Zrušenie Konkurzu, Oddlženie a Exekučné Konanie: Rozdiely a Vzájomné Pôsobenie

Dlhy môžu narastať rýchlo a nie každý vie, ako sa z tejto situácie dostať. Slovenská legislatíva ponúka riešenia pre fyzické osoby, ktoré sa ocitli v dlhovej pasci, prostredníctvom inštitútov konkurzu a oddlženia. Článok objasňuje rozdiely medzi zrušením konkurzu, oddlžením a exekučným konaním, a ich vzájomné pôsobenie. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na tieto procesy, aby čitatelia mohli lepšie porozumieť svojim možnostiam a právam.

Úvod do Problematiy Oddlženia

Osobný bankrot, hoci nie je právny termín, sa bežne používa na označenie procesu oddlženia fyzickej osoby. Inštitút osobného bankrotu môžete využiť, či už ste nezamestnaní, dôchodca, živnostník alebo zamestnanec, teda ho môže využiť akákoľvek fyzická osoba s výnimkou osoby vo výkone trestu odňatia slobody, a to bez ohľadu na to, či nejakým majetkom disponujete alebo nie. Tento proces, upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), umožňuje dlžníkom zbaviť sa svojich dlhov prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Právo žiadať oddlženie, teda právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára má fyzická osoba len vtedy, ak sa voči nej vedie exekučné, alebo obdobné vykonávacie konanie. Cieľom osobného bankrotu je zbaviť sa svojich dlhov.

Oddlženie: Dve Cesty k Novému Začiatku

Oddlženie má podľa ZKR dve formy, a to konkurz a splátkový kalendár.Oddlžiť vás môže jedine súd. Momentom oddlženia sa pohľadávky voči vám ako dlžníkovi stávajú nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom vás súd zbavil dlhov.Podľa § 166 ZKR Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.Výraznou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a rovnako sa už nevyžaduje žiadna trojročná skúšobná doba.

Konkurz: Speňaženie Majetku pre Uspokojenie Veriteľov

Podstata konkurzu spočíva v tom, že ak ako dlžník disponujete určitým majetkom, tento sa speňaží a použije na uspokojenie pohľadávok vašich veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Splátkový Kalendár: Riešenie pre Dlžníkov s Pravidelným Príjmom

Svoju dlhovú situáciu môžete splátkovým kalendárom vyriešiť iba v prípade, ak vaše dlhy neprevyšujú váš majetok a súčasne máte pravidelný príjem. Aby dlžník mohol použiť druhý spôsob oddlženia, teda splátkový kalendár musí okrem vyššie uvedených všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a zároveň dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Návrh na splátkový kalendár sa musí určiť tak, aby predpokladal uspokojenie minimálne 30 % pohľadávok veriteľov v priebehu nasledujúcich 5 rokov. Pri tomto spôsobe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné % aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť určí až súd.

Prečítajte si tiež: Starobné dôchodkové sporenie Aegon

Podmienky pre Oddlženie

Osoba musí byť fyzickou osobou, pričom sa nerozlišuje to, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo nepodnikateľa a rovnako je bezvýznamné, či ide majetok z podnikateľskej činnosti alebo nie. Osoba musí byť platobne neschopná. Osoba musí mať poctivý zámer, teda musí mať snahu v rámci svojich možností vyriešiť svoje dlhy. To, kedy dlžník nemá poctivý zámer upravuje ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR.

Centrum Právnej Pomoci: Prvá Zastávka na Ceste k Oddlženiu

Pokiaľ ste nedosiahli právnické vzdelanie II. stupňa, ste ako dlžník počas celého procesu od podania návrhu až do ustanovenia správcu sprevádzaní Centrom právnej pomoci. Či už sa dlžník rozhodne pre návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do kým súd neustanoví správcu. To znamená, že vaše prvé kroky smerujúce k oddlženiu povedú do najbližšieho Centra právnej pomoci, kde rozhodnú o tom, či vás bude zastupovať samotné centrum alebo vám určia advokáta. Na Centrum právnej pomoci sa môžete obrátiť buď telefonicky, alebo osobne podľa miesta trvalého pobytu. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia. Po konzultácii v Centre právnej pomoci, sa Centrum rozhodne, či bude dlžníka zastupovať, alebo jeho zastupovaním poverí iného advokáta. Centrum je v zmysle zákona oprávnené v dlžníkovom mene podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Centrum právnej pomoci môže okrem zastupovania dlžníka, dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku vo výške 500,- € na úhradu paušálnej odmeny správcu. Na takúto pôžičku má nárok dlžník len vtedy, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. Následne musí túto pôžičku Centru právnej pomoci vrátiť do dohodnutej doby.

