Zmena Miestnej Príslušnosti: Postup a Dôsledky

Právomoc na správu daní prislúcha orgánom, ktoré sa označujú ako správcovia dane. Medzi týchto správcov patrí daňový úrad, colný úrad a obec. Správca dane zabezpečuje všetky činnosti, ktoré tvoria obsah správy daní v rámci svojej územnej pôsobnosti, čo sa označuje ako miestna príslušnosť daňového úradu.

Delegovanie Miestnej Príslušnosti

Zákon o správe daní dáva daňovému subjektu dôležité oprávnenie: môže požiadať o delegovanie miestnej príslušnosti na iného správcu dane. Podnet na delegovanie môže podať aj samotný správca dane. Delegovanie znamená prenos miestnej príslušnosti zo správcu dane, ktorý je príslušný podľa zákona, na iného správcu dane.

Rozhodovanie o Delegovaní

O delegovaní miestnej príslušnosti rozhoduje príslušné pracovisko Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, ak ide o delegovanie na iného správcu dane v rámci jeho územného obvodu. Ak správcovia dane nemajú sídla v územnom obvode jedného pracoviska DR SR, rozhoduje Daňové riaditeľstvo SR, Banská Bystrica.

Podmienky Delegovania

Príslušný orgán deleguje miestnu príslušnosť iba vtedy, ak považuje návrh na zmenu za odôvodnený, účelný a potrebný. Proti rozhodnutiu o delegovaní nie je možné podať opravný prostriedok.

Zmena Sídla a Daňová Kontrola

Ak daňovému subjektu nevyhovejú so žiadosťou o delegovanie miestnej príslušnosti z dôvodu napríklad zaujatosti daňového úradu, môže zmenu správcu dane dosiahnuť zmenou svojho sídla, resp. bydliska.

Prečítajte si tiež: Markíza a zmenky: Aktuálny vývoj

Stav do 31. Decembra

Do konca roka 2003 bolo bežné, že daňové subjekty prostredníctvom delegovania odďaľovali ukončenie daňovej kontroly. S tým súvisel § 3 ods. 12 zákona o správe daní, ktorý umožňoval dovtedajšiemu správcovi dane vykonať len neodkladné úkony a následne odstúpiť spis novému správcovi.

Neodkladné Úkony

Pojem "neodkladné úkony" nebol v zákone presne definovaný, čo dávalo priestor na námietky proti postupu správcu dane. Táto nejasnosť bola odstránená novelou č. 609/2003 Z. z.

Súčasná Právna Úprava

Dnes zákon jednoznačne stanovuje, že ak dôjde k zmene miestnej príslušnosti počas daňovej kontroly alebo opakovanej kontroly, daňovú kontrolu dokončí ten daňový úrad, ktorý ju začal (§ 3 ods. 12).

Príklad

Daňový úrad Žilina I začal 8. decembra 2003 opakovanú kontrolu dane z príjmov právnických osôb v spoločnosti Alfa, s. r. o. so sídlom v Terchovej za zdaňovacie obdobie 1998. Konateľ spoločnosti namietal, že úrad kontroluje daň za rok 1998 neoprávnene, pretože správcovi dane zaniklo právo vyrubiť daň v roku 2004. Správca dane s tým nesúhlasil s odvolaním sa na § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, ktorý predĺžil lehotu na vyrubenie dane. K predĺženiu lehoty došlo vykonaním daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za rok 1998 v roku 2001, ktorá bola ukončená prerokovaním protokolu o daňovej kontrole v októbri 2001. Konateľ nesúhlasil a tvrdil, že pracovníci daňového úradu sú voči nemu zaujatí. Následne zaslal daňovému úradu uznesenie valného zhromaždenia z 29. januára 2004, podľa ktorého sa spoločníci dohodli presťahovať spoločnosť do Banskej Bystrice. Napriek zmene sídla spoločnosti dokončí daňovú kontrolu Daňový úrad Žilina I, pretože podľa § 3 ods. 12 musí dokončiť opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal. Úrad musí dokončiť kontrolu do 6 mesiacov od jej začatia (t. j. do 8. júna 2004), alebo do 1 roka (do 8. decembra 2004), ak ide o zložitý prípad (§ 30a ods. 7 a ods. 8).

