Homosexuálne Rodiny a Adopcia Detí: Pohľad na Slovenskú Realitu

V súčasnosti je téma adopcie detí homosexuálnymi pármi na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách, predmetom rozsiahlych diskusií. Táto téma vyvoláva silné emócie a rôzne názory, pričom sa dotýka práv LGBTI ľudí, záujmov detí a tradičných hodnôt spoločnosti.

Úvod

V kontexte diskusie o homosexuálnych pároch a adopcii detí sa často používa slovo tolerancia. Avšak, v tomto prípade sa namiesto tolerancie zdôrazňuje rešpektovanie a prijatie daného stavu.

Homosexualita v spoločnosti

Ak pripustíme určité percento homosexuálov v populácii, je potrebné si uvedomiť, že v hromadnej doprave, v triede alebo v pracovnom kolektíve sú zastúpení aj ľudia s touto orientáciou. Aj napriek tomu páry rovnakého pohlavia nemôžu na Slovensku uzatvárať manželstvo podľa zákona. Ponúka sa im aspoň regulovaná alternatíva v podobe registrovaného partnerstva, ktoré však nezahŕňa všetky výhody manželstva.

Registrované partnerstvá a postoj KDH

Slovenskí kresťanskí demokrati (KDH) považujú registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia za niečo, čo je v rozpore s tradičnými hodnotami a dokonca podmieňuje zachovanie "nesmrteľnosti národa". David O´Sullivan, generálny tajomník Európskej komisie, upozornil na diskrimináciu ľudí s inou sexuálnou orientáciou v slovenskej legislatíve. Minister vnútra V. Palko sa obáva, že antidiskriminačný zákon by bol "prvý míľnik na ceste, kde druhým míľnikom by bolo to, že by sa tu schválilo právo homosexuálnych párov adoptovať deti".

Argumenty pre a proti registrovaným partnerstvám

Argumentom pre registrované partnerstvá je, že to nikomu neškodí, takmer nič to nestojí a určite to niekomu pomôže. Na internetových diskusiách sa často objavujú homofobické hlúposti a porovnávania "normálnej" rodiny verzus rodiny zloženej z osôb rovnakého pohlavia. Je pravda, že lepšie prostredie na výchovu dieťaťa ako správne fungujúca rodina zložená z muža a ženy nepoznáme. No adopcia predsa nie je o odoberaní detí z takýchto rodín a umiestňovaní ich do iných rodín.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevok na relokáciu

Deti v detských domovoch

Na Slovensku žije v detských domovoch približne 6000 detí. Pre dieťa je lepšie, keď vyrastá vo fungujúcom zväzku, aj keď osôb rovnakého pohlavia, než v detskom domove. Hanba a pocit menejcennosti pri porovnávaní sa s inými deťmi, výsmech, trápenie, zdržanlivosť sú argumenty, ktoré sú často z cesty. Väčšina z týchto detí sa s týmito situáciami stretáva možno aj na dennom poriadku. Takto by aspoň mohli prísť domov a mal by ich kto poľutovať, vysvetliť im čo je naozaj dôležité a poprípade sa ísť za nich zastať.

Vplyv homosexuálnych rodičov na dieťa

Obava, že dieťa, ktoré bude vyrastať v takomto monopohlavnom prostredí bude mať pochybnosti o vlastnej pohlavnej normálnosti a s veľkou pravdepodobnosťou sa tiež stane homosexuálom, je silným argumentom odporu. Na budúcu sexuálnu orientáciu dieťaťa nemá to, že ho vychovávali dve osoby rovnakého pohlavia, vôbec vplyv. Deti sú hodne vedomia, že ich vzťahy s obidvoma rodičmi sú stabilne a právne uznane.

Právny rámec adopcie na Slovensku

Slovenská legislatíva v súčasnosti neumožňuje homosexuálnym párom spoločne adoptovať dieťa. Podľa zákona o rodine sa za osvojiteľa môže stať manžel rodiča dieťaťa, manželia spoločne, pozostalý manžel po rodičovi dieťaťa, pozostalý manžel po osvojiteľovi a osamelá osoba. Z textu zákona jasne vyplýva, že zákonodarca preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej úplnej rodiny tvorenej dvomi manželmi.

