Súdny zmier v občianskom súdnom konaní: Podmienky a aspekty

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní predstavujú predpoklady, ktoré musia byť splnené, aby sa dosiahol cieľ konania. Tieto podmienky sa týkajú tak súdu, ako aj účastníkov konania. Hoci Občiansky súdny poriadok (a jeho novšie ekvivalenty) ich výslovne nevypočítava, ich existencia je kľúčová pre rozhodovanie vo veci samej. Súd ich skúma ex offo, teda z úradnej povinnosti.

Tento článok sa zameriava na inštitút súdneho zmieru, jeho podmienky, účinky a zmeny, ktoré priniesla nová civilná procesná legislatíva.

Dohoda o urovnaní a súdny zmier

Dohoda o urovnaní a súdny zmier sú dva najčastejšie spôsoby, akými sa môže mimosúdne skončiť spor medzi dvoma stranami, najmä ak už prebieha súdne konanie.

Dohoda o urovnaní

Dohoda o urovnaní, upravená v § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka, umožňuje účastníkom upraviť sporné alebo pochybné práva. Takáto dohoda sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Urovnanie je vzájomná dohoda, ktorá rieši spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na záväzok strán tým, že ich práva a povinnosti upraví a nahradí novými. Pôvodný záväzok zaniká a je nahradený novým záväzkom vyplývajúcim z urovnania.

Dohoda musí byť písomná, ak bol aj doterajší záväzok zriadený písomnou formou, alebo ak sa týka premlčaného dlhu. Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá aj po jej uzavretí. Ak došlo k urovnaniu bez súhlasu ručiteľa, ručiteľ môže voči veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby nebolo urovnania. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť, ak dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.

Prečítajte si tiež: Dôsledky súdneho zmieru

Ak strany prehlásia v dohode o urovnaní, že ňou upravili všetky vzájomné práva, účinky urovnania sa vzťahujú len na tie práva a povinnosti, ktoré sú obsahom ich právneho vzťahu, z ktorého vznikla spornosť alebo pochybnosť. Nevzťahujú sa na ich ďalšie právne vzťahy, ibaže by z dohody vyplývalo niečo iné.

Súdny zmier

Problematika súdneho zmieru je upravená predovšetkým v Občianskom súdnom poriadku, konkrétne v § 99. Ak to povaha vecí pripúšťa, účastníci môžu skončiť konanie súdnym zmierom. Súd môže účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora.

Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje. Neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia o neschválení súdneho zmieru pokračuje v konaní. Ak ide o dohodu o mediácii, súd prednostne rozhodne o tom, či dohodu o mediácii ako súdny zmier schvaľuje.

Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Zmier podľa § 99 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku má povahu dvojstranného dispozitívneho úkonu účastníkov konania, ktorým si upravujú svoje práva a povinnosti. Podanie návrhu na zrušenie uznesenia o schválení zmieru v zmysle § 99 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je výlučne procesným právom toho účastníka, ktorý zmier uzavrel.

Zmier stráca účinky právoplatného rozsudku vtedy, ak je rozsudkom rozhodnuté, že uznesenie o schválení zmieru sa zrušuje. Súd však môže zrušiť uznesenie o schválení zmieru len vtedy, ak je zmier neplatný podľa hmotného práva, pričom predpokladom je, že ide o zmier neplatný v čase, keď ho súd schvaľoval. Po zrušení uznesenia o schválení zmieru nastáva rovnaká situácia ako v prípade, keby k jeho schváleniu nedošlo. Vec sa vracia do štádia, v akom bola pred schválením zmieru. Súd pokračuje v pôvodnom konaní s pôvodnými účastníkmi konania.

Prečítajte si tiež: Sociálny zmier v kontexte

Nenapadnutý a platný zmier má účinky rozsudku. Aj z tohto dôvodu sa vyžaduje jeho schválenie súdom. Tieto dôsledky však umožňujú súdu, aby zmier schválil iba o takom predmete konania, o akom by inak mal právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho vždy schváli. Súd nemôže zvažovať napríklad to, či zmier je rovnako výhodný pre všetkých účastníkov konania. Štandardne býva súčasťou zmieru aj dohoda o náhrade trov konania.

Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov.

Zmeny v civilnom procese a ich dopad na súdny zmier

Občiansky súdny poriadok, ktorý bol základným procesným kódexom v občianskom súdnom konaní viac ako 50 rokov, stratil 30. júna 2016 účinnosť. Od prvého júla 2016 sa procesné pravidlá rozčlenili do troch osobitných procesných kódexov:

• Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)
• Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
• Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok

Civilný sporový poriadok (CSP)

CSP priniesol zmeny v terminológii a procesných postupoch. Namiesto označenia „účastník konania“ sa používa pojem „strana“, ktorá sa člení na žalobcu a žalovaného. Zaniklo označenie „súd prvého stupňa“ a zavádza sa „súd prvej inštancie“. Vecne príslušným súdom je okresný súd, ak zákon neustanoví inak. Miestna príslušnosť sa určuje podľa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby. CSP už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom.