Priebeh Konkurzného Konania

Súd je povinný do 15 dní od doručenia návrhu rozhodnúť. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky. Správca po vyhlásení konkurzu postupuje tak, že do 60 dní od jeho vyhlásenia pripraví tzv. rozvrh výťažku. Z tejto sumy odpočíta náklady konkurzu (odmena správcu, výdavky správcu…), nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, pohľadávky detí na výživnom a to, čo zostane, rozdelí pomerne medzi veriteľov. Po splnení rozvrhu výťažku, alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiaden veriteľ, oznámi správca v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí.

Speňažovanie Majetku v Konkurze

Pri speňažovaní nehnuteľností sa bude rozlišovať medzi nehnuteľnosťami s vyššou a nižšou hodnotou. Tie s vyššou hodnotou sa speňažia na dražbe, tie s nižšou hodnotou zase ako hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť s nižšou hodnotou sa považuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nej, ktorého hodnota nepresahuje 5.000,- €. Hodnotu nehnuteľnosti bude určovať správca odhadom. Ak by však niektorý z veriteľov predložil znalecký posudok s vyššou sumou, bude sa pri speňažovaní vychádzať z tejto sumy. Správca zároveň zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže po speňažení nehnuteľnosti sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia, ktorá je nariadením vlády 45/2017 stanovená na 10.000,- €. V prípade podielového spoluvlastníctva táto nepostihnuteľná hodnota je vo výške podielu na nehnuteľnosti. Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia sa rozumie časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie. Môže teda ísť aj o hnuteľnú vec, napríklad karavan. Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia. Dlžník však nemôže týmto peniazmi počas 3 rokov disponovať. Môže ale požiadať banku o pravidelné mesačné platby do výšky stanovenej nariadením. Hnuteľné veci sa predávajú v tzv. Pokiaľ ide o pohľadávky dlžníka voči iným osobám, tieto sa správca musí pokúsiť vymôcť, avšak nemôže podávať žalobu na súd.

Splátkový Kalendár: Cesta k Oddlženiu s Kontrolovaným Splácaním

Správcovi je potrebné zložiť preddavok a od tohto momentu má správca 45 dní na to, aby zostavil návrh splátkového kalendára. Splátky majú svoju hornú hranicu. Táto nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a pod. Správca v Obchodnom vestníku oznámi návrh splátkového kalendára spolu s percentom, ktoré navrhuje uspokojenie veriteľov. Po zverejnení splátkového kalendára, majú 90 dní na podanie námietky voči tomuto návrhu. Po uplynutí lehoty správca tento návrh aj s námietkami a svojím prípadným vyjadrením predloží súdu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví. Dlžník je povinný splátkový kalendára plniť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár. Dlžník sa s veriteľom môže dohodnúť na inej lehote splatnosti. Podľa novej úpravy už neexistuje žiadne 3 ročné skúšobné obdobie. Dlžníkovi ostáva v podstate celá mzda, z ktorej by sa už nemalo nič strhávať. Proces osobného bankrotu už bude riadiť správca a ten ho aj dokončí.

