje, ktoré typy škôl poskytujú výchovu a vzdelávanie žiakom s mentálnym postihnutím, prípadne v kombinácii s inými zdravotnými postihnutiami. Žiakom chorým a zdravotne oslabeným v zdravotníckom zariadení, ktorí majú mentálne postihnutie, a žiakom s viacnásobným postihnutím v kombinácii s mentálnym postihnutím sa poskytuje výchova a vzdelávanie základnou školou pre žiakov s mentálnym postihnutím pri zdravotníckom zariadení.

Dĺžka vyučovacích hodín a organizácia vyučovania

Vyučovací proces v špeciálnych školách má svoje špecifiká. V základných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa v prípravnom ročníku až štvrtom ročníku vyučuje v jednom slede najviac päť vyučovacích hodín, v piatom ročníku až desiatom ročníku týchto škôl najviac šesť vyučovacích hodín. V stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením vyučovanie v jednom dni, vrátane voliteľných predmetov, trvá najviac sedem vyučovacích hodín, bez poludňajšej prestávky najviac šesť vyučovacích hodín. V školách pre deti so zdravotným znevýhodnením alebo pre žiakov so zdravotným znevýhodnením trvá vyučovacia hodina 45 minút. Poslednú vyučovaciu hodinu možno skrátiť na 40 minút. Ak to vyžaduje zdravotný stav žiakov, možno v školách pri zdravotníckych zariadeniach po dohode s ošetrujúcim lekárom skrátiť vyučovacie hodiny na 40 minút. Dieťaťu alebo žiakovi školy pri zdravotníckom zariadení, ktorý je vyučovaný na lôžku, sa dĺžka vyučovania určí po dohode s ošetrujúcim lekárom.

S prihliadnutím na osobitosti detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením môže škola uplatňovať aj iné spôsoby organizácie vyučovania, a to členením vyučovacej hodiny do kratších časových úsekov, zaraďovaním a organizovaním prestávok, blokovým vyučovaním a inými organizačnými formami. Vyučovacia hodina praxe a vyučovacia hodina odborného výcviku trvá 60 minút, u žiakov so zrakovým postihnutím 50 minút. Pri odbornom výcviku v strednej odbornej škole pre žiakov so sluchovým postihnutím, pre žiakov so zrakovým postihnutím, pre žiakov s telesným postihnutím a v odbornom učilišti je vyučovacou jednotkou vyučovací deň. Vo vyučovacom dni sa zaraďujú prestávky rozvrhnuté podľa fyzickej náročnosti a psychickej náročnosti odborného výcviku v jednotlivých učebných odboroch. Žiaci do 16 rokov majú po dvoch hodinách odborného výcviku prestávku v trvaní najmenej 10 minút alebo najneskôr po troch hodinách odborného výcviku v trvaní 15 až 30 minút. Žiaci nad 16 rokov, ktorí pracujú v prevádzkach, majú prestávky zhodné s prestávkami ostatných zamestnancov.

Bezpečnosť a ochrana zdravia

Legislatíva pamätá aj na bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov so zdravotným znevýhodnením. Pri kúpaní a pri plaveckom výcviku je v jednej skupine najviac päť žiakov; ak ide o žiakov nevidiacich, žiakov so zvyškami zraku, žiakov s ťažkým telesným postihnutím, žiakov s viacnásobným postihnutím a žiakov podľa § 6 ods. 6, môže byť s inštruktorom vo vode najviac jeden žiak. Pri lyžiarskom výcviku má jeden inštruktor v skupine najviac osem žiakov; ak ide o žiakov slabozrakých, nepočujúcich a telesne postihnutých, najviac šesť žiakov; ak ide o žiakov nevidiacich, žiakov so zvyškami zraku a žiakov podľa § 6 ods. 6, najviac jedného žiaka. Pri školskom výlete je počet žiakov v skupine rovnaký alebo nižší ako počet žiakov v triede alebo vo výchovnej skupine príslušného typu špeciálnej školy; ak je počet žiakov v skupine pri školskom výlete vyšší ako počet žiakov v triede alebo vo výchovnej skupine príslušného typu špeciálnej školy, riaditeľ školy zabezpečí účasť ďalšej poučenej plnoletej osoby.

