Dobrovoľnícka Zmluva, Odvody, Zdravotné a Sociálne Poistenie: Komplexný Prehľad

Otvorený trh práce umožňuje občanom EÚ i osobám bez štátnej príslušnosti pracovať na Slovensku. Pri zamestnávaní týchto osôb je dôležité rozlišovať medzi občanmi EÚ a občanmi tretích krajín z hľadiska pracovnoprávnych vzťahov a platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie. Tento článok rozoberá podmienky zamestnávania a povinnosti platenia poistného pre občanov EÚ a cudzincov, ktorí sa zdržiavajú na území SR za účelom zamestnania, ako aj špecifické aspekty dobrovoľníckej činnosti v kontexte športu.

Zamestnávanie Občanov EÚ a Cudzincov na Slovensku

Právny Rámec

Zamestnávanie osôb v SR sa riadi predovšetkým zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ZSZ), ktorý je základnou právnou normou v tejto oblasti. Ďalšie relevantné právne predpisy zahŕňajú:

  • Zákon č. 48/2002 Z. z.
  • Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)
  • Zákon č. 580/2004 Z. z.
  • Zákon č. 461/2003 Z. z.

Pre oblasť sociálneho zabezpečenia sa za členský štát EÚ považujú všetky európske štáty, ktoré pristúpili k aplikácii európskeho práva sociálneho zabezpečenia. To zahŕňa štáty, ktoré boli členmi EÚ do 30. apríla, ako aj nové členské štáty EÚ od 1. mája 2004 (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus) a od 1. januára.

Evidencia Zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu EÚ a jeho rodinných príslušníkov. Rovnaká povinnosť platí aj pre cudzincov, u ktorých sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje podľa § 22 ods. 7 ZSZ. Evidencia musí obsahovať údaje uvedené v § 23 ods. 2 ZSZ.

Zamestnávateľ, ktorý prijme do zamestnania občana EÚ alebo vysiela na výkon práce svojho pracovníka na územie SR, je povinný informovať príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) o vzniku a ukončení zamestnania.

Prečítajte si tiež: Dobrovoľnícka služba v SR

Povolenie na Zamestnanie a Pobyt

Občania členského štátu EÚ a ich rodinní príslušníci, ako aj cudzinci uvedení v § 22 ods. 7 ZSZ, nepotrebujú na území SR povolenie na zamestnanie. Cudzinec môže požiadať o povolenie na jeden z troch typov pobytu: prechodný pobyt, trvalý pobyt alebo tolerovaný pobyt. Povolenie na prechodný pobyt sa udeľuje na jeden zo zákonom stanovených účelov, napríklad zamestnanie, štúdium, zlúčenie rodiny.

Zákonom č. 594/2009 Z. z. sa upravuje okruh cudzincov, ktorým sa udeľuje prechodný pobyt na účel podnikania alebo osobám konajúcim v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva.

Výnimky z Povinnosti Žiadať o Povolenie na Pobyt

Určité skupiny cudzincov nemusia do 90 dní pobytu žiadať o povolenie na pobyt. Ide o cudzincov, ktorí sú vyslaní na územie SR svojím zamestnávateľom na prevažne krátky čas, a pracovníkov významného zahraničného investora v záujme zabezpečovania plynulosti výroby. Títo cudzinci môžu začať pracovať hneď po vstupe na naše územie s podmienkou, že majú vydané povolenie na zamestnanie, ak sa vyžaduje podľa ZSZ. Obdobný postup platí aj pri študentoch a cudzincoch vykonávajúcich osobitnú činnosť, ktorou je liečenie a dobrovoľnícka činnosť.