Prečítajte si tiež: Riziká pre sporiteľov

Práva a Povinnosti Dlžníka Počas Konkurzu

Správca je oprávnený nakladať s dlžníkovým majetkom. Aj dlžník môže so svojím majetkom nakladať obvyklým spôsobom, avšak všetky osoby, ktoré majetok užívajú musia rešpektovať § 167n ods. 3 ZKR, podľa ktorého: Dlžník a jeho blízka osoba so súhlasom dlžníka sú oprávnení vec podliehajúcu konkurzu užívať obvyklým spôsobom; sú však povinní chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením a zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania jej hodnota znižuje. Každý, kto užíva vec tvoriacu konkurznú podstatu, je povinný umožniť správcovi kedykoľvek túto vec obhliadnuť. Ak má takúto vec v užívaní niekto iný ako dlžník alebo jeho blízka osoba, môže ju užívať len so súhlasom správcu.

Najčastejšie Príčiny Vyhlásenia Osobného Bankrotu

Najčastejším dôvodom vyhlásenia osobného bankrotu je vtedy, keď sa dlžník dostane do špirály dlhov a časom sa nedokáže z nej dostať. Dlhy sa stále navyšujú a novými zákazkami platí staré dlhy. Ak živnostník nie je schopný plniť si svoje záväzky včas, hrozí riziko súdnych sporov, ktoré často vyústia až v exekúciu. Niekedy sa však živnostníci do platobnej neschopnosti dostanú aj s pričinením iných subjektov, napr. Veľakrát sme sa stretli s tým, že nezaplatením faktúr ich odberateľmi) sa dostali do platobnej neschopnosti. Ide najmä o prípady, ak majú jedného odberateľa (rôzni malí živnostníci). Ich odberateľovi nezaplatí ich dodávateľ a potom sa nezaplatené faktúry reťazia. Pokiaľ ide najčastejšie dlhy, v tomto smere hovoríme najmä o dlhoch z podnikateľskej činnosti, napr.

Časová Náročnosť Celého Procesu

Dĺžka celého procesu je relatívna a môže sa líšiť. Záleží najmä na dlžníkovi a jeho prístupe. Podľa novej právnej úpravy musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci, alebo Centrom určeným advokátom. Tieto osoby môžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo na určenie splátkového kalendára. V prvom rade je potrebné posúdiť situáciu dlžníka a či spĺňa zákonné podmienky na vyhlásenie osobného bankrotu, čo zaberie istý čas. Potom záleží na dlžníkovi, ako rýchlo doloží Centru právnej pomoci všetky potrebné doklady, ktoré sa prikladajú ako prílohy k návrhu. Po podaní návrhu má príslušný súd 15 dní na rozhodnutie. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.

Novela Zákona o Konkurze a Reštrukturalizácii: Zjednodušenie a Zefektívnenie Odlženia

Aké najvýznamnejšie zmeny priniesla novela v osobných bankrotoch? Asi najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Azda najväčším prínosom tejto novely je, zjednodušenie celého postupu oddlženia. Ako bolo uvedené, dlžník už nemusí čakať na uplynutie 3 ročnej skúšobnej doby, na to, aby mohol byť oddlžený. Dlžník neplatí 70% zo svojho príjmu správcovi. Novinkou je aj možnosť požiadať o pôžičku od Centra právnej pomoci. Táto pôžička má slúžiť na úhradu odmeny správcovi konkurznej podstaty. Nakoľko ide o pôžičku, dlžník bude musieť túto sumu Centrum do dohodnutej doby vrátiť.

Alternatívy Oddlženia

Zbaviť sa dlhu je okrem osobného bankrotu možné najmä jeho zaplatením. Splnenie dlhu je jedna z foriem zániku záväzku. Pre dlžníka je najvýhodnejším spôsobom snažiť sa dlh uhradiť v lehote splatnosti, ktorú si dohodol s veriteľom. Ak tak neučiní, riskuje súdne a následne exekučné konanie a s tým spojené obmedzenia v nakladaní s majetkom.

Prečítajte si tiež: Podmienky zrušenia RTVS poplatkov

Dopad Novely na Veriteľov

Čo uvedená novela zákona spôsobila pre veriteľov? Pre veriteľa je najvýhodnejšie, ak dlh uhradí dlžník v dohodnutej lehote splatnosti. Tieto dva subjekty uzavreli zmluvu, dohodli sa na podmienkach jej realizácie a v zmysle zásady výkonu práv a povinnosti v súlade s dobrými mravmi by mali svoje povinnosti plniť. Je pochopiteľné, že pre veriteľa nie je výhodné, ak dlžník neuhrádza platby na čas, alebo vôbec. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno pre veriteľa osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo so situáciou, keď neexistovalo oddlženie, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a v podstate rezignoval na zaplatenie. Veriteľ potom nedostal vôbec nič.