Prečítajte si tiež: Podmienky voľna pri úmrtí

V odborných učilištiach sa zriaďujú aj pracovnovýchovné skupiny, v ktorých sa žiaci pripravujú na výkon jednoduchých pracovných činností.

Vnútorná diferenciácia výchovy a vzdelávania v špeciálnych školách

Školy pre žiakov s mentálnym postihnutím sa vnútorne diferencujú na triedy podľa stupňa postihnutia:

• Pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia - variant A
• Pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia - variant B
• Pre žiakov s ťažkým stupňom alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia - variant C
• Pre žiakov so zrakovým postihnutím, sluchovým postihnutím a telesným postihnutím a pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, ktorí sú tiež mentálne postihnutí, sa zriaďujú v školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením triedy pre žiakov s viacnásobným postihnutím.

Počet detí a žiakov v triedach

Legislatíva stanovuje najvyšší počet detí a žiakov v triedach špeciálnych škôl v závislosti od druhu zdravotného znevýhodnenia. Napríklad, pre deti s mentálnym postihnutím je to 8 detí v triede materskej školy. Najvyšší počet žiakov v triede pre žiakov s mentálnym postihnutím ľahkého stupňa v kombinácii s iným postihnutím je rovnaký ako vo variante B. Najvyšší počet žiakov v triede pre žiakov s mentálnym postihnutím stredného stupňa a ťažkého stupňa alebo hlbokého stupňa v kombinácii s iným postihnutím je rovnaký ako vo variante C. Najvyšší počet žiakov v triede prípravného ročníka až desiateho ročníka pre žiakov s mentálnym postihnutím stredného stupňa a ťažkého stupňa alebo hlbokého stupňa v kombinácii s telesným postihnutím, ktorí sú nechodiaci, sú štyria žiaci.

Trieda s rôznymi ročníkmi má najvyšší počet žiakov ustanovený podľa najnižšieho ročníka, ktorý sa v triede vyučuje. Do triedy s rôznymi ročníkmi sa zaraďujú prednostne žiaci najbližšieho ročníka. Ďalšiu triedu s rôznymi ročníkmi je možné zriadiť, ak zriadená trieda s rôznymi ročníkmi má najvyšší ustanovený počet žiakov.

Osobitosti výchovy a vzdelávania a dĺžka výchovy a vzdelávania

Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a základná škola pre žiakov s mentálnym postihnutím variant A má prípravný ročník a deväť ročníkov. Základná škola pre žiakov s mentálnym postihnutím variant B má prípravný ročník a desať ročníkov; variant C má prípravný ročník a desať ročníkov a vzdelávanie sa uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu.

Prečítajte si tiež: Pravidlá pre žiakov na PN

Žiaci hluchoslepí, žiaci s ťažkým stupňom alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia, žiaci s viacnásobným postihnutím v kombinácii s ťažkým stupňom alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia a žiaci s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov. Pri vzdelávaní týchto žiakov súbežne s učiteľom pôsobí v triede aj pedagogický asistent.

Špeciálne školy alebo ich elokované pracoviská, alebo špeciálne triedy základných škôl možno zriaďovať v domovoch sociálnych služieb, špecializovaných zariadeniach a centrách pre deti a rodiny. Pre žiakov s ťažkým zdravotným postihnutím, žiakov s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, žiakov s viacnásobným postihnutím, ktorí sa nemôžu vzdelávať iným spôsobom, sa v špeciálnych školách zriaďujú triedy s individuálnym vzdelávacím programom. Do jednej triedy s individuálnym vzdelávacím programom sa zaraďujú žiaci spravidla podľa jednotlivých druhov zdravotného znevýhodnenia.