Cudzinci, ktorí Nepotrebujú Povolenie na Zamestnanie

Podľa § 22 ods. 7 ZSZ, s účinnosťou od 15. januára, nepotrebujú povolenie na zamestnanie:

  • Cudzinec, ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR alebo má povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania podľa § 38 ods. 1 písm. a).
  • Cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti, ktorou je výskum alebo vývoj, podľa § 22 ods. 7 písm. d).
  • Zahraničný Slovák podľa § 2 zákona č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch (od 1. 1. 2006 zákon č. 474/2005 Z. z.).
  • Žiadateľ o azyl, ktorému vstup na trh práce umožňuje § 23 ods. 6 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle alebo ktorému bol udelený azyl podľa § 2 písm. f).
  • Osoba, ktorej sa poskytlo dočasné útočisko podľa § 2 písm. g).
  • Príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky ozbrojených síl vysielajúceho štátu (podľa oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 324/1997 Z. z.).
  • Spoločník obchodnej spoločnosti, štatutárny orgán obchodnej spoločnosti alebo člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, ktorý plní úlohy pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc podľa zákona č. 561/2007 Z. z.
  • Osoba, ktorá pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc podľa zákona č. 561/2007 Z. z.

Pracovné Zmluvy a Dohody

Osoba, ktorá nie je občanom SR, má právo uzatvoriť pracovnú zmluvu, ako aj dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov so zamestnávateľom, ktorý má sídlo v SR. Občania štátu, ktorý je zmluvnou stranou EHP a občan Švajčiarskej konfederácie a ich rodinní príslušníci majú rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa ZSZ ako občan SR, ak ZSZ neustanovuje inak.

Prečítajte si tiež: Dobrovoľnícka činnosť a vzdelávanie

Povinnosti Zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný písomne informovať ÚPSVR, ak cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnanie, nenastúpil do zamestnania alebo jeho zamestnanie sa skončilo pred uplynutím obdobia určeného v povolení na zamestnanie, a to najneskôr do 7 pracovných dní.

Dobrovoľnícka Činnosť v Športe a Súvisiace Aspekty

Dobrovoľnícka Zmluva a Zákon o Dobrovoľníctve

Športový odborník môže vykonávať činnosť ako dobrovoľník podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve. Tento zákon definuje dobrovoľnícku činnosť ako činnosť vykonávanú dobrovoľne, bez nároku na odmenu, v prospech iných. Podmienkou je, že ide o činnosť, ktorá napĺňa verejný záujem.

Činnosť dobrovoľníka môže byť zastrešená vysielajúcou organizáciou, napríklad športovým zväzom. Prijímateľom dobrovoľníckej činnosti potom môže byť športový klub. Takéto riešenie prenáša administratívne povinnosti na vysielajúcu organizáciu (evidencia dobrovoľníkov, uzatváranie zmlúv, poistenie zodpovednosti za škodu a úrazové poistenie, školenie BOZP…).

Dobrovoľnícka zmluva sa uzatvára v súlade s § 6 zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve. Musí mať písomnú formu, ak sa dobrovoľnícka činnosť vykonáva v cudzine. Písomná forma sa odporúča vždy. Písomná zmluva obsahuje najmä:

  • identifikačné údaje dobrovoľníka a organizácie,
  • predmet, miesto a čas trvania dobrovoľníckej činnosti,
  • práva a povinnosti dobrovoľníka a organizácie,
  • spôsob zabezpečenia dobrovoľníka.

Náhrady pre Dobrovoľníka

Dobrovoľník za vykonávanie dobrovoľníckej činnosti nedostáva odmenu. Môže mu však byť poskytnuté materiálne zabezpečenie, ako napríklad:

Prečítajte si tiež: Dobrovoľnícka činnosť a komunita v Košiciach

  • úhrada nevyhnutných výdavkov spojených s výkonom dobrovoľníckej činnosti,
  • náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
  • náhrada stravného,
  • náhrada ubytovania,
  • poskytnutie ochranných pracovných prostriedkov.

Alternatívne sa môže podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách poskytovať dobrovoľníkovi náhrada - stravné, kilometrovné.

Podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dobrovoľníctve sa môže dohodnúť náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu za každú hodinu vykonávania dobrovoľníckej činnosti v športe najviac vo výške hodinovej minimálnej mzdy, teda 2,328 eura v roku 2016 a 2,50 eura v roku 2017.

Daňové Aspekty Náhrad

Náhrada za stratu času je zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. r) zákona o dani z príjmov. Avšak podľa § 8 ods. 1 písm. m) zákona o dani z príjmov sa zdaní len suma, ktorá v úhrne takýchto príjmov za rok presiahne 500 eur.