Ďalší Príklad

V priebehu daňovej kontroly sa správca dane vo februári dozvedel, že kontrolovaný daňový subjekt zmenil sídlo 18. decembra 2003 do Nitry a aj konateľa, bez toho, aby o tom informoval správcu dane. Niektoré úkony v daňovej kontrole boli vykonané s nepríslušnou osobou. Daňový úrad mal dokončiť daňovú kontrolu prerokovaním protokolu o daňovej kontrole s novým konateľom a až potom odstúpiť spisový materiál Daňovému úradu Nitra. Úrad musí vykonať nápravu a dokončiť kontrolu zaslaním protokolu o daňovej kontrole spolu s výzvou na jeho prerokovanie na adresu nového sídla daňového subjektu. Procesné úkony s predchádzajúcim konateľom nie sú úkonmi vykonanými s nepríslušnou osobou, pretože správca dane sa o zmene konateľa dozvedel až z obchodného registra a kontrolovaný daňový subjekt ho o zmene neinformoval. Ochrana tretích osôb vyplýva z Obchodného zákonníka. V zmysle § 27 ods. 4 ObchZ sú chránené tretie osoby (t. j. aj správca dane), ktoré vychádzajú z údajov zapísaných v obchodnom registri, pokiaľ sa nepreukáže, že tretia osoba o zmene údajov vedela.

Prečítajte si tiež: Vzor Vlastnej Zmenky na Stiahnutie

Povinnosti Daňovníka

Daňovník je povinný oznámiť zmenu sídla dovtedajšiemu miestne príslušnému daňovému úradu do 15 dní odo dňa, kedy k nej došlo (§ 31 ods. 7). Ak to neurobí, správca dane vykoná príslušné zmeny vo svojej evidencii z úradnej moci. Účelové premiestnenie firmy neznamená, že prebiehajúcu kontrolu dokončí nový miestne príslušný daňový úrad! Daňovník bude povinný aj naďalej podávať vysvetlenia, predkladať dôkazy a spolupracovať v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly s dovtedajším príslušným daňovým úradom a bude musieť prísť prerokovať protokol, ak nepošle namiesto seba zástupcu.

Určenie Dane Podľa Pomôcok

Ak daňový subjekt nesplní v daňovom konaní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, správca dane môže určiť daňovú povinnosť na základe pomôcok podľa § 29 ods. 6.

Dôkazná Povinnosť

Dôkazná povinnosť daňového subjektu spočíva v preukazovaní všetkých skutočností uvádzaných v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane. Ak subjekt predložil počas daňovej kontroly doklady potrebné k jej výkonu, resp. časť dokladov a zároveň komunikoval s daňovým úradom, ale napriek tomu si nesplnil dôkaznú povinnosť, správca dane môže určiť daň z pomôcok, ktoré si zadovážil. Rovnako tak môže urobiť vtedy, keď subjekt počas daňovej kontroly nepredloží doklady vôbec (tzn. Daňový subjekt podal daňové priznanie (hlásenie) k určitej dani, ale neumožní ani začať daňovú kontrolu (tzn.

Príklad

Správca dane zašle oznámenie o výkone daňovej kontroly na adresu miesta podnikania, resp. sídla. Ak sa nepodarí začať daňovú kontrolu s daňovým subjektom z dôvodov vyššie uvedených, tak zákon v § 15 ods. 2 posledná veta klasifikuje takéto konanie daňového subjektu ako neumožnenie vykonania daňovej kontroly. Správca dane určí daň podľa pomôcok v súlade s § 29 ods. 6. Pomôcky sú príkladmo definované v § 29 ods. O určení dane podľa pomôcok je daňový úrad povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok a následne musí zaslať protokol spolu s výzvou na vyjadrenie daňovému subjektu a prerokovať tento protokol s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.