Predbežné prejednanie sporu

CSP zavádza inštitút predbežného prejednania sporu (§ 168 až 172 CSP). Ak súd nerozhodne inak, nariadi ešte pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o pojednávaní. Cieľom je zefektívniť a zrýchliť súdne konanie. Súd zisťuje, či sú splnené procesné podmienky konania, vyjasňuje si predmet sporu a snaží sa dosiahnuť zmier strán.

Prečítajte si tiež: Sociálny zmier a stabilita

Ak sa žalobca bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 172 ods.1 CSP).

Osobitné spory s ochranou slabšej strany

Civilný sporový poriadok zavádza aj nové, špeciálne spory s ochranou slabšej strany (§ 290 až § 323 CSP), ako sú spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovnoprávne spory. V tomto type konaní bude súd nepriamo „chrániť“ slabšiu stranu, ktorou je podľa zákona spotrebiteľ, zamestnanec a osoba, ktorá tvrdí, že bola diskriminovaná. Súd bude mať predovšetkým poučovaciu povinnosť a bude môcť prevziať aj dôkaznú iniciatívu.

Sudcovská a zákonná koncentrácia konania

Podľa § 153 CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas (sudcovská koncentrácia). Sankciou za nedodržanie tejto povinnosti je, že súd na prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli podané včas, nebude prihliadať. Paragraf 154 CSP upravuje zákonnú koncentráciu konania, podľa ktorej je možné predkladať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany len do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.

Zjavne neodôvodnená žaloba

Podľa § 138 CSP, ak je zo skutočností tvrdených v žalobe po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby.

Opravné prostriedky a sťažnosť

CSP rozoznáva opravné prostriedky vo forme odvolania, dovolania a obnovy konania, dovolania generálneho prokurátora. Zavádza však aj nový inštitút nazvaný sťažnosť, ktorú je možné podať proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník.

Neodkladné a zabezpečovacie opatrenie

Namiesto predbežného opatrenia zavádza CSP dva inštitúty: Neodkladné opatrenie (§ 325 CSP) a zabezpečovacie opatrenie (§ 343 ods. 1 OSP). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Doručovanie

Zásadnou zmenou oproti OSP týkajúcou sa doručovania je snaha, aby si fyzické osoby a právnické osoby dôsledne plnili svoju povinnosť v zmysle zákona.

Trovy konania

Aj CSP sa riadi zásadou úspechu, resp. pomerom úspechu strany v konaní.

Zmier v kontexte Civilného sporového poriadku

Podľa nového ustanovenia § 148 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Zmierom sa rozumie dohoda účastníkov uzavretá v priebehu konania, ktorou si upravujú svoje práva a povinnosti. Inštitút zmieru zostal aj v novej právnej úprave zachovaný, avšak s viacerými zásadnými zmenami. Oproti doterajšej právnej úprave sa upúšťa od pomenovania „súdny zmier“, inštitút sa nazýva v novej úprave len jednoducho „zmier“. Súd by mal na strany sporu pôsobiť mediačne, a teda o uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Táto zásada je zvýraznená aj v ďalších ustanoveniach Civilného sporového poriadku, napríklad § 170 ods. 2, § 179 ods.

Oproti súčasnej právnej úprave už nie je predpokladom schválenia zmieru skutočnosť, že to povaha veci pripúšťa. Uzavretie zmieru teda je v podľa Civilného sporového poriadku prípustné bez ohľadu na povahu sporu. Jediným predpokladom pre schválenie zmieru je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úlohou súdu teda je vykonať dokazovanie len v takom rozsahu, aby mal preukázané, že navrhnutý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, alebo ich neobchádza. Nie je úlohou súdu vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aký by si vyžadovalo autoritatívne rozhodnutie súdu.

Forma schválenia zmieru

V súčasnej právnej úprave je ustanovené, konkrétne v § 167 OSP, že uznesením sa rozhoduje o. i. o zmieri. Forma rozhodnutia teda je explicitne vyjadrená v zákone. Nová právna úprava v § 212 ods. Keďže rozhodnutie o schválení súdneho zmieru je rozhodnutím vo veci samej, súd by mal o schválení zmieru rozhodnúť formou rozsudku. Tento záver podporuje aj dôvodová správa, kde zvýrazňuje, že zmier sa schvaľuje rozsudkom, keďže ide o rozhodnutie vo veci samej. Pozrime sa však na znenie ustanovenia § 398, podľa ktorého žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

Zákon explicitne neuvádza, aký by mal byť postup súdu v prípade ak zmier neschváli, tak ako to je v súčasnej úprave podľa ktorej súd neschválil zmier, ak je v rozpore s právnymi predpismi a v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. S poukazom na vyššie citované ustanovenia § 212 ods.

Zrušenie uznesenia o schválení zmieru

V novej právnej úprave bola odstránená možnosť zrušenia uznesenia o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný (§ 99 ods. 4 OSP). Zákonodarca uviedol, že išlo o nadbytočný prvok, lebo súd otázku súladu s hmotným právom vyriešil už pri schválení súdneho zmieru.