Ústava SR a zákon o rodine

Ústava Slovenskej republiky v článku 41 ods. 1 definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy. Cieľom právnej úpravy je teda vytvoriť klasický model rodiny - otec, matka, dieťa (viac detí) a len v nevyhnutnom prípade môže vzniknúť menej klasický model osamelého rodiča a dieťaťa. Zákon o rodine však chráni všetky formy rodiny, bez ohľadu na ich konkrétny model, no za základnú bunku spoločnosti považuje rodinu založenú manželstvom. Napriek tomu, zo žiadneho zákona nemožno vyvodiť, že by bolo nedovolené, resp. zakázané založiť rodinu, v ktorej by spoločne žili dve osoby rovnakého pohlavia a dieťa. Takáto rodina by nemohla byť štátom nijako postihovaná ani diskriminovaná.

Historický vývoj právnej úpravy osvojovania detí

Historický vývoj právnej úpravy osvojovania detí na Slovensku prešiel viacerými zmenami. Zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve v znení účinnom od 1.1.1950 do 28.5.1958 umožňoval osvojenie len manželom. K zmene došlo v roku 1958, kedy bol do zákona doplnený odsek, ktorý umožňoval osvojenie dieťaťa aj mužom, ktorý nie je manželom matky, ale žije s ňou v druhovskom pomere. Od 1. 4. 1964 do 1. 4. 1983 bolo možné jedine také osvojenie, kde sa dieťa stalo súčasťou tradičnej úplnej rodiny. Až v roku 1983 bola zavedená možnosť, že dieťa bude osvojené len jednou osobou a zápis o druhom rodičovi v matrike nebude.

Prečítajte si tiež: Emocionálna sila otca pri pôrode

Možnosti pre homosexuálne páry

Napriek súčasnej právnej úprave existujú fakticky dve možnosti, ako môže vzniknúť rodina, v ktorej žijú dve osoby rovnakého pohlavia a dieťa:

1. Rodič dieťaťa (ktoré má zverené alebo o ktoré sa prakticky stará bez rozhodnutia súdu) začne žiť so svojim lesbickým/gay partnerom.
2. Jeden z partnerov si osvojí dieťa ako osamelá osoba, pričom sa vymaže zápis o druhom rodičovi z matriky.

V oboch prípadoch však existujú právne obmedzenia a neistoty. Napríklad, ak si dieťa osvojí len jeden z partnerov, len on je zákonným zástupcom dieťaťa a má práva a povinnosti voči nemu.

Názory verejnosti a odborníkov

Názory na adopciu detí homosexuálnymi pármi sa rôznia. Časť verejnosti a niektorí politici sú proti adopcii z dôvodu ochrany tradičnej rodiny a obáv o vývoj dieťaťa. Argumentujú tým, že dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj mužský a ženský vzor a že výchova v homosexuálnom prostredí môže negatívne ovplyvniť jeho psychiku a sexuálnu orientáciu. Na druhej strane, časť verejnosti a odborníkov podporuje adopciu deťmi osobami rovnakého pohlavia. Argumentujú tým, že sexuálna orientácia rodičov nemá vplyv na vývoj dieťaťa a že dôležitejšie sú faktory ako láska, stabilita, bezpečie a podpora, ktoré dieťaťu rodičia poskytujú.

Rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP)

ESĽP sa už viackrát zaoberal prípadmi diskriminácie na základe sexuálnej orientácie v oblasti rodinného práva. V prípade Salgueiro de Silva Mouta proti Portugalsku rozhodol, že odmietnutie zveriť dieťa do starostlivosti otca z dôvodu jeho homosexuálnej orientácie predstavuje porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti s právom na rodinný život.

Situácia v iných krajinách

V mnohých krajinách západnej Európy je adopcia detí homosexuálnymi pármi povolená. Medzi tieto krajiny patria napríklad Holandsko, Španielsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Kanada, USA a ďalšie. Naši západní susedia Česi sú známejší liberálnejšími postojmi ku LGBTI komunite v porovnaní so Slovenskom. Česká republika zaviedla registrované partnerstvo aj pre osoby rovnakého pohlavia ešte v roku 2001.

