
Cestovanie s deťmi do zahraničia, právne úkony v mene dieťaťa alebo zastupovanie maloletého pri úradných záležitostiach - to sú situácie, kedy sa môže vyžadovať splnomocnenie maloletej osoby. Slovenský právny poriadok chráni záujem maloletého dieťaťa pri rôznych väčších investíciách, rozsiahlejšom nakladaní s majetkom a uzavieraní zmlúv a preto je dôležité vedieť, kedy a ako postupovať.
Vo všeobecnosti sa predpokladá, že maloleté dieťa nie je schopné správne a zodpovedne vyhodnocovať dôsledky svojho správania. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) preto obmedzuje spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony dosiahnutím plnoletosti (§ 8 ods. 1 OZ). Plnoletosť sa štandardne nadobúda dovŕšením osemnásteho roku života (§ 8 ods. Dovtedy majú maloletí spôsobilosť len na také úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku (§ 9 OZ).
Je dôležité uvedomiť si, že ide o kritérium objektívne, nie subjektívne - to znamená, že pri posudzovaní toho, či je určitý právny úkon svojou povahou primeraný spôsobilosti a schopnostiam maloletého, nie je dôležitá subjektívna stránka maloletého (jeho individuálna vyspelosť, výška IQ, rozumová schopnosť, talent či nadanie), ale to, či by tento právny úkon bol primeraný spôsobilosti všetkých detí spadajúcich do vekovej kategórie dotyčného maloletého. Inými slovami, podstatné je, či priemerné dieťa v tej-ktorej vekovej skupine by bolo možné považovať za spôsobilé na ten-ktorý právny úkon. Až od tohto objektívneho kritéria sa následne posudzuje vyspelosť konkrétneho maloletého dieťaťa. Je tomu tak najmä preto, aby si osoba uzatvárajúca právny úkon s maloletým mohla urobiť úsudok o jeho vyspelosti len z odhadu jeho veku, bez toho, aby musela skúmať jeho skutočnú vyspelosť (zdroj: Fekete I.: Občiansky zákonník 1.
Napríklad, maloletý môže bez akýchkoľvek pochybností sám prijať dar peňazí alebo predmetov, ktoré sa mu obvykle darujú pri rôznych príležitostiach. Na druhej strane, maloletý nie je spôsobilý bez zastúpenia platne uzavrieť darovaciu zmluvu, ktorá by viedla k následným povinnostiam či obmedzeniam ťaživo vplývajúcim na jeho osobné a majetkové pomery, príp.
V rozsahu, v akom maloletý nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, konajú zaňho jeho zákonní zástupcovia (§ 26 OZ). Zastupovanie maloletého dieťaťa je v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“) povinnosťou rodičov. Vo všeobecnosti platí, že zákonný zástupca zastupuje maloleté dieťa pri všetkých právnych úkonoch, na ktoré nie je samo spôsobilé, a to bez prakticky akéhokoľvek obmedzenia (§ 31 ods. 1 ZR).
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o práci v klube seniorov
Spravovať majetok sú oprávnení a povinní na prvom mieste rodičia maloletého (§ 32 ZR), no ak by tí nedokázali zabezpečiť správu majetku ich dieťaťa alebo by z ich strany hrozil konflikt záujmov, v strede ktorého stojí majetok maloletého, súd môže na účel spravovania majetku ustanoviť maloletému tzv. majetkového opatrovníka (§ 33 ods. 1 ZR), prípadne môže túto úlohu zveriť obci alebo inej právnickej osobe (§ 33 ods. 3 ZR). Oprávnenie majetkového opatrovníka spravovať majetok maloletého je limitované ustanovením § 33 ods. 5 ZR, ktoré prikazuje majetkovému opatrovníkovi vyhýbať sa akýmkoľvek neprimeraným rizikám, ktorými by mohol ohroziť spravovaný majetok. Právomoc súdu je založená aj v prípade, keď sa rodičia maloletého nedokážu dohodnúť o správe majetku ich dieťaťa a podajú preto návrh na súd, aby v tejto veci rozhodol za nich.
