Navrhovaná Rekodifikácia Občianskeho Zákonníka a Nemajetková Ujma

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, predkladá minister spravodlivosti Slovenskej republiky na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 338 z 19. apríla. Cieľom tejto rozsiahlej rekodifikácie je modernizácia a sprehľadnenie občianskeho práva, reagujúca na meniace sa spoločenské a ekonomické podmienky.

Záložné Právo

Súčasná právna úprava záložného práva je z pohľadu záložného veriteľa a záložného dlžníka nedostatočná a neefektívna. Vznik záložného práva, ktorého predmetom je hnuteľná vec, je podľa § 151b Občianskeho zákonníka popri zmluve o záložnom práve podmienený jednou z nasledovných skutočností: odovzdanie veci záložnému veriteľovi, odovzdanie veci inej osobe, alebo vyznačenie vzniku záložného práva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu a je súčasne aj nevyhnutná na nakladanie s vecou. V praxi obchodného života sa listina spĺňajúca oba uvedené predpoklady nachádza len veľmi ťažko. Bez toho, aby bol predmet záložného práva odovzdaný záložnému veriteľovi (čiže de facto bolo znemožnené jeho používanie vo výrobnom a obchodnom styku) je možné zriadiť záložné právo k hnuteľným veciam len na základe osobitných právnych úprav k určitým hnuteľným veciam, ako napr. k námorným lodiam (na základe zákona č. 61/1952 Zb. o námornej plavbe v znení zákona č. 42/1980 Zb.), zrnu, obilnín vrátane kukurice, olejnatých semien, semien strukovín, cukru, zemiakov jedlých neskorých (na základe zákona č. 144/1998 Z. z.).

Z uvedeného je zrejmé, že v bežnej praxi financovania malých a stredných podnikateľov de facto neexistuje možnosť poskytnúť zabezpečenie spočívajúce v založení hnuteľných vecí (napr. stroje, technológie, kamióny a iné motorové vozidlá, inventár a zásoby). Podnikatelia sú nútení zakladať iba nehnuteľnosti, ktorými ale máloktorí disponujú, prípadne bonitné pohľadávky. Pre rozvoj malého a stredného podnikania je tento stav veľmi problematický. Nedokonalosť právnej úpravy záložného práva k hnuteľným veciam, o. i., vedie v bankovej praxi k častému použitiu problematického právneho inštitútu zabezpečenia záväzkov prevodom práva (vrátane vlastníckeho práva). V praxi použitie uvedeného inštitútu teda nahrádza nevyhovujúci systém záložného práva a vytláča pôvodný zmysel zabezpečovacieho prevodu práva, ktorým je zabezpečenie záväzku a nie prevod práva. V praxi však použitie tohto inštitútu nemá za následok obmedzenie dlžníka vo výkone jeho vlastníckych práv (teda s výnimkou obmedzenia samotného scudzenia), nakoľko tento vec, ku ktorej sa viažu prevedené práva, v reálnej praxi naďalej užíva.

Ciele Reformy Záložného Práva

Cieľom reformy záložného práva je vytvorenie takého právneho a inštitucionálneho rámca pre záložné právo, ktorý povedie k rozšíreniu možností financovania podnikateľských aktivít, najmä v sektoroch malého a stredného podnikania. Záloh je podľa návrhu zákona definovaný ako vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorá je vyhradená pre záložného veriteľa. Postavenie záložného veriteľa nie je možné oslabiť následným prednostným záložným právom. Veriteľ, ktorý svoju pohľadávku zabezpečuje záložným právom, získava istotu, že v prípade nesplnenia pohľadávky zo strany dlžníka bude mať možnosť uspokojiť sa zo zálohu. Preto poskytuje napr. úver lacnejšie ako v prípade nezabezpečenej pohľadávky. Veriteľovi sa v prípade, že dlžník nesplní svoju pohľadávku včas a riadne ponecháva možnosť uspokojiť sa z výťažku predmetu zálohu.

