
Pracovná zmluva je nevyhnutným základom pre vytvorenie právneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Bez nej tento vzťah nemôže existovať. Táto zmluva predstavuje právny základ ich spolupráce a definuje pracovný pomer.
Právna úprava pracovnej zmluvy je obsiahnutá v ustanoveniach § 42 až 44 Zákonníka práce. Tento zákonník stanovuje povinnosti a práva oboch strán, ako aj náležitosti, ktoré musí pracovná zmluva obsahovať, aby bola platná.
Pracovná zmluva definuje vzájomné práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca. Zamestnávateľ má povinnosť poskytovať zamestnancovi dohodnutú prácu a vyplácať mu za ňu dohodnutú mzdu. Zároveň má právo požadovať, aby zamestnanec vykonával pridelenú prácu. Na druhej strane, zamestnanec má povinnosť vykonávať dohodnutú prácu, dodržiavať pracovné predpisy a pracovný čas. Jeho právom je dostávať za vykonanú prácu mzdu.
Pracovná zmluva musí byť uzatvorená písomne. Ústna dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom o výkone práce za mzdu nie je platná a nezakladá pracovnoprávny vzťah. Takáto dohoda sa považuje za nelegálnu prácu, za ktorú hrozí zamestnávateľovi pokuta až do výšky 200 000 eur. Zamestnávateľ je povinný odovzdať zamestnancovi jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy.
Andrej, konateľ spoločnosti A, s.r.o., sa dohodol so svojou známou Michaelou, že bude pre neho pracovať ako účtovníčka. Dohodli sa na rozsahu práce, pracovnom čase, mzde a ďalších podrobnostiach, ktoré sa zvyčajne uvádzajú v pracovnej zmluve. Napriek tomu nepodpísali písomnú pracovnú zmluvu, pretože sa dobre poznali. V tomto prípade nevznikol pracovnoprávny vzťah medzi spoločnosťou A, s.r.o. a Michaelou ako zamestnankyňou.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer na dobu určitú: Prehľad
Zákonník práce stanovuje povinné náležitosti, ktoré musí obsahovať každá pracovná zmluva, aby bola platná. Ak tieto náležitosti chýbajú, zmluva je neplatná.
Je potrebné presne identifikovať, kto je zamestnávateľ a kto zamestnanec. Uveďte presné údaje, ako sú obchodné meno, sídlo, IČO (u zamestnávateľa) a meno, priezvisko, bydlisko (u zamestnanca).
V pracovnej zmluve musí byť uvedené, akú prácu bude zamestnanec vykonávať. Je potrebné popísať túto prácu a definovať, čo zahŕňa.
Uveďte, kde bude zamestnanec vykonávať dohodnutú prácu. Zvyčajne je to sídlo alebo prevádzka zamestnávateľa.
Je potrebné uviesť, ktorý deň bude prvým dňom, kedy zamestnanec začne vykonávať prácu.
Prečítajte si tiež: Občiansky zákonník a zmluvné vzťahy
Povinnou náležitosťou sú aj mzdové podmienky. Tu patrí forma odmeňovania, výška mzdy, suma základnej zložky mzdy, prípadne aj ďalšie zložky mzdy za prácu (napr. osobný príplatok) a podmienky ich poskytovania.
Okrem povinných náležitostí, ktoré musia byť uvedené v pracovnej zmluve, musí zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť aj ďalšie podmienky. Tieto body síce nie sú povinnými náležitosťami, ale ich absencia nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Ak však v pracovnej zmluve chýbajú, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť pre zamestnanca písomné oznámenie, ktoré ich obsahuje. Musí tak urobiť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa vzniku pracovného pomeru, teda do mesiaca od dňa nástupu do práce. Ak by sa pracovný pomer skončil skôr ako mesiac od nástupu (napríklad skončením v skúšobnej dobe), zamestnávateľ je povinný vyhotoviť oznámenie najneskôr do skončenia pracovného pomeru.
Dohodnite sa na tom, do akého dňa v kalendárnom mesiaci sa zamestnávateľ zaväzuje vyplatiť zamestnancovi mzdu.
Ujasnite si, či je pracovný čas rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutý, prípadne či je zavedené konto pracovného času alebo pružný pracovný čas.