Prečítajte si tiež: Podpora pri starostlivosti o blízkych

Prieskumy a názory detí v Českej republike

Z prieskumu uskutočneného v roku 2019 vyplýva, že až 75 % Čechov podporuje registrované partnerstvo, 47 % je aj za manželský zväzok homosexuálov, 47 % je za adopciu detí homosexuálmi a 60 % si myslí, že homosexuáli by mali mať možnosť adoptovať dieťa svojho partnera. Českí novinári z Televize Seznam sa rozhodli zistiť, čo si myslia deti o homosexuáloch. Deti spočiatku nevedia, čo sa vo videu deje. Po tom, čo sa ženy začnú bozkávať, deti ostali zaskočené. Niektoré deti to komentujú ako divné, druhé ako, že to je pekné, ďalšia slečna vraví, že je to normálne. V ďalšej sekcii videa sa ich pýtajú na manželstvá homosexuálov. Deti väčšinou odpovedajú kladne. Deti sa zhodli, že je ešte stále čo naprávať a že lepšie vnímajú LGBTI mladší ľudia ako starší. Na záver sa detí spýtali, čo si myslia o adopciách homosexuálmi. Všetky deti sa zhodli, že nevidia dôvod, prečo by si homosexuáli nemali deti adoptovať, aj keď niektorí uviedli, že to budú mať ťažké aj samotní homosexuáli a aj deti, kvôli zažitým predsudkom.

Záver

Otázka adopcie detí homosexuálnymi pármi je komplexná a citlivá téma, ktorá si vyžaduje otvorenú a konštruktívnu diskusiu. Je dôležité zohľadňovať všetky aspekty, vrátane práv LGBTI ľudí, záujmov detí a tradičných hodnôt spoločnosti. Pri rozhodovaní o tejto otázke by sa mal klásť dôraz na najlepší záujem dieťaťa a na zabezpečenie stabilného a bezpečného prostredia pre jeho vývoj.

Alternatívne názory

Zaujímavú diskusiu nastoľuje otázka skupín osvojiteľov všeobecne a v konkrétnosti najmä osvojiteľov rovnakého pohlavia. Na prvý pohľad by sme mohli usúdiť, že zákon je jasný a jednoznačný, nie je to však pravda. Práve naopak - téma osobného stavu a pohlavia osvojiteľa/osvojiteľov je veľmi aktuálna a rezonuje nielen na Slovensku, ale prakticky v celej Európe. Podľa účinného zákona o rodine sa môže stať osvojiteľom manžel rodiča dieťaťa, manželia spoločne, pozostalý manžel po rodičovi dieťaťa, pozostalý manžel po osvojiteľovi a osamelá osoba. Pre osvojenie osamelou osobou platia osobitné podmienky, podľa ktorých musí ísť o výnimočný prípad a musia byť splnené predpoklady, že aj takéto osvojenie bude v záujme dieťaťa. Je teda zrejmé a jednoznačné že zákonodarca preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej úplnej rodiny tvorenej dvomi manželmi.

Ústavný pohľad

Na základe článku 41 ods. 1 Ústavy SR je manželstvo zväzok muža a ženy. Za cieľ právnej úpravy môžeme teda považovať, aby sa osvojením vytvoril klasický model - otec, matka, dieťa (viac detí) a len v nevyhnutnom prípade môže vzniknúť menej klasický (ale v praxi existujúci) model osamelého rodiča a dieťaťa. To platí pre prípady osvojenia pozostalým manželom po rodičovi dieťaťa, pozostalým manželom po osvojiteľovi dieťaťa a osamelou osobou. Ešte aj pri porovnaní týchto troch rozdielnych situácií možno postrehnúť odlišnosť v postavení pozostalého manžela po rodičovi/osvojiteľovi a osamelej osoby. V žiadnom z uvedených prípadov nemusí pozostalý manžel preukazovať výnimočnosť prípadu a ani sa osobitne (rozumej navyše) neskúma, či aj takéto osvojenie bude v záujme dieťaťa.