§ 151a definuje záložné právo ako právo k cudzej veci, prípadne k právu alebo k inej majetkovej hodnote. Záložné právo ako akcesorické právo slúži iba na zabezpečenie pohľadávky a umožňuje veriteľovi v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva t. j. zo zálohu. Oprávneným subjektom, ktorý sa môže uspokojiť, resp. domáhať uspokojenia, je veriteľ zabezpečenej pohľadávky. alebo osoba veriteľom splnomocnená. Záložný veriteľ môže na realizáciu záložného práva poveriť zmluvou aj tretiu osobu, v závislosti od typu obstarávateľskej zmluvy táto osoba realizuje záložné právo buď v mene a na účet záložného veriteľa alebo vo vlastnom mene a na účet veriteľa. Ak je záložným právom zabezpečené plnenie (napr. na základe úverovej zmluvy), poskytnuté viacerými veriteľmi spoločne (napr. tzv. syndikovaný úver), vo vzťahu k dlžníkovi, vrátane výkonu záložného práva za veriteľov koná praxi spravidla jeden z nich alebo iná poverená osoba. Oprávnenie vystupovať a konať za syndikát veriteľov vyplýva zo zmluvy medzi veriteľmi, z ktorej tiež vyplýva, či táto osoba koná v mene a na účet všetkých veriteľov alebo vo vlastnom mene a na účet všetkých veriteľov.

Prečítajte si tiež: Rekodifikácia a Vplyv na Vlastníctvo Bytov

Predmet Záložného Práva

Predmetom záložného práva t. j. záloh, môže byť hnuteľná vec, nehnuteľná vec alebo iné právo alebo inú majetkovú hodnotu (napr. pohľadávky), byt alebo nebytový priestor. Nehnuteľnosti sú tradične považované za jednu z najspoľahlivejších foriem majetku a sú veľmi vhodné ako predmet zábezpeky aj preto, že evidencia nehnuteľností (katastrálny systém) garantuje, že nehnuteľnosťou zabezpečené právo veriteľa je rešpektované. Nehnuteľné veci však predstavujú iba určitú časť majetku, pričom v modernej trhovej ekonomike veľká časť podnikateľských subjektov nemá záujem vlastniť nehnuteľnosti. Zálohom môže byť nielen jednotlivá vec (právo či iná majetková hodnota), ale aj súbor vecí (práv či majetkových hodnôt). Taktiež spôsobilým predmetom zálohu je podnik, resp. Navrhovaná úprava upresňuje, že záložné právo sa vzťahuje nielen na samotný záloh, ale aj na jeho súčasti, plody a úžitky, ako aj príslušenstvo. Založiť vec je oprávnený jej vlastník. Založiť iný spôsobilý predmet záložného práva (záloh) je oprávnený ten, komu takýto predmet patrí. Založcom môže byť len osoba, ktorá má vec vo svojom vlastníctve, alebo ktorá je oprávnená disponovať s daným právom alebo majetkovou hodnotou. Založiť možno aj vec, právo alebo majetkovú hodnotu, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, t. j.

Predpokladom pre vznik záložného práva je uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva v písomnej forme, s výnimkou vzniku záložného práva odovzdaním veci záložnému veriteľovi alebo tretej osoby do úschovy, kde sa písomná forma nevyžaduje. Najjednoduchším spôsobom určenia zálohu bude jeho jednotlivé určenie napr. popisom. Záloh však bude možné určiť aj jeho vymedzením čo do množstva a druhu, čím bude možné počas trvania záložného práva zameniť konkrétny predmet záložného práva. Pri takomto určení zálohu nie je potrebné vyčleniť konkrétnu časť ako predmet zálohu a záložné právo môže byť uspokojené čímkoľvek z daného množstva a druhu. Nakoniec sa záložný veriteľ môže dohodnúť zo záložcom na spôsobe, na základe ktorého bude možné kedykoľvek počas trvania záložného práva určiť jednotlivú vec, právo či majetkovú hodnotu, ktorá bude konkrétnym zálohom. Z uvedeného vyplýva, že zálohom môže byť napr. konkrétny tovar, ktorý má záložca v sklade, ako aj tovar v sklade určený druhovo a čo do množstva. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na spôsobe určenia zálohu. Zmluvné určenie predmetu zálohu bude najdôležitejšou časťou zmluvy, najmä v prípade založenia podniku alebo súboru vecí, kde presný opis zálohu, resp.