V triede s individuálnym vzdelávacím programom sa žiaci vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov. Podľa individuálnych vzdelávacích programov sa títo žiaci vzdelávajú aj vtedy, keď nie sú zaradení do triedy s individuálnym vzdelávacím programom.

V školách pre deti so zdravotným znevýhodnením alebo pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, v ktorých bez prítomnosti pedagogického asistenta nie je možné garantovať bezpečnosť a ochranu zdravia detí alebo žiakov a pri prekonávaní bariér neprekonateľných pre dieťa alebo pre žiaka z dôvodu jeho zdravotného znevýhodnenia, pôsobí pedagogický asistent. Účelom činnosti pedagogického asistenta je podpora výchovno-vzdelávacej, zdravotno-rehabilitačnej, reedukačnej a kompenzačnej činnosti v školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením vrátane činnosti oddychového charakteru. Na rozvíjanie záujmovej činnosti žiakov v školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa zriaďujú záujmové útvary.

Ďalšie relevantné ustanovenia školského zákona

Školský zákon sa vo všeobecnosti venuje aj otázkam individuálneho vzdelávania, osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky, zápisu do školy, prijímania žiakov prestupom a hodnotenia žiakov. Tieto ustanovenia sa aplikujú aj na žiakov s mentálnym postihnutím, s prihliadnutím na ich špecifické potreby a možnosti.

Individuálne vzdelávanie

Zákon umožňuje individuálne vzdelávanie pre žiakov, ktorým to odporučí zariadenie poradenstva a prevencie. V prípade žiakov s mentálnym postihnutím je dôležité, aby individuálny vzdelávací program zohľadňoval ich individuálne potreby a možnosti.

Osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky

Zákon umožňuje osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky, napríklad vzdelávanie v zdravotníckom zariadení alebo v domácom prostredí. Aj v tomto prípade je dôležité, aby vzdelávanie bolo prispôsobené individuálnym potrebám žiaka s mentálnym postihnutím.

Zápis do školy

Pri zápise do školy sa zohľadňujú individuálne schopnosti a zručnosti dieťaťa. Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia má právo byť prítomný pri zápise a vyjadriť sa k spôsobu vzdelávania dieťaťa.

Prijímanie žiakov prestupom

Pri prijímaní žiakov prestupom sa zohľadňuje aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného opatrenia. Riaditeľ školy, do ktorej žiak prestupuje, informuje zástupcu zariadenia, v ktorom je žiak umiestnený.

Hodnotenie žiakov

Hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím by malo byť individuálne a zohľadňovať ich pokroky a snahu.

Inkluzívne vzdelávanie a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Veľmi často sa v poslednom období skloňuje pojem „inkluzívne vzdelávanie“, ale už málokto spája tieto moderné slová so základnými ľudskými právami. V Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je právo na vzdelanie upravené v čl. 24. Podľa článku 24 ods. 1 Dohovoru štáty, „[s] cieľom realizovať toto právo bez diskriminácie a na základe rovných príležitostí (…) zaistia začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach“. Slovenský text Dohovoru kostrbato prekladá pojem inkluzívny ako začleňujúci. Článok 24 ods. 1 znamená, že Slovenská republika musí prehodnotiť svoj vzdelávací systém a zmeniť ho tak, aby bol inkluzívny.

Podľa článku 24 ods. 2 písm. a) Dohovoru pri realizácii práva na vzdelanie štáty zaistia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli z dôvodu svojho postihnutia vylúčené zo všeobecnej vzdelávacej sústavy. Toto je odrazom povinnosti nevylučovať deti so zdravotným postihnutím z hlavného vzdelávacieho prúdu, pokiaľ sú už takto vzdelávané. Ďalej podľa článku 24 ods. 2 písm. b) Dohovoru, má Slovenská republika povinnosť zaistiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému vzdelávaniu a strednému vzdelávaniu v mieste, kde žijú. Toto ustanovenie je prepojené so zákazom diskriminácie a s povinnosťou štátu zaistiť primerané úpravy. Inými slovami, toto ustanovenie hovorí o tom, že deťom so zdravotným postihnutím musia byť upravené podmienky tak, aby mohli byť vzdelávané inkluzívne v hlavnom vzdelávacom prúde. To je možné dosiahnuť rôznymi spôsobmi.

