Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon“), účinný od 1. januára 2004, prešiel viacerými zmenami a doplneniami, ktoré ovplyvnili zdaňovanie príjmov fyzických a právnických osôb na Slovensku. Tento článok sa zameriava na analýzu uvedeného zákona, jeho dopad na zdaňovanie príjmov a zmeny, ktoré priniesol v oblasti sociálneho a zdravotného poistenia konateľov a spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným.

Princípy a ciele zákona o dani z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z. z. bol prijatý v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a Koncepciu daňovej reformy v rokoch 2004 - 2006. Jeho základným princípom je tzv. rovná daň, ktorá spočíva v zdaňovaní všetkých druhov príjmov (ziskov) právnických osôb a fyzických osôb jednou lineárnou sadzbou vo výške 19 %. Súčasťou tohto princípu bolo aj posilnenie spravodlivosti zdanenia príjmov zúžením okruhu výnimiek a oslobodení od dane.

Hlavné zmeny zavedené zákonom

1. Posilnenie spravodlivosti zdanenia: Obmedzenie uplatňovania zrážkovej dane, ktorou je zároveň splnená daňová povinnosť, a to najmä uplatnením systému zápočtov zrazenej dane vrátane možnosti uplatnenia nároku na vrátenie a zrušenia zrážkovej dane na niektoré príjmy (dlhopisy vrátane štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok v ustanovených prípadoch).
2. Zdaňovanie ziskov iba raz: Princíp rovnej dane sa prejavil aj v systéme zdanenia, a to tak, že sa zisky zdaňujú iba raz.
3. Zrušenie niektorých nezdaniteľných častí základu dane: V roku 2004 sa ponechali v zákone len dve nezdaniteľné časti základu dane, a to na daňovníka a na manželku (manžela) v sume zodpovedajúcej 19,2-násobku životného minima, platnej k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Nezdaniteľnú časť základu dane na vyživované dieťa nahradil inštitút daňového bonusu, ktorého podstatou nie je zníženie základu dane, ale zníženie dane o ustanovenú sumu na každé vyživované dieťa, resp. ide o vyplatenie tejto sumy zamestnávateľom alebo daňovým úradom.
4. Zníženie výnimiek: Zníženie výnimiek, ktoré tvoria rozdiel medzi účtovným hospodárskym výsledkom a základom dane tak, že podnikateľské výdavky sú uznané za daňové výdavky bez limitov, resp. určených ďalších podmienok tak, ako je o nich účtované v nákladoch.
5. Racionalizácia daňových výdavkov: Racionalizáciou počtu predpisov vymedzujúcich daňové výdavky priamo v zákone ustanovujú podmienky uznania rezerv a opravných položiek do daňových výdavkov, ktoré do 31. decembra 2003 boli aj predmetom osobitného zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov; z uvedeného dôvodu sa zrušil zákon č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov.
6. Komplexná úprava lehôt na podanie daňových priznaní: Zákon obsahuje aj komplexnú úpravu lehôt na podanie daňových priznaní, ktorá do 31. decembra 2003 bola upravená v zákone SNR č. 511/1992 Zb.

Novely a ich vplyv na zákon

Zákon č. 595/2003 Z. z. bol viackrát novelizovaný, pričom niektoré novely mali zásadný vplyv na jeho aplikáciu. Medzi najvýznamnejšie patrí:

