
Slovenská republika, ako členský štát Európskej únie, je súčasťou spoločného systému dane z pridanej hodnoty (DPH). Tento systém upravuje aj pravidlá pre nadobúdanie tovaru z iných členských štátov EÚ, ktoré majú svoje špecifiká a dopady na platiteľov DPH. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, vrátane praktických príkladov.
Keď Slovensko vstúpilo do EÚ, prijalo spoločný európsky systém pre DPH. Preto v prípade nákupu tovaru z členskej krajiny EÚ neexistuje pojem “dovoz”, ale tzv. nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Český dodávateľ, registrovaný v ČR pre DPH, vyfakturuje tovar za cenu bez DPH. DPH teda nefakturuje. Slovenský odberateľ si tovar musí samozdaniť. To znamená, že zo sumy tovaru bez DPH si sám vypočíta DPH v slovenskej sadzbe a tú uvedie do daňového priznania ako DPH na výstupe.
Slovenský odberateľ, ak je platiteľom DPH, si môže zároveň odpočítať DPH na vstupe. A to nielen z tovarov a služieb, ktoré nakúpil v SR, ale aj z tovarov a služieb, ktoré “nadobudol” z iných členských krajín EÚ. Teda v rovnakom daňovom priznaní k DPH, v ktorom vypočítal DPH z nadobudnutia na výstupe, uvedie aj odpočítanie DPH v sume, ktorú si vypočítal v predchádzajúcom bode (teda DPH na výstupe). Slovenská firma v konečnom dôsledku (a za podmienky, že odpočítavanú DPH nemusí upravovať koeficientom) nezaplatí žiadnu DPH nikomu - dodávateľovi ani štátu. Tomuto režimu podliehajú iba registrovaní plnohodnotní platitelia DPH.
Ak nakupuje z iného štátu EÚ tovar neplatiteľ DPH, nič podobné absolvovať nemusí. Ak však firma-neplatiteľ DPH za obdobie kalendárneho roka nakúpi spolu tovar v hodnote 14 000 EUR, musí sa registrovať pre DPH - avšak nie ako platiteľ DPH, ale ako osoba registrovaná podľa § 7 zákona o DPH. Ide teda o akúsi čiastočnú registráciu, resp. registráciu z iného titulu. Daňový úrad takejto firme pridelí IČ DPH a následne sa na ňu budú vzťahovať niektoré povinnosti vyplývajúce zo zákona o DPH.
Čiastoční platitelia DPH, resp. osoby registrované v zmysle § 7a zákona o DPH, ktorí sú registrovaní pre DPH prioritne z dôvodu poskytovania služieb, postupujú trochu odlišne. Ak však na účely svojho podnikania nakúpia tovar od dodávateľa z iného štátu EÚ, samozdaniť si ho (na rozdiel od vyššie uvedeného postupu pre plnohodnotných platiteľov) môžu alebo nemusia.
Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?
Podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH vzniká daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu:
Jednou z podmienok pre zdanenie nadobudnutia tovaru je fyzická preprava tovaru - nadobudnutie je teda uskutočnené, ak má slovenský odberateľ nielen k dispozícii faktúru, ale aj fyzicky vlastní kúpený a prepravený či zaslaný tovar.
Príklad 1: Slovenský platiteľ DPH fyzicky nadobudne tovar v januári 2025 - napr. 28.1.2025. Nemá však dispozícii faktúru - daňová povinnosť teda v zmysle § 20 ods. 1 písm. a) zákona o DPH vzniká dňa 15. februára 2025. Nadobudnutie tovaru teda (aspoň zatiaľ, kým nemá k dispozícii faktúru) prizná v daňovom priznaní k DPH podanom za február 2025.
Príklad 2: Ak by bola faktúra vyhotovená napr. 27.1.2025, potom by daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vznikla dňom vyhotovenia faktúry, pretože by bola vyhotovená pred 15. dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, ako bolo uskutočnené nadobudnutie tovaru.
