Náhrada príjmu pri PN a celková cena práce: Komplexný prehľad

Dočasná práceneschopnosť (PN) je situácia, ktorá môže postihnúť každého zamestnanca. V takom prípade má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské, ak splní zákonom stanovené podmienky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o náhrade príjmu počas PN, o celkovej cene práce a o súvisiacich aspektoch, ako sú minimálne odvody a porovnanie zamestnania so živnosťou.

Náhrada príjmu pri dočasnej PN

Ak zamestnanec ochorie alebo utrpí úraz, ktorý ho urobí práceneschopným, má nárok na finančnú kompenzáciu. Túto kompenzáciu tvoria dve zložky: náhrada príjmu od zamestnávateľa a nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne. Mnohí vnímajú náhradu príjmu pri PN jednoducho ako náhradu za stratu zárobku, avšak zákony definujú náhradu príjmu a nemocenské dávky samostatne. Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

Podmienky nároku na náhradu príjmu a nemocenské

Nie každý zamestnanec má nárok na náhradu príjmu a nemocenské. Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Kto poskytuje náhradu príjmu a nemocenské?

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Výpočet náhrady príjmu a nemocenského v roku 2024

Pre správny výpočet náhrady príjmu je potrebné zistiť denný vymeriavací základ (DVZ) zamestnanca. Na to, aby sme vedeli zistiť výšku náhrady príjmu, resp. nemocenskej dávky, musíme najskôr identifikovať rozhodujúce obdobie. Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára v kalendárnom mesiaci, v ktorom mu vznikla dočasná PN. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom

Ako požiadať o náhradu príjmu a nemocenské v roku 2024?

Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. „ePN“ priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2023 už nevystavuje (lekár však môže na žiadosť pacienta vystaviť potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti aj na papierovom tlačive). Zamestnanec tak nemusí zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni doručiť žiadne dokumenty. Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť.

Elektronická PN (ePN)

Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Zamestnanec tak nemusí zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni nič doručovať. Zamestnávateľovi príde notifikácia o tom, že mu bola ePN vystavená. Následne je povinný dodržiavať liečebný režim. Ak dočasná PN zamestnanca bude trvať viac ako 10 dní, zamestnávateľ zašle Sociálnej poisťovni žiadosť o nemocenské okamžite, bez ohľadu na dĺžku predpokladaného trvania PN.

Celková cena práce

Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný pri vyúčtovaní mzdy vydať doklad, ktorý okrem jednotlivých zložiek mzdy a ďalších povinných údajov musí obsahovať údaj o celkovej cene práce. Pri prijatí novely Zákonníka práce č. 311/2001 v roku 2001 bola definícia ceny práce iná: Údaj o celkovej cene práce tvorí súčet mzdy a úhrady poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti platených zamestnávateľom.

Čo tvorí celkovú cenu práce?

Cena práce definovaná Zákonníkom práce síce jednoznačne a podrobne uvádza, ktoré údaje ju tvoria, ale určite to nie sú všetky náklady zamestnávateľa na zamestnávanie zamestnanca.

Čo nie je súčasťou ceny práce podľa definície Zákonníka práce?

Medzi plnenia, ktoré nie sú súčasťou ceny práce podľa definície Zákonníka práce, patria napríklad:

Prečítajte si tiež: Náhrada škody a nemocenské

• prostriedky na vytváranie sociálneho fondu podľa Zákona č. 152/1994 Z. z.
• náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorá sa zamestnancovi poskytuje v súlade so Zákonom č. 462/2003 o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Pozor, tu nejde o náhradu mzdy, ktorá sa uvádza ako súčasť definície ceny práce.
• príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca odvádzaného podľa Zákona č. 650/2004 Z. z.

Minimálne odvody od 1. januára 2023

S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho preddavku na poistné. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy. Odvodové zaťaženie zamestnávateľa sa nemení. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Suma mesačného životného minima je k 01. 01. 2023 vo výške 234,42 eur.

Výnimky z uplatňovania minimálneho preddavku

Minimálny preddavok sa neuplatňuje na zamestnancov, ktorí sú zároveň aj poistencami štátu (napr. študenti, dôchodcovia, osoby na materskej alebo rodičovskej dovolenke). V prípade, ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku (minimálne poistné sa u neho potom zohľadní až v ročnom zúčtovaní poistného). O uplatnení výnimky zamestnanec informuje zamestnávateľa predložením vyhlásenia, zverejneného na webovom sídle MZ SR.