• Zákon č. 43/2004 Z. z.
• Zákon č. 177/2004 Z. z.
• Zákon č. 191/2004 Z. z.
• Zákon č. 391/2004 Z. z.
• Zákon č. 538/2004 Z. z.
• Zákon č. 539/2004 Z. z.
• Zákon č. 659/2004 Z. z. - najrozsiahlejšia novela, ktorá upravovala alebo zavádzala napríklad oslobodenie výnosov zo štátnych dlhopisov vydaných a registrovaných v zahraničí, úpravu alebo oslobodenie výnosov z vkladov z úspor na vkladných knižkách a iných vkladov, úrokov z úverov a pôžičiek, výnosov z dlhových cenných papierov a licenčných poplatkov plynúcich daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou v nadväznosti na smernice EÚ č. 2003/48/ES a č.
• Zákon č. 68/2005 Z. z. - úpravou § 52 ods. 40 zákona sa dosiahlo posunutie účinnosti, t. j. platnosti zmeny § 24 ods. 1 písm. a) vykonanej novelou zákona č. 659/2004 Z. z., ktorou sa zamedzila možnosť odpisu prenajatého majetku nájomcom podľa podmienok ustanovených v § 24 ods. 1 písm. a) tým, že toto ustanovenie bolo zákonom č. 659/2004 Z. z.
• Zákon č. 314/2005 Z. z. - ustanovenie o úprave základu dane zahraničných závislých osôb podľa § 17 ods. 5 zákona zmenila tak, aby uvedené ustanovenie bolo použiteľné aj na tuzemské závislé osoby (je treba uviesť, že do týchto zmien vykonaných zákonom č. 314/2005 Z. z.
• Zákon č. 534/2005 Z. z. - novela zákona účinná od 15. decembra 2005 (niektoré vymedzené body nadobúdajú účinnosť od 1. januára 2006) spresňuje znenie niektorých základných pojmov na účely zákona, pričom definíciu finančného prenájmu a následne aj podmienky, pri ktorých sa nadobudnutie majetku obstarávaného formou finančného prenájmu uzná za daňový výdavok, sa zosúlaďuje s platným znením zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve aj pre zdaňovacie obdobie roka 2005; ustanovuje postup, resp. podmienky pri finančnom prenájme pozemku; rieši spôsob vyčíslenia základu dane pre daňovníkov, ktorí budú povinne zostavovať účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IRFS) od 1. januára 2006; doplňuje ďalšie rezervy, ktoré uznáva za daňové výdavky, obsahuje spresňujúce zmeny týkajúce sa odpisovania hmotného a nehmotného majetku, zmeny dotýkajúce sa prepočítacieho kurzu zahraničnej meny na slovenské koruny fyzickej osoby na daňové účely; zrušuje povinnosť vyberania zrážkovej dane z výnosov z podielových listov, ak nedôjde k vyplateniu výnosov; vymedzuje spôsob zdanenia zamestnaneckých akcií pri ich nadobudnutí zamestnancom, ustanovuje spôsob zdanenia derivátových operácií, spresňuje spôsob zahrnovania chýb minulých účtovných období do základu dane, zvyšuje paušálne výdavky daňovníkom s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, spresňuje pojem tzv.
• Zákon č. 660/2005 Z. z. - vzhľadom na skutočnosť, že podľa novely zákona č. 534/2005 Z. z. sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza aj z výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných účtovných štandardov [ustanovenie § 17 ods. 1 písm. c) zákona], pričom rozsah položiek, o ktoré sa upraví tento výsledok hospodárenia, má byť uvedený vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom MF SR, novela č. 660/2005 Z. z. mení povinnosť vydania „zoznamu položiek“ na tzv.

Štruktúra zákona

Zákon je rozdelený na niekoľko častí, ktoré upravujú rôzne aspekty dane z príjmov:

1. Základné ustanovenia (§ 1 a § 2 zákona): Ustanovujú predmet úpravy a základné pojmy. Zákon upravuje daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby a spôsob platenia a vyberania dane.
2. Daň z príjmov fyzickej osoby (§ 3 až § 11 zákona): Upravuje zdaňovanie príjmov fyzických osôb.
3. Daň z príjmov právnickej osoby (§ 12 až § 14 zákona): Upravuje zdaňovanie príjmov právnických osôb.
4. Spoločné ustanovenia pre daň fyzickej a právnickej osoby (§ 15 až § 31 zákona): Obsahujú ustanovenia platné pre oba typy daňovníkov.
5. Spôsob platenia a vyberania dane - fyzická osoba (§ 32 až § 40 zákona): Upravuje spôsob platenia a vyberania dane u fyzických osôb.
6. Spôsob platenia a vyberania dane - právnická osoba (§ 41 a § 42 zákona): Upravuje spôsob platenia a vyberania dane u právnických osôb.
7. Spoločné ustanovenia pre spôsob platenia a vyberania dane - fyzická a právnická osoba (§ 43 až § 50 zákona): Obsahujú ustanovenia platné pre oba typy daňovníkov.

