Nadobudnutie držby v rímskom práve

Rímske právo, ako základ európskeho právneho myslenia, poskytuje cenné poznatky o inštitúte držby (possessio) a jeho nadobúdaní. Držba predstavovala faktickú moc nad vecou, ktorá sa odlišovala od vlastníctva, teda právneho nároku na vec. Nadobudnutie držby malo v rímskom práve svoje špecifické pravidlá a dôsledky, ktoré ovplyvňovali vlastnícke vzťahy a právnu ochranu.

Veci a ich klasifikácia v rímskom práve

Pre pochopenie nadobudnutia držby je dôležité poznať, ako rímske právo definovalo a klasifikovalo veci (res). Vecami v právnom zmysle slova boli len jednotlivé, samostatné a ovládateľné hmotné veci, spôsobilé byť predmetom súkromného práva a otroci. Niektoré veci boli vylúčené zo súkromného vlastníctva. Každá hmotná vec má svoje prirodzené vlastnosti a hospodársku hodnotu.

Rímske právo rozlišovalo veci podľa rôznych kritérií, ktoré mali význam pre ich právny režim:

• Zastupiteľné (res fungibiles) a nezastupiteľné (res non fungibiles) veci: Zastupiteľné veci mohli byť nahradené inými vecami toho istého druhu a ich hodnota sa určovala váhou, mierou alebo počtom. Nezastupiteľné veci boli individuálne určené a nenahraditeľné.
• Spotrebiteľné (res consumtibiles) a nespotrebiteľné (res non consumtibiles) veci: Spotrebiteľné veci sa užívaním spotrebovali, zatiaľ čo nespotrebiteľné veci sa dali užívať opakovane.
• Deliteľné a nedeliteľné veci: Deliteľné veci sa dali rozdeliť bez straty hospodárskeho určenia, zatiaľ čo nedeliteľné veci rozdelením strácali svoju hodnotu.
• Jednotné (res singulares), zložené a hromadné veci: Jednotné veci tvorili prirodzenú a nerozlučnú jednotu. Zložené veci sa skladali z niekoľkých jednotných vecí spojených do novej veci. Hromadné veci sa skladali z niekoľkých jednotných alebo zložených vecí, ktoré slúžili rovnakému hospodárskemu účelu.

Súčasťou veci je prírastok (accessio), ktorý je spojený s hlavnou vecou a nemá charakter samostatného predmetu práva - napr. budova je súčasťou pozemku. Príslušenstvo (pertinentia) - hmotne a právne samostatná vedľajšia vec, určená na to, aby hosp. slúžila hlavnej veci - napr. Plod (fructus) - z času na čas opakujúci sa organický, anorganický alebo peňažný výťažok plodonosnej veci, ktorý jej ponecháva pôvodnú hosp. funkciu - napr. plodiny plodonosných rastlín, kvety, listy, mláďatá zvierat (ich mlieko, vajcia, vlna).

Vlastnícke právo v rímskom práve

Vlastnícke právo bolo v rímskom práve kvantitatívne a kvalitatívne najsilnejšie subjektívne právo. Išlo o právo k veci, proti ktorému na jednej strane stála držba (possessio) ako faktická moc nad vecou a na druhej strane tzv. iura in re aliena (vecné práva k cudzej veci).

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

Subjektami vlastníckeho práva mohli byť fyzické aj právnické osoby (napr. štát). Predmetom vlastníckeho práva bol priamy vzťah vlastníka k predmetu jeho práva. Vlastnícke právo mohlo existovať aj bez držby a naopak, držba mohla existovať aj bez vlastníckeho práva. Vlastnícke právo je daný jednotlivými vlast. 1, 2, 3 → mohli existovať samostatne (ak ich vlastník všetky previedol na iného - bez toho, aby svoju vec scudil => holé vlastníctvo - nuda proprietas - vlast.

