Druhy poľnohospodárskej pôdy a ich katastrálna definícia

Kataster nehnuteľností zohráva kľúčovú úlohu pri evidencii a správe pozemkov na Slovensku. Rozdeľuje pozemky podľa ich charakteru a využitia, pričom každý druh pozemku má svoje špecifiká a obmedzenia, ktoré ovplyvňujú jeho využitie. Poznať katastrálnu definíciu poľnohospodárskej pôdy je dôležité pre vlastníkov, kupujúcich, investorov, ale aj pre orgány štátnej správy. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku druhov poľnohospodárskej pôdy v katastri, ich definície, obmedzenia a procesy spojené s ich prevodom a využívaním.

Úvod do problematiky

Na Slovensku existuje viacero druhov pozemkov, pričom každý má svoje špecifiká a právne obmedzenia. Nie každý pozemok je vhodný na výstavbu a niektoré môžu mať špecifické využitie, ktoré treba poznať pred kúpou alebo plánovaním projektu. Pri kúpe alebo využívaní pozemku je dôležité vedieť, do akej kategórie patrí.

Druhy pozemkov evidované v katastri nehnuteľností

Katastrálny zákon definuje 10 kategórií pozemkov:

1. Orná pôda
2. Chmeľnice
3. Vinice
4. Záhrady
5. Ovocné sady
6. Trvalé trávnaté porasty
7. Lesné pozemky
8. Vodné plochy
9. Zastavané plochy a nádvoria
10. Ostatné plochy

Poľnohospodárska pôda

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, poľnohospodárskym pozemkom je poľnohospodárska pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako:

• Orná pôda
• Chmeľnica
• Vinica
• Ovocný sad
• Záhrada
• Trvalý trávnatý porast

Orná pôda

Orná pôda patrí medzi najprísnejšie chránené kategórie pozemkov na Slovensku. Ide o plochu, ktorú obrábame pravidelne na pestovanie hospodárskych plodín, pričom jej predaj reguluje Zákon č. 140/2014 Z. z.

Prečítajte si tiež: Informácie o druhom pilieri

Záhrada

Pozemok vedený ako záhrada má zvyčajne vyššiu trhovú hodnotu než orná pôda. Umožní vám jednoduchšie umiestniť drobné stavby (napríklad záhradný domček) a ak to potvrdzuje územný plán, môžete ho využiť aj ako stavebný pozemok.

Trvalé trávnaté porasty (lúky a pasienky)

Všetky tri kategórie - záhrada, ovocný sad a trvalý trávny porast (lúka/pasienka) - spadajú pod ochranu Sloveského pozemkového fondu, no kataster ich rozlišuje podľa účelu využitia.

Katastrálne registre "C" a "E"

V katastri nehnuteľností sa evidujú dva typy parciel: parcely registra "C" (C-KN) a parcely registra "E" (E-KN).

Parcely registra "C"

Parcely registra C sú presne zamerané pozemky evidované v katastri nehnuteľností, ktoré odrážajú skutočný stav v teréne a sú právne záväzné. Sú právne záväzné pre všetky orgány verejnej moci a pokrývajú celé katastrálne územie. Hranice týchto parciel sú v teréne viditeľné, teda od ostatných pozemkov oddelené hranicou - vlastníckou ako plot, hraničné značky alebo hranicou druhu pozemku (orná pôda, záhrada, zastavaná plocha) alebo hranicou spôsobu využívania pozemku (dvor, dom), či administratívnou hranicou, hranicou zastavaného územia obce.

Parcely registra "E"

Naopak, parcely registra E pochádzajú zo starších mapových podkladov a často nezodpovedajú presnej realite, pretože neboli digitalizované alebo presne geodeticky zamerané. Údaje pri parcelách registra „E“ nie sú právne záväzné (druh pozemku nemusí korešpondovať so skutočným druhom pozemku, keďže dnes sú už po viac ako 70 rokoch pozemky používané na iný účel a platí druh pozemku pre príslušnú parcelu registra „C“ - napr. parcela registra „E“ s nejakým parcelným číslom je na liste vlastníctva evidovaná ako druh pozemku záhrada no v skutočnosti je parcela registra „C“ evidovaná ako ovocný sad). Parcely registra „E“ (E-KN parcely) nepokrývajú celé katastrálne územie.