Sociálne a Zdravotné Poistenie Dobrovoľníka

Dobrovoľník vykonávajúci dobrovoľnícku činnosť v oblasti športu nie je automaticky sociálne a zdravotne poistený z titulu tejto činnosti. Sociálne a zdravotné poistenie dobrovoľníka závisí od jeho iného právneho postavenia (napr. zamestnanec, SZČO, študent, dôchodca).

Dobrovoľníctvo a Zákon o športe

Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe prináša zmeny aj pokiaľ ide o možnosti zmluvných vzťahov športových odborníkov. Športový odborník môže vykonávať činnosť na základe rôznych zmluvných vzťahov, vrátane dobrovoľníckej činnosti.

Dobrovoľné Poistenie

Sociálne poistenie je povinné verejnoprávne poistenie, vďaka ktorému sú občania prostredníctvom platenia odvodov a poberania dávok zabezpečení pred rizikovými životnými situáciami. Ak z rôznych dôvodov nemôžete pracovať (choroba, materská a pod.), stratíte zamestnanie alebo dovŕšite dôchodkový vek, budú vám poskytnuté sociálne dávky, ktoré vám pomôžu prekryť obdobie bez príjmu. Ak ste zamestnaní, platí vám odvody na toto poistenie zamestnávateľ z vašej hrubej mzdy, v určitých prípadoch tak robí štát (napríklad počas materskej dovolenky), ale sú obdobia, kedy za vás poistenie nikto nehradí a vtedy je dobré vedieť o možnosti platiť si poistenie dobrovoľne.

Druhy Dobrovoľného Poistenia

  • Nemocenské poistenie: Jeho účelom je nahradiť vám príjem v prípade straty, alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a zabezpečenie príjmu v čase pracovnej neschopnosti, tehotenstve i počas materskej.
  • Dôchodkové poistenie: Jeho účelom je zabezpečiť vám príjem po dovŕšení dôchodkového veku alebo v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (v prípade zlého zdravotného stavu a pod.) Poberať dôchodok môžete aj pri riadnom zamestnaní.
  • Poistenie v nezamestnanosti:
  • Invalidné poistenie:

Môžete si vybrať jeden samostatný druh poistenia, alebo viaceré poistenia v rámci piatich balíkov, ktoré ponúka Sociálna poisťovňa.

Kto sa Môže Dobrovoľne Poistiť?

  • Nezamestnaný (napr. študent),
  • SZČO, ktorej hrubý príjem nepresiahol stanovenú hranicu a nevznikla jej povinnosť platby povinného poistenia.
  • Dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená v Sociálnej poisťovni môže byť policajtka/policajt alebo profesionálna vojačka/vojak, ktorí sú súčasne nemocensky zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Kto sa Nemôže Dobrovoľne Poistiť?

  • Povinne nemocensky poistený (zamestnanec, SZČO, ktorej príjem presiahol stanovenú hranicu a musí si platiť povinné poistenie),
  • Osoba s priznaným starobným, či predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (t. j. odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku)
  • Poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (t. j. čerpáte rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu.

Postavenie Konateľov a Spoločníkov v SRO a Odvody

Právny Rámec

Postavenie konateľov a spoločníkov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej „Obchodný zákonník“). Konatelia a spoločníci s nárokom na odmenu nadobúdajú postavenie zamestnanca a z vyplatenej odmeny im vzniká zákonná povinnosť odvádzať odvody na zdravotné a sociálne poistenie.

Podmienky pre Vznik Postavenia Zamestnanca na Účely Sociálneho Poistenia

  • Podmienka 1: Existencia právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), keď ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), m) ods. 2 alebo ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
  • Podmienka 2: Existencia práva na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), m) ods. 2 alebo ods.

Ak spoločník a konateľ spoločnosti poberá za výkon svojej funkcie odmenu, ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Tento druh príjmu sa na účely povinného sociálneho poistenia považuje za príjem zo zárobkovej činnosti, a preto osoby poberajúce tento príjem nadobúdajú postavenie zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia.