Zabezpečovaná Pohľadávka

Záložným právom je zabezpečovaná konkrétna pohľadávka záložného veriteľa. Pohľadávka môže byť tak peňažná ako aj nepeňažná. V prípade, že je záložným právom zabezpečená nepeňažná pohľadávka, musia si zmluvné strany určiť hodnotu pohľadávky alebo spôsob, na základe ktorého je možné hodnotu pohľadávky určiť kedykoľvek v priebehu trvania záložného práva. pohľadávka, ktorej hodnotu nie je možné v čase uzatvorenia zmluvy vyčísliť, resp. pohľadávka, ktorej hodnota sa v priebehu platnosti zmluvy o zriadení záložného práva bude meniť, musí byť možné kedykoľvek počas trvania záložného práva určiť jej aktuálnu hodnotu. Takýto spôsob určenia pohľadávky je v súlade s § 37 Občianskeho zákonníka o určitosti právneho úkonu. Je na zmluvných stranách, akým spôsobom si určia hodnotu pohľadávky, resp. na akom mechanizme určenia hodnoty pohľadávky sa dohodnú. Oproti súčasnému právnemu stavu sa ruší predpoklad ocenenia nepeňažnej pohľadávky.

Záložným právom môže byť zabezpečená pohľadávka, ktorá existuje v čase vzniku záložného práva, ale aj pohľadávka, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. V prípade, že pohľadávka nevznikne, alebo podmienka nebola splnená, vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva nedochádza ani ku jeho vzniku. V prípade prechodu alebo prevodu pohľadávky alebo zmeny v osobe veriteľa pohľadávky zabezpečenej záložným právom, prechádza spolu s pohľadávkou aj záložné právo na nadobúdateľa pohľadávky. Vzhľadom na povahu záložného práva, nemá dispozícia s pohľadávkou (prechod, prevod pohľadávky či iná zmena v osobe veriteľa) za následok zánik pohľadávky, ale naďalej plní svoju zabezpečovaciu funkciu. Osobitná situácia nastáva v prípade úverovej zmluvy. V komerčnej praxi sa vyskytujú aj prípady, kedy banka môže postúpiť záväzok o úvere, ku ktorému sa viaže doložka o záložnom práve ešte vo fáze, kedy nedošlo k vyplateniu úveru. Bolo by duplicitné, keby bolo nutné opätovne zabezpečiť pohľadávku, pretože k vyplateniu úveru v takomto prípade ešte nedošlo.

Registrácia Záložného Práva

Predpokladom vzniku záložného práva je jeho registrácia. Záložné právo k hnuteľným veciam sa spravidla zapisuje do Notárskeho centrálneho registra záložných práv.

Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu

Občianskoprávny Dohovor o Korupcii

V návrhu zákona sa súčasne upravujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné upraviť v súvislosti s Občianskoprávnym dohovorom o korupcii. Občianskoprávny dohovor o korupcii vypracovala multidisciplinárna komisia pre korupciu a dňa 9. 9. 1999 ho prijal Výbor ministrov Rady Európy na svojom 678. zasadnutí. Slovenská republika svojim podpisom pristúpila k Občianskoprávnemu dohovoru o korupcii v júni 2000, čím sa zaviazala zosúladiť svoju právnu úpravu v zmysle Občianskoprávneho dohovoru o korupcii. V súlade s uznesením vlády č. 134 z 13. V súvislosti s Občianskoprávnym dohovorom o korupcii sa upravuje premlčacia doba náhrady škody spôsobenej trestnými činmi podľa tretieho oddielu tretej hlavy Trestného zákona, pri činoch v ktorej je možné uplatniť náhradu škody. Subjektívna lehota v tomto prípade je trojročná a objektívna desaťročná.