V odseku 1 je ustanovená legislatívna skratka „daň“ pre daň z príjmov fyzickej osoby, ale aj pre daň z príjmov právnickej osoby; závisí to od toho, kde sa tento pojem používa. Ak výraz „daň“ sa používa napr. v druhej časti zákona, táto sa vzťahuje len na daň z príjmov fyzickej osoby. Výraz „daň“ použitý v tretej časti zákona sa vzťahuje zasa len na daň z príjmov právnickej osoby. V odseku 2 je ustanovená zákonná prioritná doložka nadradenosti medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, nad vnútroštátnym daňovým predpisom. Nejde teda len o zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, ale aj o iné zmluvy spĺňajúce vyššie uvedené podmienky. Takými zmluvami sú zmluvy uzatvorené v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (vyhláška MZV č. 15/1998 Z. z.), ktoré boli schválené, ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (pred ratifikáciou schválená NR SR alebo aby o nej NR SR rozhodla, že má prednosť pred zákonmi; ratifikovaná prezidentom Slovenskej republiky alebo splnomocnenou osobou; patričným spôsobom vyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky). V súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov medzinárodné zmluvy spadajúce pod čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (t. j. prezidentské zmluvy), ktoré si vyžadujú pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, musia byť vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením ich plného znenia.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Základné pojmy

Toto ustanovenie upravuje základné pojmy na účely tohto zákona používané vo viacerých jeho ustanoveniach. Ide o pojmy daňovník, daňovník s obmedzenou a neobmedzenou daňovou povinnosťou, predmet dane, zdaniteľný príjem, daňový výdavok, základ dane a daňová strata, zdaňovacie obdobie, obchodný majetok, závislé osoby a finančný prenájom. Od roku 2005 obsahuje toto ustanovenie aj pojem účelové sporenie a životné poistenie, a to vo väzbe na „nové“ nezdaniteľné časti základu dane (zavedené zákonom č. 659/2004 Z. z. a zákonom č. 534/2005 Z. z). V zákone č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. z.“) platnom do 31. decembra 2003 neboli tieto pojmy definované osobitne, ale boli priamo súčasťou znenia jednotlivých ustanovení zákona, ktoré upravovali jednotlivo jeho oblasti (nebolo tomu tak ani v predchádzajúcom platnom zákone č. 286/1992 Zb.

Daňovník

Daňovníkom dane z príjmov je každá fyzická osoba a právnická osoba. Aj keď je daňovníkom dane z príjmov každá fyzická osoba, daňová povinnosť alebo povinnosť podania daňového priznania sa nevzťahuje na každú fyzickú osobu. Na účely zdanenia daňou z príjmov právnickej osoby je definovaný daňovník ako právnická osoba, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosahuje alebo nedosahuje príjem, ktorý je predmetom dane podľa zákona. Zákon priamo pri definícii daňovníka v písmenách d) a e) zohľadňuje aj rozsah daňovej povinnosti, pričom túto delí na neobmedzenú (zdaňované všetky príjmy) a obmedzenú (zdaňované vybrané príjmy). Na rozdiel od zákona č. 366/1999 Z. z., zákon v podstate namiesto pojmov daňovník s bydliskom či sídlom na území Slovenskej republiky a mimo územia Slovenskej republiky zaviedol v nadväznosti na rozsah zdanenia príjmov týchto daňovníkov nové pojmy. V písmene d) prvom bode je definovaná fyzická osoba s neobmedzenou daňovou povinnosťou; je to osoba, ktorá má na našom území trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava na našom území, ak nemá na našom území trvalý pobyt. Zdržiavanie je limitované v dĺžke aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach, pričom do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu. S účinnosťou od 15. decembra 2005 sa zákonom č. 534/2005 Z. z. doplnil do tohto ustanovenia za slovo „pobyt“ odkaz na zákony č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Znamená to, že sa pri posudzovaní rozsahu daňovej povinnosti u občana SR bude brať do úvahy naďalej trvalý pobyt, ale u cudzinca sa bude brať do úvahy povolenie na trvalý pobyt na našom území. Táto skutočnosť bude mať vplyv u cudzincov, ktorí budú na našom území podliehať zdaneniu ako rezidenti, teda daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou, na vznik nároku na uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane a na daňový bonus na vyživované dieťa (deti). Napr. už za zdaňovacie obdobie roka 2005 si bude môcť napr. vietnamský občan, ktorý má na našom území povolenie na trvalý pobyt, uplatňovať aj napr. Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri. Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je právnická osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky ani sídlo, ani miesto skutočného vedenia, avšak dosahuje príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky. Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú teda právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, ale aj právnické osoby so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ak majú príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky. Právnickou osobou sa však nerozumie napr. združenie osôb (fyzických či právnických) vytvorené zmluvou o združení podľa § 829 až § 842 Občianskeho zákonníka, ktoré nemajú právnu spôsobilosť na práva a povinnosti a nestávajú sa právnickou osobou. iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Z uvedeného vyplýva, že jednou zo základných zásad zdaňovania príjmov je princíp, podľa ktorého sú daňovníci zdaňovaní na základe koncepcie neobmedzenej daňovej povinnosti a obmedzenej daňovej povinnosti. Neobmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie, resp. predmet dane vymedzený celosvetovými príjmami zdanenými na území Slovenskej republiky, zatiaľ čo obmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie daňovníkov, ktorí nemajú na území SR neobmedzenú daňovú povinnosť len z príjmov, ktoré majú zdroj na území Slovenskej republiky, pričom u týchto daňovníkov môžu medzinárodné zmluvy rozsah zdaniteľných príjmov modifikovať.

