Vyživovacia povinnosť na plnoleté dieťa na Slovensku: Kedy končí platenie výživného?

Platenie výživného na dieťa je jednou zo základných povinností rodičov. Mnohí rodičia sa však mylne domnievajú, že táto povinnosť končí dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, teda 18. rokom života. Avšak, zákon o rodine hovorí inak. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Tento článok sa zameriava na problematiku platenia výživného na plnoleté dieťa na Slovensku, pričom sa opiera o platnú legislatívu a judikatúru.

Zákonná úprava vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanoveniach § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. V zmysle týchto ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné.

Schopnosť samostatne sa živiť

Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa si už dokáže svojou vlastnou prácou zabezpečiť náklady na svoj život (strava, bývanie, ošatenie a podobne). Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie je práve uvedená schopnosť samé sa živiť. Vek dieťaťa (18 či viac rokov) neznamená automaticky, že vyživovacia povinnosť sa skončila.

Trvanie vyživovacej povinnosti

Trvanie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom v podstate vôbec nezávisí od veku potomka. Zákon stanoví, že rodičia musia platiť výživné dovtedy, kým dieťa nie je schopné živiť sa samé. Hranicou je teda taký stav, v ktorom si dieťa objektívne dokáže získať dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb vlastnou činnosťou.

Štúdium ako príprava na budúce povolanie

Najčastejším dôvodom, pre ktorý vaše dieťa aj potom ako už dosiahlo plnoletosť, ale stále voči nemu máte vyživovaciu povinnosť, je práve denné štúdium na strednej alebo vysokej škole, nakoľko ide o sústavnú prípravu na budúce povolanie. Väčšinou výživné zaniká ukončením magisterského štúdia prvej vysokej školy. Čiže, ak by dieťa chcelo ísť študovať ďalšiu vysokú školu, ale už má ukončenú jednu vysokú školu, vyživovacia povinnosť už netrvá.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre SZČO: Podrobnosti

V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.

Prerušenie štúdia

Ak je štúdium prerušené, bude pre posúdenie trvania vyživovacej povinnosti podstatné, prečo k prerušeniu došlo. Za akceptovateľné dôvody prerušenia neovplyvňujúce platenie výživného súdy považujú:

1. zlý zdravotný stav dieťaťa (pokiaľ však dieťa nepokračuje v štúdiu ani po ukončení choroby, právo na výživné stráca),
2. získavanie ďalších zručností, ktoré zlepšia pracovné uplatnenie dieťaťa - typicky ide o rôzne jazykové pobyty.

Brigády a zárobková činnosť

Skutočnosť, že si vaše dieťa ako študent zarobí v lete na brigáde, vás ešte vôbec ničoho nezbavuje. U vysokoškolákov sa v súvislosti s určovaním výživného pomerne často dostáva na pretras otázka ich zárobkov z brigád. Z dostupnej judikatúry sa javí, že ak je odmena z brigád použitá na mimoriadny výdavok, príp. nejde o pravidelný príjem, nemala by mať na výšku výživného vplyv. Ďalej sa súdy prikláňajú skôr k názoru, že ak plnoleté dieťa riadne študuje, nemožno mu priznať nižšie výživné len preto, že si počas štúdia nenašlo nijakú brigádu, hoci tak mohlo urobiť.

Ak však dieťa ukončilo prípravu na budúce povolanie a má aj pracovné príležitosti, ale dieťa nemá záujem pracovať, v tomto prípade povinnosť platiť výživné nepokračuje. Dokonca, ak žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, dieťa je povinné prispievať na domácnosť podľa jeho možností.

Komu sa platí výživné po 18-tke?

Ak vaše dieťa dosiahlo 18 rokov veku, znamená, že už je plne spôsobilé na právne úkony. Doteraz ste výživné poukazovali k rukám matky, otca resp. na účet a tá/ten následne uhrádza potreby na toto dieťa. Nakoľko je už dieťa plnoleté, výživné od dovŕšenia 18. roku posielate priamo na účet dieťaťa. Na to, aby ste tak spravili, nemusíte nijako meniť súdne rozhodnutie, to stále platí. Na výške výživného sa nič nemení, len výživné budete platiť na iné platobné miesto ako doteraz. Najlepšie je, ak vám priamo dieťa oznámi číslo účtu, aby sa do budúcna predišlo pochybnostiam o tom, či bolo výživné poukazované skutočne na účet dieťaťa, alebo ešte matky či otca.

Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení

Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.

Ako žiadať o výživné, keď je dieťa plnoleté?

Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa. Taktiež plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič ani súdom ustanovený kolízny opatrovník. Aj dieťa, ktoré študuje na strednej či vysokej škole, má výdavky. A nie malé. Výdavky dieťaťa- študenta sa však môžu navýšiť z dôvodu zvýšených nákladov na internát, stravovanie či cestovanie a je potrebné ich uhrádzať. Takéto dieťa, teda plnoleté dieťa, už má aj samostatnú procesnú spôsobilosť, čo znamená, že ak chce žiadať napríklad zvýšenie výživného, musí už o neho požiadať súd samo a samo podať návrh. V právnom slova zmysle je plnoleté a spôsobilé na právne úkony a podanie návrhu na súd týkajúce sa zvýšenia výživného, je už plne v jeho rukách.

Konanie o priznanie výživného pre plnoleté dieťa sa začína len na jeho návrh. Miestne príslušným je súd podľa bydliska dieťaťa. Právo na výživné sa nepremlčuje. Ak teda plnoleté dieťa o výživné prvé 3 roky vysokoškolského štúdia nepožiada a žalobu sa rozhodne podať až vo 4. ročníku, nemá na trvanie práva na výživné vplyv skutočnosť, že oň nepožiadalo skôr.

Ukončenie vyživovacej povinnosti a návrh na súd

Ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie. Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Pokiaľ podáte takýto návrh, výživné stále musíte platiť, až kým rozhodnutie o zrušení nadobudne právoplatnosť.

Aby ste sa vyhli riziku, že by syn v budúcnosti mohol spätne žiadať výživné na základe stále platného súdneho rozhodnutia, odporúčam podať na súd návrh na zrušenie alebo zmenu vyživovacej povinnosti z dôvodu, že syn je už schopný samostatne sa živiť. Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky a sumy rodičovského príspevku

Výška výživného

Pravidlá pre určenie konkrétnej výšky výživného sa v prípade plnoletých a maloletých detí významne neodlišujú. Možno teda vychádzať z toho, že:

1. minimálna suma, ktorú musí povinný rodič bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery hradiť, je 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa (aktuálne je toto životné minimum určené čiastkou 107,03 Eur; minimálne výživné teda predstavuje 32,109 Eur);
2. maximálna suma je limitovaná najmä majetkovými pomermi rodiča, pretože platí, že dieťa (aj plnoleté) by malo mať rovnakú životnú úroveň ako rodič. Slovenské súdy akceptujú ustálený právny názor, že výživné by sa malo pohybovať v medziach 20 - 30 % čistého príjmu povinného rodiča.

Náhradné výživné

Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.

V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

tags: #dokedy #platiť #výživné #na #plnoleté #dieťa