Poistná Zmluva

Nová právna úprava Občianskeho zákonníka, ktorá sa týka poistnej zmluvy vyplýva z nutnosti urýchlene reagovať v oblasti práva na neustále sa meniace podmienky praxe ako aj prispôsobovania sa práva Slovenskej republiky s právom krajín EÚ. Pri uzavieraní poistných zmlúv pre jednotlivé poistenia je charakteristické, že poistné riziko sa nachádza na území viacerých štátov, pričom poistiteľ, ktorý toto riziko poistil má sídlo v inej krajine, ako je tá, v ktorej sa poistné riziko nachádza. Pritom poistenie tohto rizika môže byť poistiteľom poistené v rámci volného poskytovania služieb. Rovnako ako aj ten, kto poistnú zmluvu uzaviera môže mať trvalý pobyt alebo sídlo v inej krajine ako je tá, v ktorej sa nachádza poistné riziko alebo sídlo poistiteľa. V takomto prípade je daná možnosť voľby práva, ktorým sa daná poistná zmluva riadi za účelom zvýšenia stupňa ochrany oprávnených záujmov poistených. Z uvedeného vyplýva, že niektoré ustanovenia navrhovanej právnej úpravy nadobudnú účinnosť až dňom vstupu Slovenskej republiky do EÚ. Smernice upravujúce životné poistenie a neživotné poistenie obsahujú ustanovenia, ktoré bolo potrebné zapracovať do navrhovanej právnej úpravy týkajúcej sa poistnej zmluvy. Jedná sa predovšetkým o ustanovenia týkajúce sa poistenia právnej ochrany, práva platného pre poistné zmluvy. V rámci procesu aproximácie poistného práva Slovenskej republiky s právom krajín EÚ bolo potrebné, aby Slovenská republika zaviedla do svojho právneho systému nové inštitúty v súlade s príslušnými ustanoveniami smerníc EÚ. Pri príprave právnej úpravy sa vychádzalo z platných smerníc Európskej únie, ktoré obsahujú aj články upravujúce poistnú zmluvu. Ide o tieto smernice EÚ:

1. Smernica č. 88/357/EEC zo dňa 22.6.1988
2. Smernica č. 92/96/EEC zo dňa 10.11.1992
3. Smernica č. 87/344/EEC zo dňa 22.6.1987
4. Smernica č.

Finančné Dopady a Účinnosť

Vyčíslenie dopadu na štátny rozpočet v súvislosti s možným znížením celkovej vymôženej sumy na daňových nedoplatkoch spôsobeným zrušením prednostného záložného práva správcu dane nie je možné. Jednalo by sa len o čisto špekulatívne odhady. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR predpokladá potrebu zvýšenia počtu pracovníkov katastrálnych úradov vzhľadom na nárast pracovných činnosti o 0,2 zamestnanca za rok na každú Správu katastra (79) a odhaduje zvýšené náklady na mzdové prostriedky v prípade zamestnanca zaradeného do 5. platovej triedy. Návrh zákona nebol zaradený do Plánu práce RHSD na I.

Ministerstvo financií vo svojom stanovisku zo dňa 15.3. 2002 k predpokladaným dôsledkom na výdavky štátneho rozpočtu približne vo výške 2 728 799 Sk uviedlo: „Uznesenie vlády SR č. 790 z 30. augusta 2001 k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 sa v bode C.34 ukladá správcom rozpočtových kapitol „nepredkladať v roku 2002 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2002 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo iné rozpočty tvoriace verejný rozpočet. Vzhľadom na túto skutočnosť nesúhlasíme s ďalším legislatívnym postupom o návrhu tohto zákona." Vzhľadom na horeuvedené bola upravená navrhovaná účinnosť zákona na 1. 1.

Umorovanie Zmeniek

Príspevok rozoberá zmeny v oblasti úpravy umorovania zmeniek s ohľadom na novú úpravu umorovania listín, ktorá je s účinnosťou od 1. júla 2016 obsiahnutá v ustanoveniach § 310 až 332 Civilného mimosporového poriadku (CMP). Civilný mimosporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2015. Predtým problematiku umorovania zmenky obsahoval desaťročia platný a často novelizovaný Občiansky súdny poriadok ( § 185i až 185s OSP). Úprava je všeobecná, pre všetky listiny, pokiaľ sú spôsobilým predmetom umorovacieho konania. Z vymedzenia predmetu listín, ktoré môžu byť predmetom umorovacieho konania vyplýva, že zákon dovoľuje umoriť iba takú stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva. Zmenky takýmito listinami sú (§ 310 ods.

