
Odchod do dôchodku prináša so sebou nielen zmenu životného štýlu, ale aj nové povinnosti a možnosti v oblasti daní. Tento článok sa zameriava na daňové priznanie dôchodcu po odchode do dôchodku na Slovensku, s dôrazom na povinnosti, nezdaniteľné časti základu dane (NČZD) a špecifické situácie, ktoré môžu nastať.
Vysporiadať si daňové povinnosti (t. j. podať daňové priznanie alebo požiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane) musí každá fyzická osoba, ktorej zdaniteľné príjmy v roku 2023 presiahli sumu 2 461,41 eura ( ½ ročnej NČZD). Ak jej však zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň, je pre ňu výhodné si podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, aj keď jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 2 461,41 eura. V podanom daňovom priznaní dôchodkyni vznikne daňový preplatok a daňový úrad jej ho vráti na základe Žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, ak je väčší ako 5 eur.
Ak je zamestnanec už na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku (prípadne vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia) alebo ak mu bol takýto dôchodok priznaný spätne, tzn. k 1. 1. 2023, môže si uplatniť NČZD na daňovníka v RZD len v tom prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku nepresahuje sumu 4 922,82 eura. Ak zamestnanec (dôchodca) dosiahne základ dane nižší alebo rovný ako 21 754,18 eura, avšak úhrnná suma jeho dôchodku je 4 922,82 eura a vyššia, nemôže si uplatniť NČZD, pretože úhrn dôchodku prevyšuje NČZD. Ak sa zamestnanec stane poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka (napr. k 02. 01. 2023), za rok 2023 má nárok na celoročnú NČZD na daňovníka vo výške 4 922,82 eura a môže si ju uplatňovať aj mesačne.
V prípade, ak bol zamestnanec k 1. 1. 2023 poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia a jeho výška nepresiahla v zdaňovacom období hodnotu NČZD na daňovníka, môže v Žiadosti o vykonanie RZD označiť, že si uplatňuje NČZD na daňovníka. Ako doklad predkladá zamestnávateľovi posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku.
Ak zamestnávateľ v tomto mesiaci nevykonal opravu základu dane ani preddavku na daň, tak opravu základu dane a dane vykoná najneskôr podľa § 40 zákona, a to najneskôr do 31.Opravu základu dane (podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov) vykoná zamestnávateľ v mesiaci, v ktorom vykonal opravy výkazov a príslušných predpisov poistného za mesiace, a v ktorom vrátil poistné zamestnancovi - dôchodcovi. Uvedený rozdiel zahrnie do prehľadu za tento mesiac (do riadku 0 spolu s príjmom zamestnanca).
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi preddavok na daň, ktorý mal zraziť vo výške stanovenej zákonom (zrazil nižšiu daň), môže ho dodatočne zraziť najneskôr do 31. Ak zamestnávateľ zavinením zamestnanca daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške, zrazí ju vrátane príslušenstva, ak neuplynula lehota podľa osobitného prepisu (§ 69 zákona 563/2009 Z.z.) - t.j. v uvedenom prípade, ak daňovník - zamestnanec bol poberateľom starobného dôchodku na začiatku zdaňovacieho obdobia - kalendárneho roka 2021, tak zamestnávateľ mu zrazí daň do konca r.
V prípade, že zamestnávateľ - platiteľ dane nezrazil zamestnancovi preddavok na daň v správnej výške, tak zvýšenie preddavku na daň vyberie v nasledujúcich mesiacoch, najneskôr do 31. Údaje sa uvádzajú do tlačív Prehľadov za mesiac, v ktorých sa preddavky zrazia a odvedú do štátneho rozpočtu.
Zamestnancovi bol spätne priznaný starobný dôchodok a zamestnanec sa stal poberateľom starobného dôchodku od 1.4.2024. Túto skutočnosť sa zamestnávateľ dozvedel až po ohlásení zo sociálnej poisťovne v júni 2024. Následne boli zaslané opravné výkazy do sociálnej poisťovne a zamestnávateľovi aj zamestnancovi bolo vrátené neoprávnene zaplatené poistné. Ak zamestnanec neoznámil zamestnávateľovi uvedenú skutočnosť včas, zamestnávateľ môže (je oprávnený) daň resp. preddavky na daň zraziť zamestnancovi do piatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom došlo k jej nesprávnemu zrazeniu.
Od roku 2004 doteraz stále platí, že daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1. Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, ak si daňovník neuplatňuje daňový bonus a celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka. V daňovom priznaní uvedie svoje zdaniteľné príjmy a zrazené odvody, sumu zrazených preddavkov na daň. Výsledkom bude nulová daňová povinnosť a daňový preplatok vo výške preddavkov, ktoré daňovníkovi zrazil jeho zamestnávateľ počas roka. Zdôraznime, že zamestnávateľ v takýchto prípadoch síce podľa zákona môže vykonať ročné zúčtovanie, ale na základe ročného zúčtovania nie je možné vrátenie preddavkov na daň.
Zamestnávali ste počas roka 2023 dôchodcov, ktorí Vás požiadali o vykonanie ročného zúčtovania dane (ďalej RZD)? Ak je zamestnanec už na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku (prípadne vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia) alebo ak mu bol takýto dôchodok priznaný spätne, tzn. k 1. 1. 2023, môže si uplatniť NČZD na daňovníka v RZD len v tom prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku nepresahuje sumu 4 922,82 eura.
Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku
Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a dôchodok