Zmierovacie konanie v civilnom mimosporovom konaní

Tento článok sa zameriava na problematiku zmierovacieho konania v civilnom mimosporovom konaní, pričom vychádza z aktuálnej právnej úpravy a odbornej literatúry. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť a objasniť jej špecifiká.

Civilný mimosporový poriadok a jeho zameranie

Civilný mimosporový poriadok (CMP) predstavuje súhrn právnych noriem, ktoré upravujú metodológiu procesného postupu pri presadzovaní ochrany osobitných vzťahov, na ktorých ochrane je spoločenský, verejný záujem. CMP je vnímaný ako nástroj na ochranu týchto vzťahov a jeho cieľom je zabezpečiť spravodlivé a efektívne riešenie sporov v oblastiach, kde je dôležitý verejný záujem.

Konanie o rozvod manželstva v CMP

Konanie o rozvod je po novom komplexne upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (§§ 92 - 100). Zaradenie tohto konania medzi mimosporové konania je dané súčasnou hmotnoprávnou úpravou, i celkovou zmenou koncepcie konaní tzv. nesporového charakteru.

Miestna príslušnosť súdu

Čo sa týka miestnej príslušnosti (vecne príslušným bude okresný súd, kauzálna príslušnosť pre rozvodové konania sa osobitne neupravuje), miestne príslušným súdom je súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal; ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. V podstate ide o rovnaké znenie aké nájdeme v óespéčku dnes.

Dôvodová správa pripomína, ako je potrebné interpretovať pojem bydlisko: „Predkladateľ v celom CMP preferuje pojem (faktické) bydlisko z dôvodu vystihnutia reálnejšej väzby medzi príslušným súdom a účastníkom konania. Tým sa zvyšuje protektívna funkcia, ktorá je imanentnou súčasťou mimosporového konania.

Prečítajte si tiež: Sociálny zmier v kontexte

Začatie konania a účastníci

Konanie sa začína len na návrh (v mimosporových konaniach sa namiesto pojmu žalobu používa pojem návrh) jedného z manželov. Účastníkmi konania (pojem strany sa používa len v sporovom konaní, pri mimosporových konaniach sú to vždy účastníci) sú manželia.

Povinnosť súdu a zmierenie manželov

Súd má výslovne uloženú povinnosť viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie (rovnako dnes § 100 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Zastavenie konania

Novým dôvodom pre zastavenie konania bude aj to, že sa navrhovateľ nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, za predpokladu, že druhý z manželov, ktorý sa na pojednávanie dostavil, vyhlási, že na prejednaní veci trvá.

Prípustnosť opravných prostriedkov

Proti rozsudku, ktorým sa manželstvo rozvádza nie je prípustné dovolanie, dovolanie generálneho prokurátora, ani žaloba na obnovu konania.

Zmeny v konaní

Ako vidno, zmien je skôri málo - pravda, je to dané už spomínanou väzbou na zákon o rodine. Aj tak by sme si vedeli predstaviť napríklad upustenie od povinnosti viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a ich zmierňovanie, ak o to zhodne manželia požiadajú, alebo pripustenie rozhodovania bez pojednávania (čo sa dnes príležitostne vyskytuje) na základe zhodných vyhlásení manželov, že sú splnené všetky podmienky pre rozvod manželstva.

Prečítajte si tiež: Sociálny zmier a stabilita

Zmierovacie konanie ako súčasť mimosporového konania

Zmierovacie konanie predstavuje dôležitú súčasť civilného mimosporového konania. Jeho cieľom je dosiahnuť dohodu medzi účastníkmi sporu a predísť tak súdnemu konaniu alebo ukončiť už začaté konanie zmierom. Zmierovacie konanie je založené na princípe dobrovoľnosti a aktívnej účasti oboch strán.

Princípy zmierovacieho konania

Medzi základné princípy zmierovacieho konania patrí:

• Dobrovoľnosť: Účasť na zmierovacom konaní je dobrovoľná a žiadna zo strán nemôže byť nútená k uzavretiu dohody.
• Rovnosť: Obe strany majú rovnaké práva a povinnosti a mali by mať rovnakú možnosť vyjadriť svoje názory a predložiť svoje argumenty.
• Dôvernosť: Informácie, ktoré sú poskytnuté počas zmierovacieho konania, sú dôverné a nemôžu byť použité v prípadnom súdnom konaní.
• Nestranosť: Zmierovateľ by mal byť nestranný a nezávislý a mal by sa snažiť o dosiahnutie dohody, ktorá je spravodlivá pre obe strany.

Priebeh zmierovacieho konania

Zmierovacie konanie zvyčajne prebieha v niekoľkých fázach:

1. Príprava: Zmierovateľ sa oboznámi s prípadom a získa informácie od oboch strán.
2. Úvodné stretnutie: Zmierovateľ sa stretne s oboma stranami a vysvetlí im princípy a priebeh zmierovacieho konania.
3. Vyjednávanie: Zmierovateľ vedie vyjednávanie medzi stranami a pomáha im hľadať riešenia, ktoré sú prijateľné pre obe strany.
4. Uzavretie dohody: Ak sa stranám podarí dosiahnuť dohodu, zmierovateľ ju spíše a dohoda je záväzná pre obe strany.

Výhody zmierovacieho konania

Zmierovacie konanie má niekoľko výhod oproti súdnemu konaniu:

• Rýchlosť: Zmierovacie konanie je zvyčajne rýchlejšie ako súdne konanie.
• Náklady: Zmierovacie konanie je zvyčajne lacnejšie ako súdne konanie.
• Kontrola: Účastníci sporu majú väčšiu kontrolu nad výsledkom sporu ako v súdnom konaní.
• Zachovanie vzťahov: Zmierovacie konanie môže pomôcť zachovať dobré vzťahy medzi účastníkmi sporu.

Zmierovacie konanie v kontexte rozvodu manželstva

V kontexte rozvodu manželstva môže zmierovacie konanie zohrávať dôležitú úlohu pri riešení sporov týkajúcich sa starostlivosti o deti, výživného, majetkového vyrovnania a ďalších otázok. Zmierovacie konanie môže pomôcť manželom dosiahnuť dohodu, ktorá je v najlepšom záujme ich detí a ktorá zohľadňuje potreby oboch strán.

Prečítajte si tiež: Čo nemôžeme zmeniť

Alternatívne riešenie sporov

Zmierovacie konanie je jedným z alternatívnych spôsobov riešenia sporov (ADR - Alternative Dispute Resolution). Medzi ďalšie formy ADR patrí mediácia, arbitráž a iné. Všetky tieto formy ADR majú za cieľ dosiahnuť dohodu medzi stranami sporu bez nutnosti súdneho konania.

tags: #zmierovacie #konanie #v #civilnom #mimosporovom #konaní