Prečítajte si tiež: Povinná účasť v druhom pilieri

Rozdiely medzi registrami a ich význam

Pôvodne boli parcely registra E zapísané v katastri (pozemkovej knihe) a v pozemkovoknižnej mape, zakreslené v mapách pozemkového katastra, ešte v časoch Rakúsko-Uhorska, po roku 1918 ČSR a pri kolektivizácii po roku 1948 boli zlúčené do veľkých lánov v JRD, ale vlastnícke práva ostali zachované (nešlo o znárodnenie, ale „dobrovoľný“ vstup do JRD), resp. často prípad malých rolí, ktoré začalo obhospodarovať jednotné roľnícke družstvo (v listinách uvádzané ako pozemky v užívaní socialistickej organizácie) a počas neskorších mapovaní sa zamerala len veľká roľa obhospodarovaná JRD. Tým pádom vznikla jedna veľká parcela registra C. Výmera bola určovaná nepresnými grafickými metódami. Vlastnícke právo k týmto parcelám je však stále platné.

Dnes je snahou to, aby sme parcely E-KN preniesli do mapy C-KN a vytvorili tak jednu súvislú katastrálnu mapu registra C-KN. Dosiahneme to tým, že tieto pozemky sa prenesú (zobrazia) do katastrálnej mapy. V praxi sa tento prenos vykonáva geometrickým plánom na určenie vlastníckych práv (obnovu právneho stavu). Uvedeným procesom tak získavame presnejšie mapy, opravené výmery druhov pozemkov a zároveň vieme pozemky zdaniť podľa ich skutočnej výmery a správneho druhu pozemku.

Odporúčania pri kúpe pozemkov

Pre účely prevodu vlastníctva nie je rozhodujúce, či sa jedná o parcelu registra „E“ alebo „C“, ale vzhľadom na všetko vyššie uvedené o parcelách registra „E“ (napr. druh pozemku pri parcelách registra „E“ nie je záväzný údaj, dnes môžu byť používané na iný účel, atď.,…) odporúčame, pre vylúčenie akýchkoľvek problémov do budúcna, aby ste kúpili len pozemok vedený v registri „C“, prípade sa pokúste s predávajúcim dohodnúť, aby zabezpečil zameranie pozemku geodetom a previedol pozemok do registra „C“ (teda podstatou bude záväzne určenie druhu pozemku v „C“ operáte).

Vplyv územného plánu obce

To, či je pozemok určený na stavbu, neurčuje kataster, ale územný plán obce. Územný plán (ÚP) obce je záväzný dokument, ktorý definuje funkčné využitie každého pozemku. Ak ÚP označuje vašu záhradu ako plochu určenú na zástavbu (stavebnú parcelu), získavate pre seba najdôležitejšiu informáciu. Pred kúpou je kľúčové požiadať obec o územnoplánovaciu informáciu.

Intravilán a Extravilán

1. Intravilán predstavuje zastavané územie obce, teda časti, ktoré sú určené na bývanie, občiansku vybavenosť a rozvoj. Zahŕňa ulice, domy, školy, obchody a iné stavby.
2. Extravilán je územie mimo zastavaného územia obce, zvyčajne tvorené poľnohospodárskymi, lesnými alebo rekreačnými pozemkami. Tieto pozemky sú často lacnejšie, ale majú prísnejšie obmedzenia na výstavbu. Ak chce majiteľ premeniť extravilánový pozemok na stavebný, musí prejsť procesom zmeny územného plánu a vyňatia z pôdneho fondu.

Nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a zákon č. 140/2014 Z. z.