V závislosti od dátumu doručenia faktúry a dátumu jej vyhotovenia je teda možné nadobudnutie uviesť v daňovom priznaní za 2 rôzne zdaňovacie obdobia.
Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?
Zdaniteľná osoba, ktorá je platiteľom dane, je oprávnená na odpočítanie vstupnej dane, pokiaľ nadobudnuté tovary a služby sú použité na účely zdaniteľných transakcií. Ak sú tieto tovary a služby použité platiteľom dane pre transakcie, pri ktorých je daň odpočítateľná, a súčasne pre transakcie, pri ktorých daň nie je odpočítateľná, platiteľ dane môže odpočítať daň len pomerne v rozsahu použitia na transakcie, pri ktorých daň z pridanej hodnoty je odpočítateľná. Odpočítanie dane je upravené v § 49 až 55 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n.
Právo na odpočítanie DPH pri nadobudnutí z iného členského štátu už nie je striktne viazané na prijatú faktúru. Ak faktúru do termínu podania priznania nemá, platiteľ môže uplatnenie práva na odpočet preukázať aj iným hodnoverným dokladom, ktorý osvedčuje nadobudnutie a vznik daňovej povinnosti (napr. CMR/dodací list, prepravné či skladové doklady). Odpočet môže vykonať najskôr v období, v ktorom mu právo na odpočet vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období daného kalendárneho roka, ak do jeho lehoty má faktúru alebo iný hodnoverný doklad. Ak doklad nemá, DPH odpočíta v období, keď doklad dostane.
Ak faktúra príde oneskorene a z jej dátumu vyplýva, že vznik daňovej povinnosti mal byť skôr (deň faktúry pred 15. dňom nasledujúceho mesiaca), je potrebné podať dodatočné daňové priznanie.
Príklad: Ak platiteľ DPH nemá do dňa podania daňového priznania za február 2025 faktúru od zahraničného dodávateľa, predpokladá, že daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vznikla 15. februára 2025. V tomto februárovom priznaní si tiež vie túto sumu odpočítať ako vstupnú DPH. Faktúru síce k dispozícii nemal, no od r. 2025 ju už mať nemusí. Následne platiteľ dane dostane faktúru od zahraničného dodávateľa v apríli 2025, čo znamená, že v kontrolnom výkaze uvedie nadobudnutie tovaru za apríl 2025.
Platiteľ dane uvádza údaje z faktúry za nadobudnutý tovar v tuzemsku z iného členského štátu v kontrolnom výkaze v časti B.1. za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu v zmysle § 20 ods. 1 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť.
Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru
Príklad 1: Platiteľ dane s mesačným zdaňovacím obdobím nadobudol v tuzemsku tovar (stroj) z Nemecka dňa 23.4.2024. Nemecký dodávateľ za dodanie tovaru vyhotovil faktúru dňa 18.5.2024, ktorú doručil platiteľovi dane dňa 3.6.2024. Platiteľ dane uvedie nadobudnutie tovaru v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2024, ktoré podá napr. 23.6.2024. Platiteľ dane uvádza nadobudnutie tovaru z iného členského štátu do kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie máj 2024, t. j. za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť podľa § 20 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o DPH.