Prečítajte si tiež: Kompenzácia za nezákonnú väzbu

Podstata umorenia zmenky spočíva v zbavení účinnosti stratenej alebo zničenej zmenky a prenesenie dôkaznej ako aj hmotnoprávnej podstaty zmenkového záväzku na inú listinu. Z uvedeného vyplýva, že takéto rozhodnutie notára na základe poverenia súdu má jednak zrušovacie (kasačné) účinky, ktoré spočívajú v zbavení pôvodnej zmenky jej právnej relevancie, t. j. zmenka stratí charakter cenného papiera ako listiny na ktorú je viazaná zmenková obligácia a jednak náhradné účinky, ktoré spočívajú v nahradení umorenej zmenky listinou inou, t. j. listinou do ktorej sa vteľuje zmenkový záväzok. V prípade, že by sa po umorení zmenky ukázalo, že pôvodná zmenková listina v skutočnosti nebola stratená ani zničená, išlo by už len o kus papiera, z ktorého účastníkom na nej podpísaným nevyplývajú žiadne práva a povinnosti.

Priebeh Umorovacieho Konania

Konanie o umorení zmenky sa začína vždy na návrh. Osobou spôsobilou na podanie návrhu je každý, kto má na umorení právny záujem. Pokiaľ osoba navrhovateľa nepreukáže právny záujem na umorení zmenky, súd návrh zamietne pre nedostatok aktívnej legitimácie. Aktívnu legitimáciu na podanie návrhu má predovšetkým majiteľ zmenky, t. j. osoba, ktorá je na základe dostupných údajov zmenkovým veriteľom. Medzi zmenkových veriteľov zaraďujeme aj prokuraindosatárov (§ 18 ZZaŠ) a záložných indosatárov (§ 19 ZZaŠ). Do vydania uznesenia o upovedomení o začatí konania o umorenie zmenky podľa § 311 CMP je účastníkom konania v prvom štádiu len navrhovateľ. V tejto fáze - do vydania uznesenia o upovedomení o začatí konania sa spravidla skúmajú najmä formálne náležitosti návrhu. Po vydaní uznesenia o upovedomení o začatí konania o umorenie zmenky sú účastníkmi umorovacieho konania taktiež osoby, ktoré majú plniť zo zmenky. Ide vlastne o všetky na zmenke podpísané osoby, ktoré sú v postavení tak priamych ako aj nepriamych dlžníkov.

Na konanie je miestne príslušný súd, v obvode ktorého má navrhovateľ bydlisko, a ak nemá bydlisko, v obvode ktorého sa zdržiava (všeobecný súd v zmysle § 14 CSP). Ak sa navrhovateľ nezdržuje v Slovenskej republike (nemá v SR všeobecný súd), je príslušný súd, v obvode ktorého je platobné miesto zo zmenky (§ 311 ods. 2 CMP, predtým § 88 ods. 1 písm. n) OSP). V prípade zmenky je pritom irelevantné, či sa jedná o platobné miesto výslovne uvedené na zmenke (§ 1 bod 5 a § 75 bod 4 ZZaŠ), alebo zákonné platobné miesto (§ 2 ods. 3 a § 76 ods. Ak ide o konanie o umorenie zmenky vystavenej peňažným ústavom (napr. bankou alebo pobočkou zahraničnej banky), je miestne príslušný súd, v obvode ktorého má peňažný ústav svoje sídlo (§ 311 ods.