Zákonník práce upravuje minimálnu výmeru dovolenky. Zamestnávateľ však môže poskytnúť zamestnancovi aj vyššiu dovolenku, nad rámec zákona.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy
Výpoveď je jedným zo spôsobov ukončenia pracovného pomeru. Zákonník práce upravuje minimálnu výpovednú lehotu. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na dlhšej výpovednej lehote.
Ak chce zamestnávateľ uzatvoriť pracovný pomer na určitý čas (napríklad na zastupovanie iného zamestnanca počas materskej dovolenky), musí to byť výslovne uvedené v pracovnej zmluve. V opačnom prípade platí, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú.
Andrej, konateľ spoločnosti A, s.r.o., sa dohodol so svojou známou Michaelou, že bude pre neho pracovať ako účtovníčka. Dňa 1. septembra podpísali pracovnú zmluvu s nástupom od 1. októbra. V pracovnej zmluve však chýba údaj o výmere dovolenky a dĺžke výpovednej doby. Andrej je tak povinný vyhotoviť Michaele oznámenie obsahujúce tieto chýbajúce podmienky, a to najneskôr do mesiaca od nástupu do práce, teda do 1. novembra. V prípade, ak by Michaela nastúpila do práce 1. októbra a po týždni (8. októbra) by s ňou Andrej ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe, je povinný jej vyhotoviť oznámenie o prijatí do zamestnania najneskôr do 8. októbra.
Do pracovnej zmluvy možno uviesť aj ďalšie podmienky, ako napríklad benefity, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancom (napr. poskytnutie služobného telefónu alebo notebooku). Ďalej môže byť v pracovnej zmluve uvedená povinnosť mlčanlivosti zamestnanca o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone práce, a to za účelom predchádzania vzniku škody spôsobenej zamestnávateľovi prezradením citlivých informácií.
Taktiež je možné upraviť v pracovnej zmluve zákaz konkurencie, teda aby zamestnanec nepracoval aj pre konkurenčnú firmu alebo nevykonával sám rovnakú prácu, čo by mohlo mať za následok vznik škody pre zamestnávateľa. Tento zákaz však nie je potrebný, lebo konkurenčnú činnosť nemôže zamestnanec vykonávať bez súhlasu zamestnávateľa. Aby si však bol zamestnanec vedomý tohto zákazu, môžete ho priamo uviesť do pracovnej zmluvy.
Veľké podniky, ktoré zamestnávajú viac zamestnancov, často uzatvárajú kolektívne zmluvy. Mzdové podmienky, výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby môžu byť uvedené aj v kolektívnej zmluve, ktorú vyrokovali zástupcovia zamestnancov. V takomto prípade tieto náležitosti nemusia byť napísané priamo v pracovnej zmluve s konkrétnym zamestnancom. Stačí len uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy alebo na Zákonník práce. Je to efektívnejšie a menej náročné ako to uvádzať samostatne do každej uzatvorenej pracovnej zmluvy.
Na druhej strane, veľa zamestnancov často ani kolektívnu zmluvu nečíta, ale prečíta si pracovnú zmluvu, ktorú podpíše. Keď tieto náležitosti budú uvedené priamo v pracovnej zmluve, zamestnanec si tak bude viac vedomý týchto záležitostí a bude viac dbať na to, aby ich dodržiaval. Má to však viac psychologický efekt ako právny, nakoľko ako je uvedené vyššie, je jedno, či tieto náležitosti sú priamo v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.
Zákonník práce prináša ďalšie povinné náležitosti pracovnej zmluvy v prípade, že zamestnanec bude vykonávať prácu v cudzine. To však platí iba v prípade, ak má zamestnanec vykonávať prácu v cudzine dlhšie ako jeden mesiac.
V takomto prípade je potrebné do pracovnej zmluvy uviesť aj:
Práca v cudzine sa odlišuje od štandardnej pracovnej zmluvy aj tým, že zamestnávateľ je povinný odovzdať zamestnancovi oznámenie o prijatí do zamestnania pred odchodom zamestnanca do cudziny. Ak bola uzatvorená pracovná zmluva 1. septembra s nástupom do práce v cudzine 15. septembra, zamestnávateľ je povinný odovzdať zamestnancovi oznámenie o prijatí do zamestnania najneskôr 15. septembra.
Pracovná zmluva môže byť ukončená viacerými spôsobmi: