Náhrada straty na zárobku po priznaní dôchodku: Podmienky a aspekty

Strata na zárobku predstavuje osobitný druh majetkovej ujmy, ktorá vzniká v dôsledku poškodenia zdravia. Táto strata je kompenzovaná peňažným dôchodkom, ktorý má za cieľ vyrovnať rozdiel medzi príjmom, ktorý by poškodený dosahoval pred poškodením zdravia, a jeho súčasným príjmom. Občiansky zákonník rozlišuje medzi stratou na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti a stratou na zárobku po jej skončení.

Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti

Pôvodná právna úprava a jej nedostatky

V minulosti sa strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti posudzovala a určovala ako úrazový príplatok, ktorý bol peňažnou dávkou úrazového poistenia. Poškodený mal nárok na túto náhradu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak mal nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo na nemocenské. Strata na zárobku sa poskytovala za kalendárne dni trvania pracovnej neschopnosti a nárok na ňu zanikol ukončením pracovnej neschopnosti.

Výška straty na zárobku bola ovplyvnená dĺžkou trvania pracovnej neschopnosti. Poisťovňa mala právo posúdiť, či je doba trvania pracovnej neschopnosti primeraná povahe zranenia a prešetriť, či zranenia súvisia s dopravnou nehodou. Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti predstavovala len 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého do tretieho dňa a 25 % od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Tento spôsob výpočtu bol kritizovaný za to, že poškodenému negarantoval náhradu skutočnej škody v neobmedzenom rozsahu a bol v jeho neprospech. Náhrada určená podľa zákona o sociálnom poistení ani s nemocenským nedosahovala priemerný zárobok poškodeného pred poškodením zdravia. Okresný súd Košice dokonca považoval pôvodný spôsob výpočtu za protiústavný, pretože dochádzalo k porušeniu vlastníckeho práva poškodeného.

Nález Ústavného súdu SR a zmena právnej úpravy

Ústavný súd SR prijal dňa 10.10.2018 nález, číslo ÚS 10/2016 - 53, v ktorom konštatoval, že ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka (pôvodný spôsob výpočtu straty na zárobku) nie je v súlade s článkom 12 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 Ústavy SR. Súd argumentoval tým, že pôvodná právna úprava predstavovala redukované odškodnenie, ktoré popiera princíp náhrady skutočnej majetkovej ujmy poškodeného.

Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom

Novela Občianskeho zákonníka, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.12.2019, priniesla zmenu v spôsobe výpočtu náhrady straty na zárobku počas doby pracovnej neschopnosti. Podľa novej právnej úpravy sa táto náhrada hradí peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného pred vznikom škody a náhradou toho, čo bolo poškodenému vyplatené v dôsledku choroby či úrazu podľa osobitného právneho predpisu.

Výpočet priemerneho zárobku a zohľadnenie pracovných dní

Pri určení priemerného zárobku zamestnanca sa postupuje podľa ustanovenia § 134 Zákonníka práce. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.

Strata na zárobku neprináleží poškodenému za všetky kalendárne dni trvania pracovnej neschopnosti, ale len za tie dni, počas ktorých by reálne pracoval. Pri výpočte straty na zárobku sa teda nebudú zohľadňovať dni pracovného pokoja, ako sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a sviatky.

Od takto zisteného priemerného zárobku pred vznikom škody sa odpočíta náhrada príjmu a nemocenské vyplatené poškodenému počas pracovnej neschopnosti. Náhradu príjmu poskytuje poškodenému zamestnávateľ od 1 do 10. dňa pracovnej neschopnosti a nemocenské poskytuje poškodenému Sociálna poisťovňa od 11. dňa pracovnej neschopnosti. Strata na zárobku musí byť uhradená poškodenému v rozsahu, v akom nie je kompenzovaná náhradou príjmu a nemocenským.

Špecifické situácie a podmienky

Poškodeným môže byť zamestnanec, ktorý vykonáva prácu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú alebo neurčitý čas, alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnancom môže byť aj študent, ak pracuje na základe dohody o brigádnickej práci študentov.

Prečítajte si tiež: Náhrada škody a nemocenské

Niektoré poisťovne zisťujú, či v čase vzniku nároku trval u poškodeného trvalý pracovný pomer. Občiansky zákonník však nepodmieňuje stratu na zárobku trvaním pracovného pomeru. Podmienkou pre priznanie tohto nároku je výlučne pokles zárobku poškodeného počas trvania pracovnej neschopnosti oproti zárobku dosahovanom pred vznikom škody. Pokles zárobku musí byť spôsobený zraneniami pri dopravnej nehode.

Daňové a odvodové povinnosti

Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti podlieha daňovo odvodovým povinnostiam. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) bod 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu od dane sú oslobodené aj prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečovanú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c). Náhrada škody spočívajúca v náhrade za stratu na zárobku nie je oslobodená od dane z príjmu. Poisťovňa je povinná oznamovať správcovi dane výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú príjem alebo výnos, do 30 dní po skončení príslušného kalendárneho roka.

Strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti

Úrazová renta a invalidita

Strata na zárobku môže vznikať poškodenému i po ukončení pracovnej neschopnosti. Táto náhrada sa posudzovala a určovala ako úrazová renta, ktorú upravujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení. Predpokladom priznania tohto nároku bol pokles pracovnej neschopnosti u poškodeného viac ako 40 %. Dosiahnutím poklesu pracovnej neschopnosti viac ako 40 % sa poškodený zároveň stáva invalidným. Invalidita zakladá tiež nárok poškodeného na invalidný dôchodok od Sociálnej poisťovne.

Posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti

Mieru poklesu pracovnej schopnosti u poškodeného posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poškodeného so zdravotným stavom zdravej fyzickej osoby. Prihliada sa pritom na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a schopnosť prípravy na povolanie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.

Premlčacia doba

Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 447 OZ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na jednotlivé, mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku (tzv. renty).

Prečítajte si tiež: Náhrada daňového bonusu: Kompletný prehľad

tags: #náhrada #straty #na #zárobku #po #priznaní