Historický kontext

Zaujímavý je historický vývoj tejto právnej úpravy, najmä po prijatí prvých rodinnoprávnych kódexov. Zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve v znení účinnom od 1.1.1950 do 28.5.1958 k tejto otázke v § 65 uvádzal v zásade podobne súčasnej právnej úprave, že ako spoločné dieťa môžu niekoho osvojiť len manželia a ak je osvojiteľ manželom, môže osvojiť len so súhlasom druhého manžela; tento súhlas netreba, ak je druhý manžel celkom pozbavený svojprávnosti alebo ak je opatrenie jeho súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Na základe vtedajšej právnej úpravy teda neexistovala možnosť, aby osvojiteľ nebol v manželskom zväzku. K zmene tohto ustanovenia došlo na základe zákona č. 15/1958 Zb., kedy bol do § 68 doplnený odsek 4 v tomto znení: Ak je osvojiteľom manžel (druh) jedného z rodičov osvojencových, nedotýka sa osvojenie vzťahov medzi osvojencom a týmto rodičom i jeho príbuznými. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa vlastne nestala žiadna legislatívna zmena, pretože tento text sa týka právnych následkov osvojenia manželom rodiča dieťaťa. Ale v zátvorke je okrem manžela uvedený aj druh. Zákon teda jednoznačne počítal s tým, že dieťa môže byť osvojené aj len mužom, ktorý nie je manželom matky, ale žije s ňou v druhovskom pomere. Toto však bolo možné vysloviť len v prípade zrušiteľného osvojenia, čiže takého, pri ktorom sa osvojiteľ nezapisoval do matriky na miesto rodiča dieťaťa a rozsudkom vznikali práva a povinnosti z osvojenia len medzi ním a dieťaťom. Nie medzi príbuznými osvojiteľa a dieťaťom. Tento druh osvojenia bol na Slovensku zrušený prijatím zákona č. 36/2005 Z. z. Konkrétne tento zámer zákonodarcu potvrdil aj NS v rozhodnutí, publikovanom pod R 23/1962: Osvojenie dieťaťa mužom, ktorý nie je manželom matky podľa § 63 ods. 2 o práve rodinnom nemožno vysloviť. Takáto právna úprava platila až do 31.3.1964, teda do nadobudnutia účinnosti druhého rodinnoprávneho kódexu - zákona č. 94/1963 Zb. o rodine.

Preferencie súdov

Súdy v období účinnosti „prvého“ rodinného zákona jednoznačne preferovali osvojovanie detí do úplnej rodiny, keď bolo napríklad judikované, že prvoradým spoločenským účelom osvojenia je zabezpečiť osvojencovi riadnu výchovu v rodine. Preto v prípade, ak jeden z manželov, ktorí hodlali dieťa osvojiť, počas konania zomrel, súd sa musí zaoberať tým, do akej miery môže byť tento účel splnený po smrti tohto manžela. K podobnému výsledku dospel NS tiež v otázke nevhodnosti osvojenia pre dieťa ak nebol splnený základný účel osvojenia, ktorým je nahradiť maloletému dieťaťu chýbajúce rodinné prostredie… Tak je to najmä v prípade, keď osvojiteľ, ktorý je druhým manželom matky dieťaťa, nežije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti a dieťa je vychovávané v rodinnom prostredí svojej matky, resp. jej rodičov.

Dôraz na úplnú rodinu

Zo citovaných rozhodnutí je zrejmé, že osvojením sa mala v prvom rade zabezpečiť dieťaťu úplná rodina. Rodina v najtradičnejšom zmysle, keď je tvorená jedným otcom, jednou matkou a dieťaťom, resp. deťmi. Existencia viacerých detí v rodine sa v judikatúre skôr nepredpokladala, resp. sa považovala až za akúsi možnú prekážku osvojenia: V konaní o osvojenie dieťaťa druhým manželom matky musí byť predmetom šetrenia súdu aj to, či má manžel matky, ktorý zamýšľa osvojiť jej dieťa, zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojim vlastným deťom. Súd v tomto prípade prihliadne tiež na to, aký vplyv by malo osvojenie na vyživovaciu povinnosť osvojiteľa k jeho vlastným deťom. Aj na túto judikatúru nadviazal svojim textom „nový“ zákon o rodine, ktorý bol prijatý pod číslom 94/1963 Zb. V prijatom znení § 74 ods. 2 potvrdil, že nezrušiteľne môžu naďalej dieťa osvojiť buď len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s rodičom dieťaťa v manželstve. Znova sa teda predpokladalo len osvojovanie detí do úplnej rodiny. Okrem tohto bolo v § 66 ešte zdôraznené, že ako spoločné dieťa môžu osvojiť len manželia. Pri zrušiteľnom osvojení zostala možnosť, že bude osvojiteľom len jeden z manželov, ale osvojiť mohol len, ak dal druhý manžel súhlas. Súhlas sa nevyžadoval, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak zadováženie jeho súhlasu bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Aj v tomto prípade však bolo dieťa (hoci len reálne, nie právne) začlenené do úplnej rodiny.