To, čo možno nazvať bežnou vecou, závisí od individuálnych okolností každého prípadu. Za bežnú vec nemožno podľa odbornej literatúry považovať prevod nehnuteľnosti, prevod spoluvlastníckeho podielu, dedičskú dohodu a iné právne úkony väčšej hodnoty (zdroj: Ficová, S. In: Cirák, J., Ficová, S.a kol. Občianske právo. Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka, 2008, s. Ďalšiu výnimku zo zastupovania maloletého dieťaťa v plnom, neobmedzenom rozsahu stanovuje § 12 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Schválenie úkonu maloletého súdom je nevyhnutné aj v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
V zmysle ust. § 28 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov platí, že „ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.“ Zakladanie obchodnej spoločnosti a s tým spojené úkony nemožno podriadiť pod bežné veci, v dôsledku čoho vás obchodný register odkázal na súd za účelom schválenia takýchto dispozícií za maloletého.
V nadväznosti na hore uvedené citované zákonné ustanovenie teda možno konštatovať, že splnomocnenie od maloletej osoby jeho zákonnému zástupcovi nebude dostačujúce, a bude potrebné podať na súd návrh na schválenie právneho úkonu za maloletého. Zároveň súd takýto právny úkon schváli len v prípade, ak je to v záujme maloletého.
Cestovanie s deťmi do zahraničia vyžaduje dôkladnú prípravu a zabezpečenie všetkých potrebných dokladov. V závislosti od cieľovej destinácie, môže byť potrebný cestovný pas, občiansky preukaz alebo víza. Je dôležité včas overiť špecifické požiadavky krajiny, do ktorej cestujete, pretože pravidlá sa môžu líšiť a meniť.
Prečítajte si tiež: Živiny a ľudské zdravie
Každé dieťa môže vycestovať jedine s platným cestovaným dokladom. Tým je samozrejme cestovný pas alebo občiansky preukaz. Nakoľko držiteľom občianskeho preukazu môže byť od roku 2019 aj občan mladší ako 15 rokov, vie byť tento doklad na cesty do zahraničia alternatívou ku cestovnému pasu. V prípade, ak máte vy a maloleté dieťa iné priezvisko, pribaľte si so sebou pre istotu aj rodný list.
O tom, či dieťa musí mať úradné povolenie podpísané jeho rodičmi alebo zákonnými zástupcami, rozhoduje každá krajina EÚ. Skontrolujte si presné pravidlá pre krajiny, do/z ktorých cestujete.
Pozor! V Európskej únii nie sú v tomto smere jednotné pravidlá. Každá krajina sama rozhoduje, či bude alebo nebude vyžadovať takéto dokumenty. Vzor tlačiva nájdete napríklad aj na stránke Ministerstva zahraničných vecí. S prekladom vám pomôže napríklad tlmočnícka agentúra.
Vypočúvanie osoby pred orgánmi činnými v trestnom konaní alebo pred súdom je obvykle stresujúca záležitosť. To samozrejme platí pre vypočúvanú osobu, a to aj v prípade, ak jej procesné postavenie nie je v rovine obvineného alebo obžalovaného. Vyšetrovanie trestných činov alebo prípady rodinného a sociálneho charakteru vyžadujú výsluch dotknutých osôb v rôznych postaveniach. Zákon pozná rôzne ustanovenia, ktoré kladú dôraz na starostlivý prístup zo strany štátnych orgánov, a to najmä pri výsluchoch zraniteľnejších osôb.
Medzi tieto určite radíme maloleté osoby, alebo osoby inak zraniteľné, napríklad obete trestných činov. V tomto smere Slovenská republika podniká kroky na zlepšenie prostredia, v ktorom prebiehajú potrebné úkony v súvislosti s vypočúvaním takýchto osôb. Ministerstvo spravodlivosti SR pracuje na vybudovaní samostatných miestností v budovách súdov, v ktorých budú vypočúvaní maloletí alebo obzvlášť zraniteľné obete.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca ťarchami
Orgán činný v trestnom konaní, súd a subjekt poskytujúci pomoc obetiam postupuje tak, aby jeho činnosť nespôsobovala obeti a rodinným príslušníkom obete druhotnú viktimizáciu a prijíma účinné opatrenia, ktoré majú zabrániť opakovanej viktimizácii. Pojem zraniteľná osoba je definovaný v ustanovení § 2 ods.7 zákona o pobyte cudzincov. Ide najmä o maloletú osobu, osobu so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osobu staršiu ako 65 rokov, tehotnú ženu, slobodného rodiča s maloletým dieťaťom a osobu, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia. Obdobná definícia je upravená aj v Zákone o obetiach trestných činov v ustanovení § 2 ods.1 písm. c), avšak pod pojmom obzvlášť zraniteľná obeť.