Rímske právo poznalo rôzne druhy vlastníctva:

• Civilné vlastníctvo (dominium ex iure Quiritium): Jediné plnohodnotné vlastníctvo podľa ius civile, dostupné len rímskym občanom.
• Bonitárne vlastníctvo (in bonis habere): Prétor priznal ochranu osobe, ktorá nadobudla vec spôsobom, ktorý nebol v súlade s civilným právom.
• Provinciálne vlastníctvo: Užívateľ mal právo provinciálnych pozemkov. Neformálny prevod (traditio) provincií.
• Peregrínske vlastníctvo: Právom domovského štátu cudzinca.

Spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva

Rímske právo rozlišovalo medzi originárnymi a derivatívnymi spôsobmi nadobudnutia vlastníckeho práva.

Originárne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva

Pri originárnych spôsoboch nadobudnutia vlastníckeho práva vzniká vlastnícke právo bez ohľadu na predchádzajúceho vlastníka. Medzi originárne spôsoby patrili:

• Okupácia (occupatio): Jednostranné zmocnenie sa veci, ktorá nikomu nepatrila (res nullius). Objektom okupácie boli:
  • Voľne žijúce zvieratá (ktoré sa nenachádzali vo vlastníctve, boli bez pána).
  • Opustené veci (res derelictae) - zrieknutie sa VP dobrovoľným a definitívnym zbavením sa držby vecí na základe zreteľného úmyslu prestať byť jej vlastníkom (animus derelinquendi). Jedná sa o vlastníkom zahodenú vec, opustený pozemok (nie veci vyhodené z lode v stave núdze počas plavby). Vyhodenie mincí medzi ľud (iactus missilium) sa kvalifikovalo ako odovzdanie mincí (traditio) neurčitým osobám a nie ich opustenie (derelictio).
  • Poklad (thesaurus) - je nájdenie cennej veci skrytej tak dlho v inej veci, najmä nehnuteľnej, že už nemožno zistiť jej vlastníka. Nález iných vecí než pokladu , pr. stratených vecí, nemal za následok nadobudnutie VP; vlastníkovi stratenej veci spôsoboval len stratu držby. Zatajenie nálezu sa v RP kvalifikovalo ako civilná krádež (furtum). Nálezca bol povinný nález verejne ohlásiť. Nemal však právo na nálezné, iba právo na náhradu nákladov ako bezpríkazný správca (negotorium gestor).
  • Veci nájdené na morskom brehu - ak nepochádzali zo stroskotanej lode, pr. drahokamy (lapilli, gemmae) a perly (margaritae).
  • Ostrov vzniknutý v mori (insula in mari nata) alebo v rieke za predpokladu, že pobrežné brehy boli agri limitati.
  • Opustené riečisko (alveus derelictus).
  • Veci nepriateľov nachádzajúcich sa na území Ríma pri vypuknutí vojny.

Derivatívne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva

Pri derivatívnych spôsoboch nadobudnutia vlastníckeho práva sa vlastnícke právo odvodzuje od predchádzajúceho vlastníka. Platí zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet). Medzi derivatívne spôsoby patrili:

Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?

Držba (Possessio) v rímskom práve

Držba (possessio) predstavovala faktické ovládanie veci s úmyslom mať ju pre seba (animus possidendi). Držba sa odlišovala od vlastníctva, ktoré predstavovalo právny nárok na vec. Držiteľ nemusel byť zároveň vlastníkom veci.

Predmet a obsah držby

Predmetom držby mohli byť hmotné veci. Obsahom držby bolo faktické ovládanie veci a prejavovanie vôle nakladať s ňou ako s vlastnou.