Novela zákona o rodine

V období od 1. 4. 1964 (nadobudnutie účinnosti nového zákona o rodine) do 1. 4. 1983 (nadobudnutie účinnosti novely č. 132/1982 Zb.) bolo teda možné jedine také osvojenie, kde sa dieťa stalo súčasťou tradičnej úplnej rodiny. Či už boli osvojiteľmi obidvaja manželia spoločne alebo len jeden z manželov, ktorý buď osvojoval samostatne alebo bol manželom rodiča dieťaťa. Uvedený právny stav sa zmenil až prijatím už spomínanej novely. Zákonodarca dospel k záveru, že výnimočne môže takto osvojiť aj osamelá osoba, ak sú inak predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje spoločenské poslanie. V takom prípade súd tiež rozhodne, aby sa z matriky vypustil zápis o druhom rodičovi dieťaťa. Po prvýkrát od prijatia rodinnoprávnych kódexov sa zaviedla možnosť, že dieťa bude osvojené len jednou osobou a zápis o druhom rodičovi v matrike nebude.

Dôvodová správa

V zmysle dôvodovej správy novela zákona o rodine vychádzala z toho, že aj keď nezrušiteľné osvojenie bolo podľa pôvodného právneho stavu umožnené len manželom alebo jednému z manželov, ktorý žil s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, je dosť osôb, najmä žien, ktoré síce nežijú v manželstve, ale sú schopné vytvoriť deťom vhodné prostredie pre ich úspešný citový, rozumový a mravný vývoj; preto nová úprava umožňuje (a to ako výnimočné) nezrušiteľné osvojenie aj osamelými osobami, ak sú inak predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje spoločenské poslanie. Vychádza sa pritom z prednosti, ktorú má výchova dieťaťa v čo aj v neúplnej rodine pred niektorými inými druhmi náhradnej výchovy, najmä však ústavnej, z ktorej sa deti spravidla berú do osvojenia. Podmienkou na takéto osvojenie je, aby spĺňalo všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy osvojenca. V tomto znení platil zákon o rodine č. 93/1964 Zb. do jeho zrušenia nadobudnutím účinnosti zákona č. 36/2005 Z. z.., ktorý zhodou okolností tiež nadobudol účinnosť 1. Tento zákon o rodine je účinný aj dnes a jeho úpravy osvojenia sa (pomerne početné) zmeny a doplnenia zákona viac - menej nedotkli.

Súčasná situácia

Súčasná situácia je teda taká, že zákon stále preferuje osvojovanie detí do úplnej tradičnej rodiny. Slovenské rodinné právo nepozná inštitút registrovaného partnerstva ani iného podobného zväzku, ktorý by svojim obsahom pripomínal manželstvo. Tým nemáme na mysli len inštitút pre osoby rovnakého pohlavia. Nemá ani podobnú právnu úpravu pre osoby rozdielneho pohlavia. Manželstvo sa stále považuje za jedinečný zväzok muža a ženy a od 1.9.2014 je toto ustanovenie aj súčasťou Ústavy SR v článku 41. Napriek tomu zákon o rodine vo svojich základných zásadách vyslovuje, že chráni všetky formy rodiny, bez ohľadu na ich konkrétny model. Za základnú bunku spoločnosti ale jednoznačne považuje rodinu založenú manželstvom, ktorú preferuje nielen v obsahu súkromnoprávnych predpisov, ale aj vo verejnom práve.

Antidiskriminačný zákon

Napriek tomu zo žiadneho zákona nemožno vyvodiť, že by bolo nedovolené, resp. zakázané založiť rodinu, v ktorej by spoločne žili dve osoby rovnakého pohlavia a dieťa. Takáto rodina by nemohla byť teda štátom nijako postihovaná ani diskriminovaná. Antidiskriminačný zákon vo svojom § 2 uvádza zákaz diskriminácie na základe pohlavia hneď na prvom mieste. Fakticky teda takáto rodina existovať môže avšak nebude mať reálne možnosť získať od štátu výhody, ktoré sú poskytované manželom .

