Dlhodobá intenzívna starostlivosť: Definícia, ciele a legislatívny rámec na Slovensku

Dlhodobá intenzívna starostlivosť je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje adekvátnu definíciu, legislatívny rámec a financovanie. Vzhľadom na demografické zmeny a nárast chronických ochorení je zabezpečenie dostupnej, kvalitnej a efektívnej dlhodobej starostlivosti kľúčové pre zabezpečenie dôstojného života občanov, ktorí ju potrebujú. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na problematiku dlhodobej intenzívnej starostlivosti na Slovensku, vrátane jej definície, cieľov a legislatívneho rámca, ktorý sa v súčasnosti pripravuje.

Úvod

Slovenská právna úprava doteraz neobsahovala pojem „dlhodobá zdravotná starostlivosť“. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má za cieľ túto medzeru vyplniť. Tento návrh zákona je predkladaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky a predstavuje jeden z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti. Reaguje na odporúčania Európskej komisie a na Programové vyhlásenie vlády na roky 2021 - 2024.

Definícia dlhodobej zdravotnej starostlivosti

Predmetom návrhu zákona je zadefinovanie pojmu dlhodobá zdravotná starostlivosť a jej jednotlivých foriem, paliatívnej zdravotnej starostlivosti, vrátane úpravy zmluvných a úhradových mechanizmov tejto zdravotnej starostlivosti a zadefinovanie rozsahu údajov potrebných pre monitoring dostupnosti, kvality a efektívnosti tejto starostlivosti. Návrh zákona definuje aj právo osoby, ktorej je poskytovaná zdravotná starostlivosť, na poskytovanie sociálnej pomoci a duchovnej služby. Pri definovaní tohto práva predkladateľ zákona vychádzal z celosvetového trendu kritiky zdravotnej starostlivosti za jej značnú dehumanizáciu. Na základe tejto kritiky vznikajú nové trendy aj pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorých jedným z cieľov je zakomponovanie spirituálneho aspektu do celkovej starostlivosti o pacientov. Nenaplnené duchovné potreby často súvisia so zníženou kvalitou starostlivosti, nespokojnosťou pacientov a zníženou kvalitou života.

Ciele novej legislatívy

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť dostupnosť, kvalitu a efektívnosť dlhodobej zdravotnej a paliatívnej starostlivosti pre osoby, ktorých zdravotný stav si to vyžaduje, a to nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale aj v prirodzenom prostredí, v ktorom sú tieto osoby umiestnené. Ministerstvo zdravotníctva SR prehodnotilo zámer vypracovať samostatný návrh zákona o dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti a z dôvodu udržania komplexnosti právneho predpisu upravujúceho zdravotnú starostlivosť považuje za dostačujúcu novelizáciu už existujúceho zákona č. 576/2004 Z. z.

Dôvodová správa a potreba zmien

V súčasnosti je na Slovensku nedostatok zdravotníckych zariadení poskytujúcich dlhodobú zdravotnú starostlivosť a paliatívnu zdravotnú starostlivosť, v dôsledku čoho sa táto starostlivosť stáva nedostupnou pre osoby, ktoré sú na jej poskytovanie odkázané. Je preto vo verejnom záujme, aby úhrady za poskytovanie dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti zabezpečovali primerané krytie ekonomicky oprávnených nákladov týchto poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v súvislosti s uvedenými zmenami tak, aby mohli plniť svoju funkciu v požadovanej kvalite a na adekvátnej úrovni.

Prečítajte si tiež: Všetko o dlhodobej práceneschopnosti

V ostatnom období bol v SR zaevidovaný nárast neurodegeneratívnych ochorení, a to nielen u seniorov, no najmä u mladšej generácie (o.i. aj v súvislosti s následkami pandémie COVID-19): podľa odhadov takýmto ochorením trpí každý 13-ty človek vo veku 65+, ale až každý piaty vo veku 80+ rokov. Podľa informácií z portálu NCZI sa už pre rok 2020 predpokladalo, že počet prípadov novodiagnostikovaných onkologických ochorení v SR po prvýkrát presiahne hranicu 40-tisíc. Potreba dlhodobej starostlivosti vzniká aj u osôb po úrazoch s trvalými zdravotnými následkami. V prípade, že nedôjde k systémovej zmene v zabezpečení siete dlhodobej starostlivosti, dôjde k prehĺbeniu súčasného negatívneho javu, kedy osoby, ktoré si vyžadujú takúto starostlivosť, sú nútené využívať nemocničné lôžka (často na akútnych oddeleniach), čo je z hľadiska výdavkov na zdravotnú starostlivosť finančne najnáročnejšie. Následkom toho dochádza k umelému navyšovaniu akútnych kapacít a k značnému predražovaniu zdravotnej starostlivosti.

V roku 2019 vyše 2/3 osôb zomrela v nemocnici; iba menej ako 1/3 osôb zomrela v domácom alebo inom prirodzenom prostredí (napr. zariadenie sociálnych služieb). Prevaha nemocničného prostredia nad domácim (resp. prirodzeným), ktorá sa prejavovala v celom období rokov 2012-2019, poukazuje na veľmi negatívny trend, ktorý Slovensko stavia do protikladu so zahraničím, kde je naopak tendencia vyhýbať sa úmrtiam v neosobnom nemocničnom prostredí. Podobne tak aj predkladateľ návrhu zákona má záujem zvýšiť dostupnosť mobilnej paliatívnej starostlivosti a ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré spolu s podporným tímom (ako napr.