Príklad 2: Platiteľ dane s mesačným zdaňovacím obdobím nadobudol v tuzemsku tovar (nábytok) z Poľska dňa 24.3.2024. Poľský dodávateľ za dodanie tovaru vyhotovil faktúru dňa 29.3.2024, ktorá však bola platiteľovi dane doručená až 12.5.2024. Platiteľ dane prvotne uvažoval, keďže nedostal faktúru od poľského dodávateľa do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie marec 2024, že mu vznikla daňová povinnosť podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dňa 15.4.2024. Po prijatí faktúry dňa 12.5.2024 si uvedomil, že mu prednostne z nadobudnutého tovaru vzniká daňová povinnosť podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona o DPH dňom vyhotovenia faktúry (29.3.2024). Z tohto dôvodu je povinný podať dodatočné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2024, v ktorom dodatočne odvedie daň a zároveň za predpokladu splnenia podmienok uvedených v § 49 - § 51 zákona o DPH si môže podľa § 51 ods. 3 zákona o DPH v tomto dodatočnom priznaní aj odpočítať daň. Údaje z faktúry za nadobudnutý tovar uvádza v kontrolnom výkaze v časti B.1. za zdaňovacie obdobie, v ktorom dostal faktúru, t.j. za máj 2024.
Príklad 3: Platiteľ dane so štvrťročným zdaňovacím obdobím nadobudol v tuzemsku tovar (zeleninu) z Maďarska dňa 14.2.2024. Maďarský dodávateľ za dodávku tovaru vyhotovil dňa 14.2.2024 faktúru, ktorú ten istý deň aj doručil platiteľovi dane. Platiteľ dane odvedie daň z nadobudnutého tovaru v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2024, ale odpočítanie dane si uplatní až v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2024. Platiteľ dane v kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2024 v časti B.1. vyplní stĺpce 1 až 6 podľa údajov z faktúry a v stĺpci 7 („výška odpočítanej dane v eurách“) uvedie údaj „0“. V kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2024 v časti B.1.
Dátum v kontrolnom výkaze: Do časti B.1. kontrolného výkazu sa uvádza dátum vzniku daňovej povinnosti podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH, nie dátum dodania tovaru.
Oneskorená faktúra a kontrolný výkaz: Údaje z faktúry vyhotovenej zahraničnou osobou, ktorú platiteľ dane dostal oneskorene, uvedie v kontrolnom výkaze podanom za zdaňovacie obdobie, v ktorom faktúru dostal. No ako dátum dodania uvádza dátum dodania, ktorý zahraničný dodávateľ uviedol vo faktúre - tj reálny dátum nadobudnutia tovaru slovenským odberateľom.
Podľa § 11a zákona o DPH, ktorý je účinný od 1.1.2020, ak je tovar odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční do 12 mesiacov po skončení prepravy do tuzemska, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zdaniteľnú osobu platí, že nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorej sa v tuzemsku tovar dodáva. To znamená, že ak sa tovar odoslal alebo prepravil v tomto režime z iného členského štátu do tuzemska za účelom, že tu bude dodaný neskôr, a to v 12-mesačnej lehote, zahraničná osoba nie je povinná sa v SR registrovať pre DPH. Platí, že nadobudnutie tovaru v tuzemsku sa považuje za uskutočnené až v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník.
Príklad: Český platiteľ dane neusadený v SR uzavrel zmluvu so slovenským platiteľom dane, v zmysle ktorej sa slovenský platiteľ dane zaviazal odobrať tovar v hodnote 50 000 eur, ktorý český platiteľ dane prepraví do skladu v SR. Tovar bude v lehote 12 mesiacov od skončenia prepravy tovaru do SR odobratý slovenským platiteľom dane. Česká spoločnosť splnila všetky podmienky režimu call-off stock. Slovenskému platiteľovi dane vznikne daňová povinnosť až odobratím tovaru zo skladu (nie premiestnením tovaru z ČR do SR), a to podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH.
Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku sa považuje aj pridelenie tovaru ozbrojeným silám štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, na ich použitie alebo na použitie civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, ak tento tovar nebol kúpený podľa všeobecných pravidiel zdanenia v členskom štáte pridelenia a ak by dovoz tohto tovaru nebol oslobodený od dane podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH.