Budovanie špeciálnych vypočúvacích miestností je súčasťou projektu pod názvom Zvyšovanie účinnosti súdnictva prostredníctvom ochrany a posilnenia postavenia obetí a zraniteľných strán. Okrem týchto miestností ministerstvo spravodlivosti zabezpečí vytvorenie metodiky na zisťovanie názoru dieťaťa a zraniteľných obetí, ako aj edukačného programu a mediálnej kampane na pochopenie danej problematiky. V rámci vzdelávacieho programu absolvujú sudcovia dvojdňové školenie, ktoré im pomôže pri rozvoji ich osobnostných zručností v tejto oblasti. Jednotlivé metodiky pre výsluch a vypočutie budú navrhnuté tak, aby deti a zraniteľné obete neboli sekundárne viktimizované a aby sa deťom a zraniteľným obetiam vytvorili vhodné podmienky počas súdneho konania. Takto sa zabezpečí, aby zisťovanie názoru dieťaťa nebolo pre neho traumatizujúce.
Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka. Výsluch dieťaťa je upravený v ustanovení § 135 Trestného poriadku.
K výsluchu maloletého sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo pedagóg.
Pred vypočutím svedka orgán činný v trestnom konaní prekonzultuje spôsob vedenia výsluchu so psychológom alebo znalcom, ktorý bude pribraný k výsluchu, a ak je to potrebné, aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonným zástupcom alebo pedagógom tak, aby sa zabezpečilo správne vykonanie výsluchu a predišlo sa druhotnej viktimizácii. V ďalšom konaní má byť taká osoba vypočúvaná znova len v nevyhnutných prípadoch, v prípravnom konaní len so súhlasom prokurátora.
Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov, a ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe alebo je zrejmé z okolností prípadu, že opätovná výpoveď osoby mladšej ako 18 rokov môže byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad, že výsluch by mohol nepriaznivo ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 18 rokov, výsluch sa vykoná tak, aby osoba mladšia ako 18 rokov mohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne. Ďalší výsluch osoby mladšej ako 18 rokov sa v prípravnom konaní môže vykonať len so súhlasom jej zákonného zástupcu alebo so súhlasom opatrovníka.
Pri obzvlášť zraniteľnej obeti je výsluch vedený spravidla osobou pohlavia určenou vypočúvanou osobou, ak tomu nebránia závažné dôvody. Zvyčajne je takýto výsluch zaznamenávaný na kameru, aby danú osobu nebolo potrebné opakovane vypočúvať. Klásť otázky smerujúce do intímnej oblasti vypočúvanej obete, je možné len ak je to nevyhnutné pre objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie. Ustanovenia Trestného poriadku vyžadujú pribratie psychológa alebo znalca, ktorý napomôže k správnemu vedeniu výsluchu, pričom norma v tomto smere nepripúšťa výnimku.
Súčasťou § 8 ods. 2 zákona o obetiach trestných činov je aj výslovná požiadavka na to, aby kontakt s obeťami v rámci úradnej komunikácie prebiehal vo vhodne uspôsobených priestoroch tak, aby sa zabránilo opakovanej alebo druhotnej viktimizácii. V tomto ohľade je budovanie miestností špeciálne určených pre potreby maloletých alebo zraniteľných osôb vítaným prínosom. Takéto opatrenia jednoznačne prispejú k zmenšenej miere stresujúcich a iných negatívne ovplyvňujúcich faktorov pri vypočúvaní takýchto osôb, a zároveň bude vytvorené aj vhodnejšie prostredie pre podanie ich výpovede, ako častokrát dôležitého elementu pri rozhodovaní v danom konaní.
tags: #kam #potrebujeme #splnomocnenie #maloletej #osoby