Kritika zo strany OSN

Za takýto postoj bola SR kritizovaná aj v poslednej správe (z roku 2016) Výboru OSN pre práva dieťaťa, kde pod bodom 32 Výbor uviedol, že je znepokojený, že definícia v rámci zmeny a doplnenia z júna 2015 článku 3 zákona o rodine z roku 2005, týkajúca sa stabilnej rodiny, ktorá sa skladá z otca dieťaťa a matky dieťaťa ako najvhodnejšieho prostredia pre komplexný a harmonický rozvoj dieťaťa, neberie do úvahy rôzne typy rodín, ktoré reálne existujú a nie je v súlade s definíciou rodinného prostredia v Dohovore. Na základe toho SR odporúča, aby zmluvný štát zmenil článok 3 zákona o rodine tak, aby zabezpečil úplný súlad s Dohovorom, so zameraním sa na blaho dieťaťa viac ako na zloženie rodiny. Napriek týmto odporúčaniam sa však doposiaľ žiadne legislatívne zmeny neudiali ani tri roky po zverejnení správy.

Možnosti vzniku rodiny

Fakticky existujú dve možnosti vzniku takejto rodiny. Prvá možnosť je, že rodič dieťaťa (ktoré má zverené alebo o ktoré sa prakticky stará bez rozhodnutia súdu) začne žiť so svojim lesbickým/gay partnerom. O zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o zmene rozhodnutia rozhoduje vždy súd. Podobný prípad už riešil ESĽP v roku 1999 (Salgueiro de Silva Mouta proti Portugalsku), keď rozhodoval o sťažnosti muža, ktorému portugalský súd odmietol zveriť dcéru do starostlivosti z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. Sťažovateľ namietal porušenie článku 8 v spojení s článkom 14 Európskeho dohovoru a namietal aj skutočnosť, že v rozpore s čl. 8 ho portugalský súd nútil k skrývaniu jeho sexuálnej orientácie pred dcérou. Rozhodnutie konštatovalo, že odmietnutie zveriť dieťa do starostlivosti otca z dôvodu jeho homosexuálnej orientácie predstavuje porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti s právom na rodinný život. Argumentácia portugalských súdov, že „dieťa má vyrastať v portugalskej tradičnej rodine“ sa súdu nejavila ako dostatočne odôvodňujúca odlišné zaobchádzanie.

Osvojenie osamelou osobou

Druhá možnosť vzniku takejto rodiny je, že si jeden z partnerov osvojí dieťa ako osamelá osoba, pričom sa vymaže zápis o druhom rodičovi z matriky. Judikatúra k otázke, aké podmienky má spĺňať osamelá osoba uviedla, že za osamelú osobu v zmysle ustanovenia § 74 ods. 2 ZR (v znení zákona č. 132/1982 Zb.) nemožno považovať osobu, ktorá žije v manželstve v čase, keď súd rozhoduje o osvojení. Za osamelú osobu teda nemožno považovať toho, kto je v manželskom zväzku, hoci nefunkčnom (manželia spolu nežijú). Vzniká teda problém, či za osamelú osobu možno považovať len osobu, ktorá žije sama v domácnosti, alebo to môže byť aj niekto, kto žije s partnerom/partnerkou, ktorí nebudú osvojiteľmi. K tejto otázke zatiaľ súdy stanovisko nezaujali. Pokiaľ by ale vyšlo najavo, že budúci osvojiteľ zdieľa domácnosť s inou osobou (bez ohľadu na pohlavie, resp. príbuzenský či iný pomer), posudzuje sa táto osoba a jej správanie podľa § 98 ZR pri rozhodovaní o tom, či sú hmotnoprávne predpoklady osvojenia splnené alebo nie.

Skúmanie záujmu dieťaťa

Opäť treba zdôrazniť, že skutočnosť, ak by budúci osvojiteľ žiadajúci o osvojenie ako osamelá osoba aj priznal v konaní o osvojenie svoju sexuálnu orientáciu a svoj vzťah s osobou rovnakého pohlavia, tento argument nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd návrh na osvojenie zamietol. Skúma sa najlepší záujem dieťaťa, ktorý je bližšie vysvetlený jednak v článku 5 Základných zásad ZR, ale aj veľmi podrobne v General comment No. základné procesné pravidlo, podľa ktorého ak sa prijíma nejaké rozhodnutie, ktoré by mohlo ovplyvniť dieťa, je potrebné posudzovať, aké pozitívne a negatívne dopady na dieťa toto rozhodnutie môže mať.