Riziko Zneužitia Inštitútu Osobného Bankrotu

Možno osobný bankrot aj zneužiť v prospech nepoctivých dlžníkov? Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka. Ten je ustanovený v § 166g, pričom okrem legálnej definície tohto pojmu vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Podľa § 166g ods. Práve uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť.

Najčastejšie Chyby Dlžníkov Pri Vyhlasovaní Osobného Bankrotu

Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním. Ďalšou chybou, ktorej sa môžu dlžníci dopustiť je, že požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie. Opäť ide o obligatórnu (povinnú) podmienku oddlženia. Centrum právnej pomoci nebude za dlžníka vyhľadávať jeho exekúcie a doklady. Dlžník by si mi mal zosumarizovať všetky doklady k dlhom.

Konkurz z Pohľadu Správcu Bytového Domu

Od 1. 3. 2017 rozlišuje legislatíva dva typy konkurzov na majetok dlžníka. Každý typ má svoje osobitosti, pričom pre správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže byť náročné porozumieť im. Konkurzné (insolvenčné) právo predstavuje samostatný právny odbor, ktorého hlavným predmetom je kolektívne uspokojovanie pohľadávok speňažovaním majetku dlžníka (úpadcu). Vo vzťahu k správcom bytových domov a spoločenstvám vlastníkov bytov má význam najmä vtedy, ak je dlžník vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru a podlieha tak režimu zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej ako „bytový zákon“). Samozrejme, správcu bytového domu sa vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka týka aj vtedy, ak je dlžníkom určitý podnikateľský subjekt, s ktorým je správca v obchodnom styku.

Rozdiely Medzi Konkurzom Podľa Druhej a Štvrtej Časti ZKR

V prvom rade treba poukázať na dvojitý režim konkurzu podľa uvedeného zákona, nie je totiž konkurz ako konkurz. Osobný bankrot je len určitým typom konkurzu podľa toho istého zákona. Pojem sa zaviedol na ľahšie pochopenie a rozlišovanie medzi jednotlivými typmi konkurzov, zatiaľ sa to však v praxi míňa účinku a presnejšie je chápať osobný bankrot ako oddlženie. Zákon však pojem osobný bankrot nepozná a používa pojem oddlženie, čo je v podstate obsahovo identické. Návrh na vyhlásenie konkurzu možno podať buď podľa druhej časti zákona (tzv. pravý konkurz v pravom zmysle slova), alebo podľa štvrtej časti zákona (v takomto prípade ide o oddlženie osoby). Medzi jednotlivými konkurzmi podľa druhej a štvrtej časti zákona je viacero rozdielov. Najpodstatnejší je, že podľa štvrtej časti zákona možno vyhlásiť konkurz len na majetok fyzickej osoby bez ohľadu na to, či je podnikateľom, alebo nie, kým podľa druhej časti možno konkurz vyhlásiť aj na majetok právnickej osoby. Oddlženie však má aj svoju špecifickú formu, tzv. splátkový kalendár. K splátkovému kalendáru uvediem len toľko, že je to špecifická ochrana dlžníka pred veriteľmi, počas ktorej musí dlžník plniť súdom odsúhlasený splátkový kalendár svojim veriteľom. Táto forma oddlženia sa však využíva len minimálne (k 25. 9. 2017 bolo povolených len 20 splátkových kalendárov). Informácia o tom, či je konkurz vyhlásený podľa druhej časti, alebo podľa štvrtej časti ZKR, je uvedená v uznesení súdu, ktorý konkurz vyhlásil.