Ak si český podnikateľ identifikovaný pre daň v Českej republike premiestni svoj tovar z Českej republiky do svojej organizačnej zložky zriadenej v tuzemsku s cieľom jeho ďalšieho predaja v tuzemsku zatiaľ neznámym zákazníkom a je v tuzemsku registrovaný za platiteľa dane, zdaní nadobudnutie premiestneného tovaru sadzbou DPH platnou v tuzemsku a základ dane určí v zmysle § 22 ods. 6 zákona o DPH. Základ dane tvorí cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím.
Ak slovenský platiteľ dovezie tovar zo Švajčiarska na Slovensko nasledovným spôsobom: Dovážaný tovar bol v Rakúsku prostredníctvom daňového zástupcu, ktorého si určil platiteľ na zastupovanie v colnom konaní a tak isto v daňovom konaní, prepustený do režimu voľný obeh, pričom sa uplatnilo oslobodenie od zaplatenia rakúskej DPH, na základe príslušného ustanovenia rakúskeho zákona (obdobne ako je v SR § 48 ods. 3 zákona o DPH) a tovar bol následne premiestnený (oslobodený od rakúskej DPH) na Slovensko, premiestnenie „dovážaného“ tovaru z Rakúska na Slovensko je z pohľadu slovenského zákona o DPH nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 zákona o DPH. Platiteľ dane je povinný na základe § 69 ods. 6 zákona o DPH zdaniť nadobudnutie premiestneného tovaru sadzbou DPH platnou v tuzemsku pričom základ dane určí v zmysle § 22 ods. 6 zákona o DPH.
Pre lepšie pochopenie problematiky uvádzame niekoľko ďalších príkladov z praxe:
Na tovar, ktorý nám dodajú v priebehu mesiaca vystavia jednu súhrnnú faktúru. Súhrnná faktúra - dátum vystavenia faktúry je 13. 7. 2012, dátum zdaniteľného plnenia je 30. 6. 2012 - podľa dodacích listov vieme, že tovar bol dodaný v nasledovných dňoch: 14. 6. 2012, 21. 6. 2012, 25. 6. 2012, 27. 6. 2012, 3. 7. 2012, 10. 7. 2012, 17. 7. Kedy mám túto faktúru samozdaniť?
Súhrnná faktúra - dátum vystavenia faktúry je 5. 6. 2012, dátum zdaniteľného plnenia je 5. 6. 2012 a dátum dodania tovaru podľa dodacích listov bol nasledovný: 18. 5. 2012, 24. 5. 2012, 29. 5. 2012, 4. 6. 2012, 5. 6. 2012, 8. 6. 2012, 12. 6. 2012, 14. 6. 2012, 21. 6. 2012, 13. 7. Kedy mám túto faktúru samozdaniť?
Fyzická osoba - živnostník, nie je registrovaný ako platiteľ DPH, predáva tovar zo Slovenska do štátu EÚ (Taliansko). Má povinnosť registrovať sa za platiteľa DPH, je nejaké obmedzenie týkajúce sa DPH (ak nepresiahne obrat pre povinnú registráciu 49 790 eur podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.). Uvedený živnostník aj nakupuje tovar v Taliansku a tento tovar následne na Slovensku predáva. Má povinnosť registrovať sa pre DPH, len ak hodnota nadobudnutého tovaru dosiahne v kalendárnom roku 13 941,45 eura (§ 7 ods. 1 písm. b) zákona o DPH).
V rámci opatrení na zníženie deficitu verejnej správy v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa novelou zákona o dani z pridanej hodnoty s účinnosťou od 1. januára 2011 dočasne zvyšuje základná sadzba dane z 19 % na 20 % a súčasne sa zrušuje znížená sadzba dane 6 % na tzv. tovary a služby.
Najaktuálnejšou zmenou týkajúcou sa uplatňovania zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. pri osobných automobiloch je zrušenie zákazu odpočítania dane pri kúpe a nájme osobných automobilov registrovaných v kategórii M1 a kúpe príslušenstva týchto automobilov vrátane montáže. Na základe tejto novely má od 1. januára 2009 platiteľ dane nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri kúpe osobných automobilov.