Ďalší Príklad

Daňovému úradu bolo zo správy katastra doručená zavkladovaná zmluva o predaji nehnuteľnosti - skladu. Porovnaním s daňovým priznaním daňového subjektu, ktorý predmetný sklad predal, bolo zistené, že príjem z predaja tejto nehnuteľnosti si daňovník neuviedol v daňovom priznaní. Následne daňovník neumožnil daňovému úradu vykonať daňovú kontrolu, preto správca dane vychádzal pri určení (zvýšení) jeho daňovej povinnosti z pomôcok, ktoré si zaobstaral bez súčinnosti s ním. Okrem uvedenej nahlášky použil aj výsledky miestneho zisťovania uskutočneného u kupujúceho.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty zmenky podrobne

Právo Daňovníka Vyjadriť Sa

Podľa predchádzajúcej právnej úpravy, ak daňovník nekomunikoval s daňovým úradom a úrad mu vyrubil daň podľa pomôcok, tak sa daňovník neraz dozvedel o takomto postupe buď z platobného výmeru, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť daň, alebo niekedy až v rámci exekučného konania vedeného na vymoženie tejto daňovej pohľadávky. Dôvodom bola právna úprava, podľa ktorej daňový úrad vyhotovoval o dani určenej podľa pomôcok iba úradný záznam, ktorý sa dotknutému daňovému subjektu nezasielal a následne sa skutočnosti uvedené v úradnom zázname ani neprerokúvali s daňovým subjektom. Týmto bol značne ukrátený na svojich právach. Prínosom novelizovanej právnej úpravy je, že aj k dani určenej podľa pomôcok má daňový subjekt právo písomne sa vyjadriť (ak samozrejme prevezme zásielku) najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, a tak môže vlastným pričinením výšku daňovej povinnosti znížiť, samozrejme za predpokladu jej preukázania pravdivými a hodnovernými dôkazmi.

Kontrolovaný daňový subjekt má právo písomne sa vyjadriť k protokolu o daňovej kontrole najneskôr do 8 dní, aj to výlučne dní pracovných, teda okrem sobôt, nedieľ a sviatkov. Až po uplynutí tejto lehoty môže byť protokol prerokovaný, samozrejme s tým, že kontrolór sa v ňom dostatočne vysporiada s predloženými pripomienkami.

Príklad

2. marca 2004 prevzal daňovník osobne na úrade protokol o daňovej kontrole spolu s výzvou na jeho prerokovanie dňa 12. 3. 2004. Správca dane postupoval v rozpore so zákonom, pretože stanovil dátum prerokovania na posledný deň osemdňovej lehoty na vyjadrenie daňového subjektu (výlučne dni pracovné). V prípade zaslania protokolu s výzvou poštou by sa mal zohľadniť aj čas potrebný na doručenie výzvy podľa spôsobu doručenia (napr. aj skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt môže prevziať doručovanú zásielku až v rámci úložnej lehoty podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní, ktorá trvá 15 dní). Daňovník má nielen právo namietnuť tento rozpor v samotnom písomnom vyjadrení, ale zároveň nemusí prísť 12. 3. 2004 na úrad prerokovať protokol. Úrad bude povinný určiť nový termín na prerokovanie protokolu. Ak kontrolór podá daňovníkovi do rúk protokol o daňovej kontrole spolu s výzvou na jeho prerokovanie na daňovom úrade s tým, že chce, aby subjekt prišiel prerokovať protokol čo najskôr („veď sa dohodnime, nech to rýchlo ukončíme…“), subjekt nie je povinný takémuto naliehaniu vyhovieť, pretože mu zo zákona patrí 8 pracovných dní na vyjadrenie a až po ich uplynutí je úrad oprávnený protokol prerokovať.

Zánik Predbežného Opatrenia

V tomto prípade predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom vzniku záložného práva. Správca dane je povinný v každom prípade písomne upovedomiť daňový subjekt o strate účinnosti predbežného opatrenia (§ 15a ods. Ak teda správca dane po vykonaní daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly vyrubí daň alebo rozdiel dane, predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom úplného zaplatenia daňového nedoplatku alebo dňom jeho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie podľa § 63, alebo dňom vzniku záložného práva; o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane upovedomiť daňový subjekt. Oznamovacia povinnosť sa týka výlučne daňového nedoplatku a správca dane ju má len v tom prípade, že výška daňového nedoplatku kumulovane za jednotlivé druhy daní u fyzickej osoby presiahne 500 000 Sk a u právnickej osoby 5 000 000 Sk a že právo vybrať a vymáhať tento daňový nedoplatok nebolo premlčané. V praxi uvedené znamená, že pokiaľ výška daňového nedoplatku, u ktorého právo vybrať a vymáhať nebolo premlčané, kumulovane za všetky dane nepresiahne zákonom stanovenú výšku, správca dane oznámi daňovému subjektu jeho výšku len v tom prípade, ak daňový subjekt o to požiada. Povinnosť zasielať oznámenie o daňových preplatkoch má správca dane len v tom prípade, že daňový subjekt si o takúto informáciu požiadal.