Pohľadávky Správcu Bytového Domu v Konkurze

Už samotný pojem konkurz na majetok naznačuje, čo je jeho obsahom a účelom. Nie je pritom rozhodujúce, či sa fyzická osoba sama dobrovoľne rozhodne riešiť svoju finančnú situáciu (ktorú je presnejšie pomenovať finančnou krízou než situáciou) osobným bankrotom, alebo sa veriteľ takéhoto dlžníka rozhodne riešiť aspoň čiastočné vymoženie svojho dlhu podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Opäť je však dôležité upozorniť na to, že návrh na vyhlásenie konkurzu podľa druhej časti ZKR môže podať veriteľ na majetok dlžníka, ktorý je buď právnickou osobou, alebo fyzickou osobou podnikateľom, a návrh na vyhlásenie konkurzu formou oddlženia (teda osobného bankrotu) môže podať len dlžník sám na seba. Nie je teda možné, aby veriteľ, napr. Oddlženie fyzickej osoby je teda možné len vtedy, ak sa dlžník (fyzická osoba) tak sám rozhodne. A urobí to vtedy, keď sa mu to oplatí, čo znamená, že takýmto podaním skôr niečo získa, než stratí. Môžeme sa domnievať, že to robí z osobných dôvodov, teda že má záujem zbaviť sa dlhov a fungovať akosi od začiatku, alebo že už nemá čo stratiť. Nájdu sa však aj osoby, ktoré takéto inštitúty zneužívajú a na základe množstva vedených exekúcií sa už nevedia dočkať toho, kedy budú týchto dlhov zbavení. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii myslí aj na takéto prípady, keď vo svojom § 166 ods. 3 uvádza, že „Dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa tejto časti zákona“.

Povinnosti Správcu Bytového Domu v Konkurznom Konaní

Nechcem analyzovať výhody a nevýhody osobného bankrotu, správca bytového domu totiž nemá možnosť podávať návrh na vyhlásenie osobného bankrotu, a teda sa ani nemôže zaoberať tým, či je preňho výhodné podať takýto návrh a kedy. Osobný bankrot treba len prijať ako zákonný inštitút a nakladať v ňom so svojimi právami a povinnosťami podľa čo možno najlepšieho uváženia. Dôležitý je však moment jeho vyhlásenia a čas, kedy sa tak stalo, pričom je irelevantné, či ide o pravý konkurz, alebo o oddlženie. V obidvoch prípadoch si akýkoľvek veriteľ musí svoju pohľadávku prihlásiť do konania v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Na webovom sídle MS SR možno pomerne ľahko vylustrovať všetky údaje o konkurze daného úpadcu. Správca si už len musí podľa vlastných možností zabezpečiť sledovanie osôb, proti ktorým eviduje pohľadávky, v obchodnom vestníku v časti „konkurzy a reštrukturalizácie“ a v prípade pozitívnej lustrácie si svoju pohľadávku v zákonnej lehote prihlásiť. Väčšina bytových družstiev a profesijných správcov používa softvér, ktorý sleduje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obchodnom vestníku a pri zhode údajov automaticky poskytne správcovi bytového domu informáciu o vyhlásení konkurzu na majetok osoby alebo informáciu o akejkoľvek zmene v procese konkurzu.

Informačná Povinnosť Správcu Konkurznej Podstaty Voči Správcovi Bytového Domu

V prípade vyhlásenia konkurzu formou oddlženia má však správca bytového domu o čosi výhodnejšie postavenie ako iní veritelia. Zákon totiž priamo určuje informačnú povinnosť pre správcu konkurznej podstaty v § 167l ods. 4, v zmysle ktorého „Správca písomne upovedomí každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v zozname veriteľov, ako aj dotknutého správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, že bol vyhlásený konkurz. Dôvodová správa k tomuto novému zneniu zákona neurčuje dôvod zakotvenia tejto informačnej povinnosti ohľadom správcov bytových domov a spoločenstiev vlastníkov bytov. V každom prípade tento krok vítam a považujem ho za pozitívum, keďže správca bytového domu, ako aj spoločenstvo už nemusia (podľa zákona) lustrovať osoby v obchodnom vestníku ohľadom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Treba však myslieť na to, že informačná povinnosť sa vzťahuje len na konkurzy vyhlásené podľa štvrtej časti zákona. Ak ide o konkurz podľa druhej časti zákona, takúto povinnosť správca konkurznej podstaty nemá. Zákonodarca v tomto smere nedomyslel ešte jeden moment. Keďže sa pri určovaní správcu bytového domu vychádza z údajov, ktoré v návrhu na vyhlásenie konkurzu určil sám navrhovateľ, nie je jasný postup v situácii, ak dlžník informáciu o správcovi bytového domu neuvedie.