Príklady

  • Príklad 1: Konateľ má so spoločnosťou, s. r. o. uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa. Z ustanovení zmluvy vyplýva, že za výkon funkcie konateľa nebude poberať žiadnu odmenu. Konateľ nenadobúda postavenie zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia, pretože spĺňa len jednu zákonnú podmienku (existencia právneho vzťahu), ktorou je právny vzťah konateľa k spoločnosti, s. r. o. založený zápisom do obchodného registra. Nakoľko tento právny vzťah konateľovi nezakladá nárok na odmenu/príjem zo závislej činnosti (funkciu konateľa vykonáva bezodplatne), postavenie zamestnanca mu na účely sociálneho poistenia nevzniká.
  • Príklad 2: Konateľka má so spoločnosťou, s. r. o. uzatvorenú mandátnu zmluvu, ktorá jej za výkon funkcie konateľa zakladá právo na odmenu. Konateľka nadobúda postavenie zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia, pretože spĺňa obe zákonné podmienky: existuje právny vzťah, ktorým je právny vzťah konateľa k spoločnosti, s. r. o. založený zápisom do obchodného registra a existuje právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť konateľku ako zamestnankyňu do registra poistencov SP, pričom za dátum vzniku poistenia sa považuje dátum zápisu začiatku výkonu funkcie konateľa do obchodného registra (ktorý je zrejmý z uznesenia valného zhromaždenia).

Pravidelná a Nepravidelná Odmena

Ak sú obe podmienky na naplnenie definície zamestnanca na účely sociálneho poistenia splnené, t. j. existuje právny vzťah, a zároveň má konateľ a spoločník právo na príjem zo závislej činnosti (odmenu), tak z hľadiska periodicity odmeňovania zákon o sociálnom poistení rozlišuje dve kategórie poistencov - zamestnanec s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu a zamestnanec s nárokom na nepravidelnú odmenu. V závislosti od toho, či spoločník alebo konateľ má nárok na pravidelnú mesačnú odmenu alebo nárok na nepravidelnú odmenu, je zamestnávateľ povinný oznámiť registráciu zamestnanca (typ zamestnanca) do Sociálnej poisťovne. Po vyplatení odmeny má platiteľ príjmu povinnosť vypočítať, vykázať a odviesť príslušný rozsah sociálneho poistenia.

Výnimky pri Platbe Poistného

V prípade, že konateľ alebo spoločník bude poberať odmenu za výkon funkcie a súčasne je dôchodcom, uplatnia sa pri platbe poistného výnimky, ktoré sú ustanovené v zákone o sociálnom poistení. Napríklad, poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek, a invalidné poistenie neplatí ani zamestnávateľ za tohto zamestnanca [§ 128 ods. 3 zákona o sociálnom poistení].

Vymeriavací Základ

Vymeriavací základ zamestnanca na sociálne poistenie tvorí príjem zo zárobkovej činnosti zamestnanca podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, keď ide o činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), m) a ods. 2 a 3 ZDP. Do vymeriavacieho základu nevstupujú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca.

Splatnosť Poistného

Splatnosť poistného je v prípade zamestnanca - spoločníka alebo konateľa a jeho zamestnávateľa (spoločnosti s ručeným obmedzením) určená rovnako ako pre ostatných zamestnávateľov. Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, t. j. poistné, ktoré zamestnávateľ platí a odvádza za seba ako za organizáciu a poistné, ktoré zamestnávateľ odvádza za zamestnanca, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca.

Poistné na Úrazové a Garančné Poistenie

Zamestnávateľ vo vzťahu „k zamestnancovi“, ktorým je spoločník alebo konateľ (či už s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu alebo nepravidelnú odmenu podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, neplatí poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie. Je to z toho dôvodu, že výkon funkcie konateľa, či výkon činností spoločníka pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa neuskutočňuje v pracovnoprávnom vzťahu, ale v obchodnoprávnom vzťahu podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Podiel na Zisku a Sociálne Poistenie

Pri posudzovaní skutočnosti, či podiel na zisku (dividenda) je príjem zo závislej činnosti, ktorý zakladá fyzickej osobe status zamestnanca na účely sociálneho poistenia a či podlieha odvodu na poistné na sociálne poistenie, je potrebné rozlíšiť, či je poskytnutý osobe s účasťou alebo bez účasti na základnom imaní spoločnosti.

tags: #dobrovoľnícka #zmluva #odvody #zdravotné #poistenie #sociálne

Ďalšie články