
Zrakové postihnutie predstavuje pre mnohých ľudí významnú bariéru, ktorá ovplyvňuje rôzne aspekty ich života, vrátane pracovného uplatnenia. Väčšina obyvateľov so zrakovým postihnutím čelí výraznému znevýhodneniu na trhu práce, ako konštatovali zástupcovia Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR) na základe výsledkov empirického výskumu. Našťastie, vďaka pokroku v oblasti asistenčných technológií (AT) sa otvárajú nové možnosti pre integráciu zrakovo postihnutých do spoločnosti a pracovného prostredia. Cieľom týchto technológií je čiastočne alebo úplne odstrániť bariéry vyplývajúce zo zdravotného postihnutia. V prípade ľudí so zrakovým postihnutím sa AT snažia nahradiť chýbajúci zrakový vnem a tak sprostredkovať výpadok v príjme informácií z okolia, ktoré bežne vnímame zrakom.
Asistenčné technológie napomáhajú integrácii človeka so zrakovým postihnutím do spoločnosti. Umožňujú mu plnohodnotne tráviť voľný čas, vzdelávať sa, navštevovať kultúrne, športové, ale aj rekreačné zariadenia. Aby to bolo možné v čo najväčšej miere, je dôležité poznať jednotlivé technológie, ich možnosti, dostupnosť, naučiť sa ich ovládať. V súčasnosti existuje mnoho kompenzačných pomôcok, ktoré môže človek so zrakovým postihnutím využívať.
Človek so zrakovým postihnutím využíva kompenzačné pomôcky a asistenčné technológie vo chvíľach, keď pociťuje potrebu nahradenia straty zraku. Medzi najčastejšie využívané technológie patria:
Napriek existencii a dostupnosti asistenčných technológií, integrácia zrakovo postihnutých do pracovného prostredia stále naráža na prekážky. Výskum IVPR ukázal, že zamestnávatelia vnímajú zrakové postihnutia ako veľmi problémové (88 percent). Za najväčšiu prekážku považujú zamestnávatelia nutnosť realizácie architektonických úprav pre bezbariérový vstup na pracovisko a úpravy pracovného miesta. Ďalšie prekážky zahŕňajú:
Inštitút pre výskum práce a rodiny realizoval projekt Systém integrovaného zamestnávania a rekvalifikácie nevidiacich a slabozrakých ľudí (SIZAR) aj vďaka finančnej podpore Európskeho sociálneho fondu. Cieľom projektu bolo dostať do povedomia zamestnávateľov problematiku zamestnávania zdravotne postihnutých. Výsledky výskumu ukázali, že viac ako polovica zamestnávateľov plní zákonom určenú povinnosť zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ by mal zamestnávať takýchto občanov postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 percenta z celkového počtu zamestnancov. Pätina zamestnávateľov nezamestnáva takýchto občanov a platí za neplnenie tejto povinnosti.
Prečítajte si tiež: Zrakové postihnutie a autistické stereotypy
Podľa výsledkov výskumu väčšina zamestnávateľov je toho názoru, že prítomnosť zdravotného hendicapu nie je prekážkou pre výkon pracovnej činnosti, pričom štvrtina z nich sa domnieva, že zdravotné postihnutie je zlučiteľné s výkonom pracovnej činnosti nezávisle od jeho druhu a stupňa. Vysoký stupeň ochoty starať sa o rozvoj kvalifikačnej úrovne zamestnancov so zdravotným postihnutím pritom vyjadrilo 80 percent zamestnávateľov.
Napriek prekážkam existuje mnoho oblastí, v ktorých môžu byť zrakovo postihnutí úspešní a prínosní. Vhodné pracovné pozície pre zrakovo postihnutých zahŕňajú:
Je dôležité si uvedomiť, že existencia a dostupnosť asistenčných technológií neznamená automaticky samostatnosť človeka so zrakovým postihnutím. Nie každý dokáže plnohodnotne využívať všetky poskytované funkcie. AT sú neraz technicky zložité zariadenia, ktoré si vyžadujú dlhý nácvik ich obsluhy. Na druhej strane, zrakové postihnutie sa neraz spája s inými pridruženými zdravotnými či kognitívnymi problémami. Nie každý, komu by AT pomohla skvalitniť život, má predpoklady pre jej plnohodnotné využitie.
Preto je nevyhnutný individuálny prístup a podpora, ktorá zohľadňuje špecifické potreby a schopnosti každého človeka so zrakovým postihnutím. Dôležitú úlohu zohrávajú:
Prečítajte si tiež: Výskum: Zrakové postihnutie a práca
Prečítajte si tiež: Podpora pre zrakovo postihnutých
tags: #zrakovo #postihnutí #práca #možnosti