Aktívna Úloha Ostatných Vlastníkov Bytov

Ak ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov evidujú na dlžníka neuhradené zálohové platby podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, môžu svoj dlh riešiť aj podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Môžu tak urobiť len v prípade, ak je dlžníkom právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, a len podľa druhej časti ZKR. V prípade, ak je vlastníkom nehnuteľnosti v bytovom dome fyzická osoba nepodnikateľ, ostatní vlastníci možnosť aktívne podať návrh na vyhlásenie konkurzu nemajú, a to ani podľa druhej, ani podľa štvrtej časti ZKR. Pohľadávku treba prihlásiť v zákonnej lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Táto lehota je spoločná pre obidva konkurzy. V prípade, ak správca túto lehotu zmešká, nastupuje opäť duálny režim v závislosti od toho, podľa akej časti ZKR je konkurz vyhlásený. Ak je vyhlásený konkurz podľa druhej časti ZKR a prihláška je doručená správcovi po základnej prihlasovacej lehote, následky sú dva: správca stráca hlasovacie práva v konkurze a zabezpečovacie právo vzniknuté podľa § 15 bytového zákona zaniká. V prípade, ak je konkurz vyhlásený podľa štvrtej časti ZKR, jediným negatívnym následkom je zánik možnosti výkonu hlasovacích práv v priebehu konkurzu. Hlasovacími právami sa rozumie možnosť podieľať sa svojimi rozhodnutiami na procesnom postupe v priebehu konkurzu a počet hlasovacích práv priamo závisí od výšky pohľadávky. V oddlžení teda zabezpečenie pohľadávky nezaniká ani v prípade, ak je pohľadávka prihlásená po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty.

Záložné Právo Správcu Bytového Domu a Konkurz

Podľa § 167k ZKR „Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu vtedy, ak sa prihlási prednostný zabezpečený veriteľ“. Pod pojmom „zaťažený“ treba chápať zaťaženosť zákonným záložným právom podľa § 15 bytového zákona. Zákonodarca však zabudol na nie celkom šťastnú aktuálnu úpravu záložných práv a z toho vyplývajúce aplikačné problémy. Nehovorí totiž o tom, koho možno považovať za prednostného zabezpečeného veriteľa. Či veriteľa, ktorého záložné právo je evidované ako prvé v poradí, alebo veriteľa, ktorého záložné právo vzniklo ako prvé v poradí aj bez registrácie. Môj osobný názor je, že to nie je pre správcov bytových domov výhodné riešenie. Navyše vyhlásenie osobného bankrotu nemožno považovať za neprekonateľnú prekážku výkonu zákonného záložného práva ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ak zastávame názor, že zákonné záložné právo vzniknuté podľa § 15 bytového zákona má prednostné postavenie, treba využiť znenie § 167k ods. 3 ZKR, podľa ktorého „Ak prednostný zabezpečený veriteľ alebo neskorší zabezpečený veriteľ, ktorého uspokojenie možno predpokladať zo zaťaženého majetku, pristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva, zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu. Ak tým zabezpečený veriteľ zmarí už oznámený proces speňaženia zaťaženého majetku správcom, je povinný uhradiť správcovi paušálnu odmenu a do konkurznej podstaty náklady, ktoré v súvislosti s tým vznikli“. Je to značne atypická možnosť, ale na druhej strane si treba uvedomiť, že danú možnosť majú aj iné subjekty, napr. banky, ktoré považujú svoje záložné práva za prednostné. A opäť sa dostávame do kolobehu boja zmluvného a zákonného záložného práva.

tags: #zrušenie #konkurzu #oddlženie #exekučné #konanie #rozdiel