Trovy konania a zmier

Súčasná právna úprava v ustanovení § 146 ods. V novej úprave však už obdobné ustanovenie nenachádzame.

Ďalšie dôležité ustanovenia súvisiace s konaním

Vylúčenie sudcu

Účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. o dôvode vylúčenia dozvedel. ods. o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. predložením veci odvolaciemu súdu. rozhoduje zároveň o odvolaní. § 15a ods. 2 alebo ak na námietku súd neprihliada podľa § 15a ods. prípadoch sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. 14 až 16.

Rovnosť účastníkov a jazyk konania

Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú.

Zastúpenie

Účastník si môže vždy zvoliť advokáta ako zástupcu. Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Ak účastník nemôže sám pred súdom konať a nemá zákonného zástupcu, súd mu ustanoví opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Súd dbá, aby sa opatrovník staral o záujmy zastúpeného a ak je to možné, zabezpečí, aby sa s ním stretával v pre neho známom sociálnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Za opatrovníka možno ustanoviť aj obec. Ak má viac účastníkov spoločného zástupcu, súd ostatných účastníkov vyzve, aby sa k nemu vyjadrili. Spoločný zástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec. Ak účastník žiada, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci.

Nahliadanie do spisov

Účastníci majú právo nahliadať do spisov s výnimkou registrov a robiť si z nich výpisy a odpisy.

Rozhodovanie senátu

Ak súd rozhoduje v senáte, hlasujú všetci členovia senátu. Hlasovanie vedie predseda senátu.

Zápisnica

O priebehu pojednávania sa spisuje zápisnica, ktorú podpisuje predseda senátu a zapisovateľ. Ak nemôže zápisnicu podpísať predseda senátu, podpíše ju za neho iný člen senátu. Účastníci majú právo do zápisnice nahliadnuť a žiadať opravu nesprávností a iných zrejmých nesprávností. Majú tiež právo žiadať doplnenie zápisnice a podávať námietky proti jej zneniu. Súd môže povoliť vyhotovovanie obrazových záznamov, zvukových záznamov a obrazovo-zvukových záznamov z priebehu konania. Súd môže poveriť zamestnanca súdu, aby vykonával jednotlivé úkony prípravného konania, doručoval písomnosti a vykonával iné úlohy súdu.

Podania

Podania sa môžu robiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami a bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Podanie, ktoré bolo urobené súdu, ktorý nie je príslušný, ho bez prieťahu postúpi príslušnému súdu. Každé podanie musí obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Ak účastník predloží súdu rozsiahle písomné podanie, je povinný predložiť toľko rovnopisov, aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak súd odmietne návrh na začatie konania, právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované, ak bol návrh v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, opravený alebo doplnený. Súd vráti podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, ak ho odosielateľ na výzvu súdu v určenej lehote neopraví alebo nedoplní. Účastníci majú právo za úhradu vecných nákladov dostať kópie zápisnice, vyhotovené kópie zvukového záznamu pojednávania alebo kópie zvukového záznamu pojednávania za úhradu vecných nákladov.

Zastavenie konania

Konanie sa zastaví, ak sa začalo konanie o tom istom predmete konania alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

Doručovanie písomností

Súd doručuje písomnosť sám alebo poštou, elektronickými prostriedkami. Ak sa doručuje na adresu evidovanú v registri, adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Ak si adresát písomnosť nevyzdvihne do desiatich dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Ak sa písomnosť doručuje na adresu, ktorá nie je adresou evidovanou v evidencii, doručovateľ adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí a poučí ho, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak ani pri opätovnom doručovaní nebol adresát zastihnutý, doručovateľ uloží písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát písomnosť nevyzdvihne do desiatich dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Zamestnávateľ je povinný prijať písomnosť určenú zamestnancovi. Ak má právnická osoba zástupcu, doručuje sa písomnosť pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Doručovanie zástupcovi pre konanie trvá až do skončenia konania. Ak si účastník zvolí zástupcu pre doručovanie, písomnosť sa doručuje len tomuto zástupcovi. Ak má účastník zákonného zástupcu, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Ak sa doručuje do cudziny, považuje sa za deň doručenia k siedmemu dňu od odoslania tejto zásielky. Na písomnosti, na ktoré sa vzťahuje doručovanie podľa § 48 ods. aj údaj o elektronickej adrese zvoleného súdneho exekútora. Písomnosti možno doručovať i telegraficky, telefaxom alebo telefonicky.

Poriadková pokuta

Ak účastník konania ruší poriadok, predseda senátu, samosudca alebo nimi poverený zamestnanec súdu vykázať z miesta, kde sa koná. Ak je to potrebné, predseda senátu, samosudca alebo nimi poverený zamestnanec súdu.

Lehoty

Ak je lehota určená podľa dní, počíta sa odo dňa, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Ak je lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov, jej koniec pripadá na deň, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala udalosť, ktorá je rozhodujúca pre začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

tags: #zmier #v #občianskom #súdnom #konaní #podmienky