Vrátenie Preplatkov

Podnikateľské subjekty zaujme nová povinnosť daňových úradov ustanovená v § 23b ods. 16 zákona o správe daní. Podľa § 63 ods. 4 pri žiadostiach podaných pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania je správca dane povinný vrátiť preplatok na dani z príjmov najskôr po uplynutí jedného mesiaca po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku preplatku.

Príklad

Daňovník požiadal o vrátenie preplatku na dani z príjmov písomnou žiadosťou doručenou správcovi dane 27. 2. 2004. Daňový úrad preplatok vráti najskôr 3. 5. 2004 a zároveň najneskôr do 10. 5. 2004, pretože týmto dňom uplynie 40-dňová lehota odo dňa vzniku preplatku.

Ďalší Príklad

Daňovník požiada o vrátenie preplatku 7. 4. 2004. Správca dane je povinný preplatok vrátiť do jedného mesiaca od doručenia žiadosti daňového subjektu, t. j. do 7. 5. 2004. Ak správca dane nevráti preplatok do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti o vrátenie preplatku, je povinný zaplatiť daňovému subjektu úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma preplatku podľa tohto zákona vrátená (§ 63 ods. 11).

Sankcie

Zásadnou zmenou v oblasti sankcií v rámci správy daní je skutočnosť, že zákon už pripúšťa nielen sankcionovanie daňového subjektu, ale nový druh sankcie neminie ani daňový úrad! Neoprávnené zadržanie peňažných prostriedkov daňového subjektu správcom dane a oneskorené vrátenie dane alebo nadmerného odpočtu podľa osobitných zákonov (zákon o DPH, zákony o spotrebných daniach) znamená pre daňový úrad povinnosť zaplatiť daňovému subjektu sankčný úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň, kedy daňový subjekt uhradil správcovi dane pôvodnú výšku dane. Rovnaký úrok zaplatí správca dane daňovému subjektu aj v prípade oneskoreného vrátenia dane alebo nadmerného odpočtu. Neoprávneným zadržiavaním peňažných prostriedkov daňového subjektu sa rozumie situácia, keď daňový subjekt zaplatil daň, ktorá mu bola neskôr z úradnej moci správcom dane znížená (§ 35b ods. 5).

Obnova Konania

Žiadosť o obnovu konania musí byť podaná písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni. Ak došlo k prechodu miestnej príslušnosti zo správcu dane, ktorý vo veci pôvodne rozhodol, na iného správcu dane, návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý je miestne príslušný v čase podania návrhu. Fyzická osoba zaplatí pri podaní návrhu na obnovu konania správny poplatok v sume 500 Sk. Pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie poplatok predstavuje 5 000 Sk. Ak je povolená obnova konania, zaplatený poplatok sa vráti. Konanie pri tomto mimoriadnom opravnom prostriedku, obnove konania, má dve štádiá: konanie o obnove konania a nové konanie vo veci. Ak podnet na obnovu konania podal daňo…

Miestna Príslušnosť Súdov

Miestna príslušnosť súdov sa určuje podľa okolností v čase začatia konania a takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. Miestna príslušnosť sa skúma len na námietku žalovaného, uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone. Zmena trvalého pobytu žalobcu počas konania nezakladá zmenu príslušného súdu.

Konanie o Úprave Výkonu Rodičovských Práv

Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktoré sa vyznačuje určitými špecifikami od tradičného civilného konania. Ak mal maloletý v čase začatia konania bydlisko v obvode tohto súdu, tento súd je miestne príslušný na celé konanie o návrhu. Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého.

Zrušenie Vyživovacej Povinnosti

V prípade, že máte pochybnosti o tom, či vo Vašej právnej veci koná miestne príslušný súd, môžete podľa ustanovenia § 41 CSP uplatniť námietku miestnej príslušnosti. Túto námietku však musíte vzniesť už pri prvom procesnom úkone, tzn. Ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Podľa ustanovenia § 43 ods. Ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu.

tags: #zmena #miestnej #príslušnosti #postup