V roku 2014 parlament schválil zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorý zaviedol obmedzenia, ktoré sa týkajú najmä prevodu, teda predaja, kúpy, darovania alebo zámeny takýchto pozemkov. Legislatívny zámer bol teda zrejmý - uprednostniť pri kúpe pozemkov miestnych poľnohospodárov, u ktorých je predpoklad, že nebudú meniť poľnohospodársky charakter pôdy (vynímať pôdu z fondu).

Prečítajte si tiež: Sociálne služby na Slovensku

Proces prevodu poľnohospodárskeho pozemku

Ak neprevádzate pozemok na niektorú z osôb, ktoré sú oslobodené od obmedzení (výnimky), ste ako prevádzajúci povinný zverejniť ponuku na prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku najmenej na 15 dní v registri zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorý je na internetovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a zároveň musíte túto ponuku zverejniť v rovnakom čase aj na úradnej tabuli v obci, kde sa poľnohospodársky pozemok nachádza.

Ak sa nájde osoba, ktorá spĺňa stanovené podmienky nadobudnutia (a dôjde aj k dohode o ostatných otázkach spojených s prevodom), je následne potrebné požiadať okresný úrad, v ktorého obvode je poľnohospodársky pozemok evidovaný, aby vydal kupujúcemu osvedčenie o splnení podmienok nadobudnutia pozemku. Osvedčenie je podkladom pre vklad do katastra.

Odňatie poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu

Ak chcete použiť poľnohospodársku pôdu na iný účel, napríklad na stavbu, musíte požiadať o jej odňatie z pôdneho fondu. Tento proces vykonáva príslušný Okresný úrad, Pozemkový a lesný odbor. Orientačná doba trvania tohto procesu je obvykle 1 až 2 mesiace.

Bonitovaná Pôdno-Ekologická Jednotka (BPEJ)

Bonitovaná Pôdno-Ekologická Jednotka (BPEJ) určuje kvalitu pôdy. Čím vyššie bonitné číslo pôda dosahuje (úrodnejšia pôda), tým vyšší odvod zaplatíte. Najprv požiadate o odňatie pôdy, aby ste mohli stavať legálne.

Daň z nehnuteľností

Druh pozemku na Liste vlastníctva má priamy vplyv na ročnú daň z nehnuteľností, ktorú stanovuje obec vo svojom VZN.

Bonitácia poľnohospodárskych pôd

Koncepcia bonitácie poľnohospodárskych pôd v podstate nadväzuje na tradičné princípy bonitácie u nás. Každá parcela je charakterizovaná parametrami pôdno - ekologických vlastností vyjadrenými tzv. "bonitovanými pôdno-ekologickými jednotkami" (BPEJ). Týmto jednotkám odpovedajú aj normatívne údaje o produkcii poľnohospodárskych plodín, ktoré sa môžu v daných prírodných podmienkach a pri obvyklej agrotechnike pestovať, ako aj normatívne údaje o nákladoch, čo slúži pre výpočet ceny pôdy.

Klasifikačný systém BPEJ

Bonitácia poľnohospodárskych pôd používa klasifikačný systém bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, ktoré sú predmetom bonitácie - ocenenia. Tento klasifikačný systém je nezávislý od kategórií bonitácie pôd, ktoré sú na jeho základe vytvorené, ako je cena pôdy, alebo rôzne účelové kategórie.

Mapovanie BPEJ

Kartografickým podkladom máp BPEJ je tzv. Štátna mapa odvodená v mierke 1:5 000 v súradnicovom systéme JTSK, s rôznym rokom vydania. Predmetom mapovania BPEJ bola celá poľnohospodárska pôda, ktorá je evidovaná v kultúrach: orná pôda, lúky, pasienky, chmeľnice, vinice a sady.

Presnosť mapovania BPEJ

Každá BPEJ predstavuje skutočnú časť pôdneho krytu, ktorá má rovnaké klimatické a pôdne vlastnosti a rovnaký sklon svahov. Odborným obsahom máp, na ktorých sú tieto jednotky zobrazené, sú ohraničené areály jednotlivých BPEJ s vyznačením ich kódu.

tags: #druhy #poľnohospodárskej #pôdy #kataster #definícia