Európske právne úpravy

Je úplne nemožné v rozsahu jedného článku opísať celý kontext európskych právnych úprav, súvisiacich so skupinami osvojiteľov. EU má v súčasnosti 28 členov. Manželstvo pre osoby rovnakého pohlavia umožňuje uzavrieť dvanásť z nich. Päť krajín pozná pre tieto zväzky pojem registrované partnerstvo. Ostatných 11 krajín (medzi nimi aj Slovensko) žiadny takýto zväzok nelegitimizovalo. Treba uviesť, že na Slovensku už boli dva pokusy inštitucionalizovať registrované partnerstvo v rokoch 2000 a 2012, najmä druhý pokus mal pomerne vysoké šance na úspech. Avšak práce na začlenení registrovaného partnerstva do textu vtedy pripravovaného OZ zastavilo priatie rozhodnutia ESĽP X. a ostatní proti Rakúsku, súvisiace s touto problematikou a následná zmena Ústavy SR v článku 41 v prospech manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy. V súčasnosti je judikatúra ESĽP v otázke, či má štát povinnosť umožniť legalizáciu takýchto zväzkov alebo nie, naklonená skôr v prospech práv osôb rovnakého pohlavia.

Príklad Českej republiky

Česi sú opäť o krok vpredu. Adoptovať deti si budú môcť už aj homosexuáli v registrovanom zväzku.Zatiaľ čo silne katolícke Slovensko sa nedokázalo dohodnúť ani na legalizovaní homosexuálnych zväzkov v podobe registrovaných partnerstiev, český Ústavný súd otvoril homosexuálom cestu k adopciám detí. Oficiálne síce pred pár dňami „iba“ rozhodol, že zákaz individuálnej adopcie pre osoby, ktoré žijú v registrovanom partnerstve, je diskriminačný, preto sa musí zrušiť, no gay a lesbické organizácie to považujú za veľké víťazstvo. Minister pre ľudské práva Jiří Dienstbier v spolupráci s ministrom spravodlivosti Robertom Pelikánom pripravili novelu zákona o registrovanom partnerstve, ktorej schválenie by registrovaným partnerom umožnilo aj osvojenie biologického dieťaťa partnera.

Adopcia na Slovensku

V zásade sa zákony Slovenskej republiky nezaoberajú sexuálnou orientáciou budúcich adoptívnych rodičov či rodiča. V tejto oblasti sú trošku benevolentnejšie. Ak teda gej či lesbička požiadajú o osvojenie dieťaťa samostatne ako jednotlivci, teda ako „osamelé“ neregistrované osoby, úrady ich orientáciu skúmať ďalej nemôžu a vlastne ani nemajú na to právo. A tak sa stáva, že mnoho detí je vo výchove a rodine u gejov a lesbičiek. Väčšinou homosexuálne páry popierajú svoj vzťah, aby ich mohli vychovávať. Je toto konanie etické?

Proces adopcie

V súčasnosti neexistuje striktný zákaz adopcií medzi homosexuálmi, ale po podaní žiadosti o zapísanie do zoznamu čakateľov a predložení potrebných dokladov musia žiadajúce páry rátať s návštevami sociálnych pracovníkov. Tí budú skúmať ich bytové či rodinné pomery, nie však ich orientáciu. Zatajiť partnera rovnakého pohlavia či svoju orientáciu je možné sčasti zo začiatku, potom však už nie. Je teda bežné, že slovenskí homosexuáli vychovávajú deti už teraz, aj keď si ich osvojili nie práve legálnym a oficiálnym spôsobom. Dieťa si jednoducho osvojili ako jednotlivci, no potom žijú s partnerom alebo partnerkou, hoci sa k tom nepriznávajú. Práva takéhoto páru sú obmedzené, pretože zákonným zástupcom je len ten z nich, ktorý o adopciu dieťaťa požiadal. Nemôžu to byť obaja rodičia.

tags: #homosexualne #rodiny #adopcia #deti