Primerané úpravy (v angličtine „reasonable accommodation“) je právny pojem, ktorý čl. Nezaistenie primeraných úprav môže založiť diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia.

Keď hovoríme o inkluzívnom vzdelávaní, hovoríme o potrebe prehodnotiť rozsah špeciálneho vzdelávania. V žiadnom prípade nejde o slepé rušenie špeciálnych škôl, ale o postupnú transformáciu vzdelávacieho systému tak, aby deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami mohli byť vzdelávané v hlavnom vzdelávacom prúde. Zároveň musíme mať na pamäti článok 24 ods. 2, písm. Toto ustanovenie predpokladá, že takýmto prostredím môže byť aj napr. oddelená špeciálna škola.

Vzdelávanie v inkluzívnom prostredí je pre pedagógov veľmi náročné. Preto Dohovor v čl. 24 ods. 4 zaväzuje štát k tomu, aby zamestnal ako učiteľov aj ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí poznajú Braillovo písmo a znakovú reč, a vyškolil učiteľov a personál vo všetkých druhoch vzdelávania tak, aby vedeli poskytnúť plnohodnotné vzdelanie pre ľudí s postihnutím.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nebol doposiaľ plne implementovaný do školskej legislatívy. Otázku vzdelávania detí so zdravotným postihnutím upravuje § 29 ods. 10 a 11, § 31 ods. 3, § 144 ods. 2, 3 školského zákona. Aj keď školská legislatíva nebola upravená, aby zodpovedala moderným požiadavkám Dohovoru OSN, je nutné tieto ustanovenia interpretovať v súlade s čl.

V oblasti vzdelávania detí so zdravotným postihnutím je veľmi dôležitý koncept primeraných úprav, ktorý je definovaný vyššie. Školská legislatíva tento koncept jasne neupravuje, ale môžeme sa oprieť o § 144 ods. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že budú vytvorené podmienky v špeciálnych školách - taký výklad by bol totižto v rozpore s Dohovorom OSN. Ak budeme interpretovať ustanovenia školskej legislatívy, tak prístup musí byť práve opačný. Podľa pravidiel výkladu základných ľudských práv musíme školskú legislatívu vykladať v súlade s Dohovorom OSN, teda spôsobom, že § 144 ods. 2 školského zákona zaväzuje bežné školy.

Prekážky a výzvy v inkluzívnom vzdelávaní

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská upozorňuje, že školský zákon neumožňuje žiakom s mentálnym postihnutím, bez ohľadu na ich individuálne schopnosti, dosiahnuť úplné základné vzdelanie, čím priamo bráni v prístupe k vzdelávaniu. Aj v prípade, že takýto žiak absolvuje so svojimi rovesníkmi vzdelávanie v bežnej triede a za stanovených podmienok úspešne absolvuje všetkých deväť ročníkov základnej školy, môže dosiahnuť len ukončenie primárneho vzdelávania, to je absolvovanie prvého stupňa základnej školy. S takýmto vzdelaním následne nemôže byť prijatý na ktorúkoľvek strednú školu, ale len na úzku časť odborných škôl v dvojročných až trojročných vzdelávacích programoch a získať tak maximálne nižšie stredné odborné vzdelanie. Vylúčenie prístupu k vzdelaniu, čiže získať úplné základné vzdelanie, či minimálne absolvovať prijímacie skúšky na strednú školu, z dôvodu zdravotného postihnutia, je v priamom rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Slovenská republika ratifikovala už v roku 2010. Veľký problém je aj to, že v zákone stále nie je definované inkluzívne vzdelávanie. Deti so zdravotným postihnutím sú často vyraďované zo spádových škôl, lebo škola povie, že nemá vytvorené podmienky pre vzdelávanie týchto detí.

tags: #žiak #so #zdravotným #znevýhodnením #mentálne #postihnutie