Druhy držby

Rímske právo rozlišovalo rôzne druhy držby:

• Držba spravodlivá (iusta possessio) a nespravodlivá (iniusta possessio): Spravodlivá držba bola založená na právnom dôvode (iustus titulus), zatiaľ čo nespravodlivá držba nemala právny základ.
• Držba v dobrej viere (bona fide possessio) a v zlej viere (mala fide possessio): Držiteľ v dobrej viere bol presvedčený, že mu vec patrí, zatiaľ čo držiteľ v zlej viere vedel, že vec mu nepatrí.
• Držba civilná (possessio civilis) a držba prétorská (possessio ad interdicta): Civilná držba viedla za splnenia určitých podmienok k vydržaniu vlastníckeho práva, zatiaľ čo prétorská držba bola chránená prétorskými prostriedkami (interdikty).

Nadobudnutie držby

Na nadobudnutie držby sa vyžadovali dva základné elementy:

• Corpus: Faktické ovládanie veci, teda možnosť s ňou fyzicky disponovať.
• Animus: Vôľa držať vec pre seba, teda úmysel nakladať s ňou ako s vlastnou.

Držba sa nadobúdala prevzatím veci (apprehensio), odovzdaním veci (traditio) alebo nástupom do držby (successio).

Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru

Strata a znovunadobudnutie držby

Držba sa strácala stratou faktického ovládania veci (corpus) alebo stratou vôle držať vec pre seba (animus). Držba sa mohla stratiť aj smrťou držiteľa alebo odcudzením veci.

Znovunadobudnutie držby bolo možné, ak držiteľ opätovne získal faktické ovládanie veci a prejavil vôľu držať ju pre seba.

Ochrana držby

Držba bola chránená prétorskými interdikty, ktoré slúžili na ochranu pokojného stavu držby a zabránenie svojvoľnému zásahu do držby. Interdikty sa delili na interdicta retinendae possessionis (na zachovanie držby) a interdicta recuperandae possessionis (na navrátenie držby).

Vydržanie (Usucapio)

Vydržanie (usucapio) bol spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva uplynutím určitej doby nerušenej držby. Na vydržanie sa vyžadovalo:

• Res habilis: Vec musela byť spôsobilá na vydržanie (nemohla ísť o vec vylúčenú z právneho obratu).
• Titulus: Držba musela byť založená na právnom dôvode (iustus titulus), napr. kúpna zmluva, darovanie.
• Fides: Držiteľ musel byť v dobrej viere (bona fides), teda presvedčený, že mu vec patrí.
• Possessio: Držba musela byť nerušená a trvať po stanovenú dobu (1 rok pri hnuteľných veciach, 2 roky pri nehnuteľných veciach).

Vydržaním sa odstraňoval formálny nedostatok pri nadobudnutí veci alebo sa nahrádzalo chýbajúce vlastnícke právo predchádzajúceho vlastníka.

Nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka

V rímskom práve platila zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet). To znamenalo, že ak prevodca nebol vlastníkom veci, nemohol previesť vlastnícke právo na nadobúdateľa.

Existovali však výnimky z tejto zásady, kedy nadobúdateľ mohol nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka, a to najmä v prípadoch, keď nadobúdateľ bol v dobrej viere a vec nadobudol za odplatne. V takýchto prípadoch mohol nadobúdateľ nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.

Vplyv rímskeho práva na súčasné právo

Rímske právo malo významný vplyv na vývoj európskeho práva, vrátane slovenského práva. Inštitúty držby, vlastníctva a vydržania, ktoré boli vypracované v rímskom práve, sa stali základom pre moderné právne úpravy vecných práv.

Súčasné slovenské právo, podobne ako rímske právo, rozlišuje medzi držbou a vlastníctvom. Držba je upravená v Občianskom zákonníku a predstavuje faktické ovládanie veci. Vlastníctvo je najsilnejšie vecné právo a zaručuje vlastníkovi možnosť s vecou disponovať a užívať ju.

Slovenský Občiansky zákonník tiež upravuje inštitút vydržania, ktorý umožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva uplynutím určitej doby nerušenej držby. Podmienky vydržania sú podobné ako v rímskom práve, vyžaduje sa držba založená na právnom dôvode, dobrá viera držiteľa a uplynutie stanovenej doby.

tags: #nadobudnutie #držby #v #rímskom #práve