Zdaňovacie obdobie

Zdaňovacím obdobím je podľa písmena l) kalendárny rok, ak však zákon tento neustanovuje inak. U fyzickej osoby je však potrebné uviesť, že zdaňovacím obdobím je vždy kalendárny rok, t. j. začína 1. januárom a končí 31. decembrom. Ani v prípade úmrtia zákon špecificky nedefinuje, že zdaňovacie obdobie je kratšie ako kalendárny rok, ale podľa § 49 ods. 4 zákona, ak daňovník zomrie, daňové priznanie je povinný podať dedič, a to za príslušnú časť roka (zákon tu neustanovuje inak zdaňovacie obdobie). U právnickej osoby to môže byť aj hospodársky rok, t. j. iné obdobie ako je kalendárny rok.

Obchodný majetok

Definícia obchodného majetku v písmene m) sa vzťahuje len na daňovníka, ktorý je fyzickou osobou. S účinnosťou od 15. decembra 2005 sa zákonom č. 534/2005 Z. z. definícia obchodného majetku nemení, ale za obchodný majetok sa na daňové účely považuje vzhľadom na osobitný spôsob uplatňovania daňových výdavkov pri finančnom prenájme, aj vo väzbe na od dane oslobodené príjmy podľa § 9 zákona, aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu. Napr. podnikateľ obstarával hmotný majetok formou finančného prenájmu a bezprostredne po tom, čo prejde na neho vlastnícke právo, tento majetok predá.

Závislé osoby

Pojem závislých osôb je vymedzený v písmenách n), o), p) a r). Závislými osobami sú ekonomicky, personálne alebo inak prepojené osoby, alebo osoby blízke podľa § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah tuzemských fyzických osôb alebo právnických osôb k zahraničným fyzickým osobám alebo právnickým osobám, keď ide o „zahraničné závislé osoby“, alebo o vzťah tuzemských fyzických osôb alebo právnických osôb k iným tuzemským fyzickým osobám alebo právnickým osobám, kedy ide o „tuzemské závislé osoby“. Ekonomickým alebo personálnym prepojením je účasť jednej osoby na majetku,…

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Zmeny v postavení konateľov a spoločníkov s.r.o.

S účinnosťou od 1. januára 2011 nadobudli postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia niektoré nové kategórie fyzických osôb, vrátane konateľov a spoločníkov, ktoré sa za túto kategóriu do konca roka 2010 nepovažovali. Táto zmena je dôsledkom novej koncepcie definície zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia, ktorá bola ustanovená v novele č. 499/2010 Z. z. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZZP), ako aj v novele č. 543/2010 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSP). Obe novely boli schválené dňa 2.

Základné pojmy

Podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) môžu byť za účelom podnikania založené tieto druhy obchodných spoločností: verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Cieľom tohto článku je upriamiť pozornosť na zmeny v postavení konateľov a spoločníkov spoločností s ručením obmedzením (ďalej len spoločností s r. o.). Článok je rozdelený na tri časti. V úvode sú vysvetlené základné pojmy - ktorá fyzická osoba sa považuje za spoločníka alebo konateľa, ako správne zadefinovať jej právny vzťah k spoločnosti s r. o., čo je podiel na zisku. V ďalšej časti sa venujeme zmenám, ktoré sa dotkli konateľov a spoločníkov v oblasti sociálneho poistenia a v tretej časti sú to zmeny týkajúce sa oblasti zdravotného poistenia. V nasledovných riadkoch nájdete odpovede na otázky, kedy sa spoločník a konateľ považuje na účely zdravotného a sociálneho poistenia za zamestnanca, aké povinnosti má v tejto súvislosti ich zamestnávateľ (spoločnosť s r.