V oblasti zdaňovania služieb dochádza od 1. 1. 2010 k výraznej zmene DPH pravidiel. Pôvodné základné pravidlo zdaňovania služieb vychádzalo z princípu zdanenia služby v mieste sídla dodávateľa. Od 1. 1. 2010 zostalo toto pravidlo zachované iba v prípade dodania služieb na súkromné účely. Novela zákona o dani z pridanej hodnoty od 1. 1. 2010 priniesla zmeny pravidiel určenia miesta dodania služieb, na ktoré ďalej nadväzujú ďalšie zmeny, a to najmä nová registračná povinnosť, zmena vzniku daňovej povinnosti pri službách a zmena podávania súhrnného výkazu.
Každé dodanie (predaj) nového dopravného prostriedku z tuzemska do iného členského štátu EÚ každou osobou je oslobodené od dane a každé nadobudnutie (nákup) nového dopravného prostriedku v inom členskom štáte EÚ každou osobou je predmetom dane v tuzemsku, čo znamená povinnosť každej osoby nový dopravný prostriedok zdaniť v tuzemsku.
Ak zákon o dani z pridanej hodnoty oslobodzuje od dane zdaniteľné obchody, znamená to, že platiteľ dane pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby daň neuplatňuje (oslobodené dodania sa nezdaňujú). Zákon rozlišuje dva druhy oslobodenia od dane podľa toho, či pri oslobodenom dodaní tovaru alebo poskytnutí služby platiteľ dane má alebo nemá nárok na odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb, ktoré použil na oslobodené zdaniteľné obchody. Ak má pri oslobodení od dane platiteľ dane nárok na odpočítanie dane, ide o tzv. pravé oslobodenie, ak platiteľ dane nemá nárok na oslobodenie od dane, ide o tzv. nepravé oslobodenie.
Daňové priznanie (DP) a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti a nadmerný odpočet s účinnosťou od 1. mája 2004 upravuje ust. § 78 a § 79 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. S účinnosťou od 1. 10. 2007 bol novelizovaný zákon o DPH zákonom č. 215/2007 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, čo malo za následok úpravu tlačiva daňového priznania k dani z pridanej hodnoty (DPH). MF SR vydalo opatrenie č. MF/19376/2007-73, ktorým sa ustanovuje vzor daňového priznania k dani z pridanej hodnoty (uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 9/2007) s účinnosťou od 1. 10. 2007. S účinnosťou od 1. 1. 2009 v súvislosti s prechodom na euro bol novelizovaný zákon o DPH a následne došlo k úprave tlačiva DP k DPH. MF SR vydalo opatrenie č. MF/18184/2008-73, ktorým sa ustanovuje vzor DP k dani z pridanej hodnoty s účinnosťou od 1. 1. 2009.
Systém odpočítania dane z pridanej hodnoty má za cieľ zmierniť záťaž, ktorú pre zdaniteľnú osobu predstavuje daň z pridanej hodnoty splatná alebo zaplatená pri výkone ekonomickej činnosti. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty v Európskej únii zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti v zásade podliehajú dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane je jednou z hlavných charakteristík tejto dane.
Na základe zistení stále sa vyskytujú nedostatky v podaných súhrnných výkazoch k DPH. Platitelia dane musia venovať pozornosť podávaným súhrnným výkazom k DPH tak isto ako daňovým priznaniam. Predkladanie súhrnného výkazu upravuje ustanovenie § 80 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Podľa § 80 ods. 6 zákona o DPH, ak platiteľ pred uplynutím lehoty na podanie súhrnného výkazu zistí, že údaje uvedené v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný súhrnný výkaz. Ak platiteľ po uplynutí lehoty na podanie súhrnného výkazu zistí, že údaje v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá dodatočný súhrnný výkaz.
tags: #dph #nadobudnutie #tovaru #priklady