Súčasný stav a nedostatky

Podľa údajov z roku 2019 paliatívnym oddelením (akútnou ZS) disponuje iba BSK s počtom lôžok 19, pričom v ďalších krajoch sa nenachádza vôbec; paliatívnym oddelením v zmysle dlhodobej starostlivosti disponuje BSK (7 lôžok), TSK (17 lôžok), a ŽSK (35 lôžok); konziliárnym paliatívnym tímom v nemocnici disponuje opäť iba BSK a „kamenné“ hospice sa síce nachádzajú v každom kraji okrem ŽSK, no v značne poddimenzovaných počtoch, t.j. BSK (36 lôžok), TTSK (25 lôžok), TSK (37 lôžok), NSK (38 lôžok), BBSK (31 lôžok), PSK (42 lôžok) a KSK (7 lôžok). Nedostatočné kapacity vykazuje aj štatistika špecializovanej ambulantnej paliatívnej starostlivosti. Hoci údaje NCZI indikujú počet mobilných hospicov až 25, v skutočnosti je návštevná (terénna) služba lekár-setra poskytovaná iba v 8 z nich. Financovanie dlhodobej zdravotnej a paliatívnej starostlivosti je v súčasnosti nepostačujúce, a to bez ohľadu na miesto poskytovania tejto starostlivosti, t.j. či už v ústavnom zariadení (paliatívne oddelenia, domy ošetrovateľskej starostlivosti a pod.) alebo v komunitnom prostredí (prostredníctvom agentúr ošetrovateľskej starostlivosti alebo mobilných hospicov). Konkrétnym príkladom sú mobilné hospice, kde príspevky zo zdravotných poisťovní za r. 2019 nepokrývali ani 15% celoročných nákladov (výkaz E 1.04).

Návrhy súvisiacich a vykonávacích predpisov

Informatívne sú ako prílohy návrhu zákona predložené aj návrhy súvisiacich a vykonávacích predpisov, a to:

• návrh opatrenia, ktorým sa mení opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07045/2003 z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov,
• návrh výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 09812/2008-OL z 10. septembra 2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov,
• návrh nariadenia vlády, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva katalóg zdravotných výkonov,
• návrh nariadenia vlády, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,
• návrh vyhlášky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení,
• návrh vyhlášky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 92/2018 Z. z.

Financovanie a úhrady

S cieľom zabezpečenia poskytovania dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je úhrada za túto starostlivosť zadefinovaná v cenovom opatrení formou pevných cien pre jednotlivých PZS hradených z verejného zdravotného poistenia, a to výlučne len po dobu dvojročného obdobia zberu údajov nevyhnutne potrebných na monitorovanie dostupnosti a vyhodnotenie kvality a efektívnosti tejto starostlivosti. Predkladateľ zákona predpokladá, že v rámci tohto obdobia budú získané dostatočné a relevantné údaje o dostupnosti ošetrovateľskej starostlivosti ako následnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej ošetrovateľskej starostlivosti, na základe ktorých bude vyhodnotená kvalita tejto starostlivosti a následne upravený spôsob jej financovania bez potreby regulácie zo strany ministerstva.

Prečítajte si tiež: Slovensko a Európa: Starostlivosť o seniorov

Očakávané vplyvy a analýzy

Vplyv na rozpočet verejnej správy na roky 2022 až 2025 je negatívny a pohybuje sa v rozsahu od 11 mil. EUR po 33 mil. EUR, z toho negatívne vplyvy na roky 2022 až 2025 sú rozpočtovo kryté. Súčasťou predkladaného návrhu je zmena cenových opatrení týkajúcich sa dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti, kde sa zvyšujú sadzby na lôžkodeň a paušálne platby pri poskytovaní služieb agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti a mobilných hospicov v domácom alebo prirodzenom prostredí. Z dôvodu zámeru predkladateľa monitorovať a vyhodnocovať ošetrovateľskú starostlivosť budú vybraní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zasielať do zdravotných poisťovní výkaz, ktorý bude rozšírený o údaje podporujúce lepší manažment posudzovanej osoby, a to či už v rámci zdravotnej starostlivosti alebo aj sociálnej starostlivosti.

V súvislosti so zavádzaním novej terminológie „následná zdravotná starostlivosť“, nie je v súčasnosti možné pre tento typ zdravotnej starostlivosti vyčísliť ekonomické, resp. rozpočtové dopady samostatne. V rámci kalkulácií dopadov na VZP sú tieto dopady vyčíslené pod skupinou výdavkov na ústavnú ošetrovateľskú starostlivosť, t.j. Náklady na zabezpečenie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb nie sú systematicky zachytávané, preto ďalšie zmeny paušálnej sadzby budú podmienené včasným a kvalitným vykazovaním podľa §6c zákona č. 581/2004 Z. z.

Pripomienky a úpravy

Komisia na posudzovanie vybraných vplyvov upozornila na potrebu úprav v doložke vybraných vplyvov, najmä v súvislosti s rozpočtovými dopadmi a spôsobom výpočtu vplyvov na rozpočet VZP. Komisia žiadala doplniť spôsob výpočtu vplyvov na rozpočet VZP, vrátane použitých predpokladov. Navrhovateľ doplnil tabuľku č. Predkladateľom uvedené zhodnotenie sociálnych vplyvov je nedostatočné. Predkladateľ v príslušnej časti len opísal ciele predkladaného návrhu zákona a všeobecne skonštatoval, že schválením predloženého návrhu sa očakáva vytvorenie legislatívnych podmienok na efektívnejšie fungovanie zariadení dlhodobej a paliatívnej starostlivosti. Pritom predkladateľ v analýze rozpočtových vplyvov uvádza, že úhrady zdravotných poisťovní nedostatočne pokrývajú náklady poskytovateľov dlhodobej…

Prečítajte si tiež: Dopad dlhodobej PN na zamestnávateľa a DDS

tags: #dlhodoba #intenzivna #starostlivost #definicia