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.)

Spoločnosť s r. o. je kapitálová spoločnosť, ktorú môže založiť minimálne jedna osoba, maximálne však 50 spoločníkov. Spoločnosť s r. o. vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci konatelia spoločnosti. Orgánmi spoločnosti s r. o. Spoločníkom sa stáva osoba, ktorá je určená v spoločenskej zmluve, a to dňom zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Spoločníci vykonávajú práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov. Z § 66 ods. 3 OZ vyplýva, že vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, tzn. že zmluva o zariaďovaní záležitostí sa vyžaduje vtedy, keď spoločník zariaďuje záležitosti spoločnosti. Vykonávaním činnosti tohto druhu vzniká medzi spoločníkom a spoločnosťou právny vzťah, ktorý je obchodnoprávnym vzťahom a riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zároveň je potrebné uviesť, že typ zmluvy, na základe ktorej je upravený vzťah s právnickou osobou, a teda aj vyplácanie príslušnej odmeny, nemá vplyv na zaradenie odmeny medzi iné druhy príjmov, vždy pôjde o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. Základnou povinnosťou spoločníka je splnenie vkladovej povinnosti, t. j. splatenie vkladu, na ktorého vloženie sa zaviazal v spoločenskej zmluve. V zmysle § 113 OZ je spoločník povinný splatiť vklad do plnej výšky najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti, alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. V zmysle § 123 OZ majú spoločníci nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi spoločnosti s r. o. sa považuje za príjem, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) ZDP nie je predmetom dane. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie (viac ďalej v samostatnej kapitole). V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti môže byť spoločníkovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Zákon nevylučuje, že spoločník môže mať v spoločnosti na výkon pracovných činností uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm.

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.)

Obchodné spoločnosti ako právnické osoby konajú navonok prostredníctvom štatutárnych orgánov. Bez existencie štatutárneho orgánu spoločnosť nemôže vykonávať činnosť, na ktorú bola založená. Konateľ spoločnosti s r. o. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Fyzická osoba, ktorá sa stane štatutárnym orgánom spoločnosti, sa zapisuje do obchodného registra. Konateľské správanie môže obmedziť len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Konateľom sa nemôže stať člen dozornej rady spoločnosti (§ 139 ods. V zmysle § 133 OZ konateľom spoločnosti s r. o. môže byť len fyzická osoba, ale nemusí ísť o spoločníka. Vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločníkov, najvyššieho orgánu spoločnosti s r. o. Funkciu konateľa spoločnosti s r. o. Treba rozlišovať konateľov a obchodné vedenie. Konateľ koná v mene spoločnosti voči tretím osobám a obchodné vedenie riadi vnútorný chod spoločnosti. Konateľ môže vykonávať aj funkcie obchodného vedenia, ale naopak to pravidlom nemusí byť. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom (štatutárnym orgánom) sa riadi príslušnými ustanoveniami OZ o štatutárnych orgánoch a považuje sa vždy za obchodnoprávny vzťah [§ 261 ods. 3 písm. a) OZ]. Ak medzi spoločnosťou a konateľom nie je uzavretá zmluva o výkone funkcie (v tomto prípade dochádza v praxi k problémom týkajúcich sa výšky odplaty za výkon funkcie), práva konateľa sa posudzujú podľa ustanovení OZ, ktoré upravujú mandátnu zmluvu. Podľa § 566 ods. 1 OZ sa mandátnou zmluvou mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je konateľ zároveň spoločníkom (má majetkovú účasť v spoločnosti), vzniká mu nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom jeho splateného vkladu, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi spoločnosti s r. o. sa považuje za príjem, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) ZDP nie je predmetom dane. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie (viac ďalej v samostatnej kapitole). Ak konateľ nie je súčasne spoločníkom (nemá majetkovú účasť v spoločnosti), tiež mu môže vzniknúť nárok na podiel zo zisku, ale v tomto prípade ide o príjem podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP, ktorý je od dane oslobodený. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie (viac ďalej v samostatnej kapitole). V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti môže byť konateľovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Zákon nevylučuje, aby konateľ popri výkone funkcie konateľa vykonával v spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, pracovnú pozíciu, na ktorú má uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm.

#

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

tags: #moze #primator #poberat #tantiemy #podmienky