Práca na živnosť vs. zamestnanie

Živnosť býva veľakrát alternatívou pre vysoké daňovo-odvodové zaťaženie klasického zamestnania. Pri hrubej mzde 1000 eur zaplatí zamestnávateľ na odvodoch ďalších 362 eur. Ak podnikateľ ponúkne spoluprácu formou živnosti, môže tieto náklady šetriť, a zároveň dať „zamestnancovi“ vyššiu fakturovanú sumu. To zvykne byť silný argument.

Kedy je živnosť nelegálna?

Ak niekto pracuje podľa pokynov nadriadeného, používa firemné prostriedky a vykonáva činnosť v určenom pracovnom čase, ide o závislú prácu. V takom prípade musí byť uzatvorená pracovná zmluva alebo dohoda podľa Zákonníka práce. Ak sa takáto činnosť zastiera živnosťou, hovoríme o nelegálnom „švarc systéme“. Štát prichádza o značnú časť príjmov z odvodov, preto sa tento model nahrádzania pracovného pomeru živnosťou považuje za nelegálny.

Kedy je živnosť výhodná?

Ak práca nemá znaky závislej činnosti, spolupráca na živnosť je úplne v poriadku. Typicky ide o profesie ako grafici, programátori, konzultanti či pracovníci v stavebníctve, ktorí vystupujú ako samostatní dodávatelia a často majú viac klientov. Vtedy môže byť živnosť výhodná pre obe strany.

Prečítajte si tiež: Náhrada daňového bonusu: Kompletný prehľad

Výhody a nevýhody živnosti

Z pohľadu firmy je hlavným benefitom úspora. Nemusí platiť odvody za zamestnanca, ani povinné benefity, ako sú stravné lístky, príspevky na rekreáciu či športovú činnosť dieťaťa. Odpadajú jej aj komplikované povinnosti spojené s vedením mzdovej agendy. Na svoje si môže prísť aj samotný živnostník. V porovnaní so zamestnancom mu z vyššej fakturovanej sumy ostane viac. Využiť môže paušálne výdavky vo výške 60 percent príjmov a daň z príjmu platí zo zníženého základu. Navyše, ak ročný príjem zo živnosti nepresiahne hranicu 100-tisíc eur, uplatní sa znížená 15-percentná sadzba dane. V prvých mesiacoch podnikania neplatí odvody do Sociálnej poisťovne, čo zvyšuje jeho čistý zisk.

Živnostník si ale musí všetko vybavovať sám - od založenia živnosti až po podávanie daňového priznania. Musí platiť odvody do zdravotnej aj sociálnej poisťovne a ak ich neplatí, nemá nárok na dávky ako nemocenské či materské. Absencia odvodov sa naplno prejaví pri budúcom dôchodku. Živnostník prichádza aj o benefity, na ktoré sú zamestnanci zvyknutí - platená dovolenka, stravné, rekreačné poukazy či náhrada mzdy pri PN. Ak sa mu práca nedarí, zodpovednosť nesie výhradne on.

Dôchodok zamestnanca vs. živnostníka

Jednou z oblastí, kde sa rozdiel medzi zamestnancom a živnostníkom prejaví najvýraznejšie, je dôchodok. Pri výpočte starobnej penzie sa berie do úvahy takzvaný vymeriavací základ. V prípade zamestnanca je ním hrubá mzda, z ktorej odvádza poistné. U živnostníkov je to však inak - odvody platia len z polovice priemernej mzdy. A práve tento rozdiel má zásadný vplyv na to, aký vysoký dôchodok človek raz dostane.

Záver

Náhrada príjmu pri PN a celková cena práce sú komplexné témy, ktoré ovplyvňujú zamestnancov aj zamestnávateľov. Dôležité je poznať svoje práva a povinnosti, aby ste sa vyhli nepríjemným prekvapeniam. Či už ste zamestnanec alebo živnostník, je dôležité zvážiť všetky aspekty a vybrať si pre vás najvýhodnejšiu možnosť.

tags: #nahrada #prijmu #pri #pn #a #celkova