Umorovací návrh obsahuje popri všeobecných a osobitných náležitostiach návrhu podľa (§ 127 CSP, predtým § 42 ods. 3 a 79 OSP) ešte aj uvedenie skutočností, z ktorých vyplýva, že z listiny alebo na jej základe možno uplatniť nejaké právo. Tento predpoklad je pri zmenke daný celkom jednoznačne. K návrhu treba priložiť odpis listiny alebo označiť také údaje, ktoré ju individualizujú, prípadne odlišujú od iných listín, ako aj peňažnú sumu, ak je v listine tento údaj (§ 319 ods. V prípade zmenky prichádza do úvahy predovšetkým doloženie zmenkového opisu, postačuje však aj overená kópia zmenky. Pokiaľ by sa zmenka nedala predložiť v podobe opisu alebo overenej kópie, bude nutné v návrhu popísať všetky podstatné zmenkové vyhlásenia, podpisy zaviazaných osôb, teda kto zmenku vystavil, kedy a kde sa tak stalo, u koho je splatná, kto je zmenečníkom a remitentom, či bola zmenka avalovaná, indosovaná, či sa na nej vyznačil čestný akcept, na akú zmenkovú sumu znie, či ide o zmenku úrokovú a pod. Konanie o umorení prebieha tak, že súdom poverený alebo náhodným výberom určený notár najskôr v prvej fáze uskutoční vyšetrenie o údajoch uvedených v návrhu. Ak zistí, že zmenka o umorenie ktorej žiada navrhovateľ nebola vystavená, alebo že nie je stratená alebo zničená, prípadne ak umoreniu bránia iné prekážky, napr. navrhovateľ nemá na umorení zmenky právny záujem, návrh zamietne.

Uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli notára, ktorý ho vydal, a taktiež na webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky. V prípade zmenky je lehota na splnenie súdnej výzvy alebo podanie námietok dvojmesačná (§ 323 ods. 1 CMP).

Rekodifikácia Občianskeho Zákonníka - Dôvody a Ciele

Dňa 16. septembra 2015 o 12:02 h. komisia zriadená na prípravu návrhu nového Občianskeho zákonníka doručila ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky prvú kompletnú pracovnú verziu návrhu Občianskeho zákonníka. Návrh nového Občianskeho zákonníka (ďalej len “Návrh”) obsahuje 1754 paragrafovaných ustanovení systematicky usporiadaných do šiestich častí: Po prvej - Všeobecnej časti nasledujú časti nazvané “Rodinné právo” (2. časť), “Vecné právo” (3. časť), Dedičské právo (4. časť) a piata, najrozsiahlejšia časť “Záväzkové právo”, ktorá sa člení na “Všeobecné ustanovenia”, “Záväzky zo zmlúv a iných právnych úkonov” a “Záväzky z iných právnych dôvodov”. Ukončenie prác na návrhu paragrafovaného znenia je mimoriadnym počinom, ak berieme do úvahy, že po roku 1989 sa len v jednom prípade podarilo doviesť rekodifikačné práce do podoby paragrafovaného znenia. Išlo o Vládny návrh Občianskeho zákonníka z roku 1998, kedy tento návrh prešiel aj medzirezortným pripomienkovým konaním, avšak v novom legislatívnom období práce na návrhu ďalej nepokračovali. Až v závere ďalšieho legislatívneho obdobia bol v roku 2002 predložený a vládou Slovenskej republiky aj schválený “Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka. Podľa uznesenia vlády (č. 827 zo 7. augusta 2002), finálna podoba nového slovenského Občianskeho zákonníka mala byť hotová v auguste roku 2005. V súlade s ďalším Programovým vyhlásením vlády SR bola úloha rekodifikovať slovenské súkromné právo zaradená do rámcového plánu legislatívnych úloh na roky 2006-2010. S týmto cieľom bola 24. januára 2007 pri Ministerstve spravodlivosti zriadená rekodifikačná komisia pre vypracovanie nového Občianskeho zákonníka. Po intenzívnych prípravných prácach komisia vypracovala legislatívny zámer, ktorý bol najskôr (jún 2008) na odbornej konferencii predmetom rozsiahlej celoštátnej diskusie. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní vláda SR svojim uznesením č. 13 zo dňa 14. januára 2009 schválila legislatívny zámer, na základe ktorého sa prikročilo k vypracovaniu paragrafovaného znenia. V rokoch 2010 až 2012 nastal útlm v rekodifikačných prácach, pretože vláda nezaradila rekodifikáciu súkromného práva ani do svojho programu ani do rámcového plánu legislatívnych úloh. Zmena nastala až po predčasných voľbách v roku 2012. Nástupom novej vlády sa úloha dokončiť rekodifikáciu Občianskeho zákonníka opätovne dostala do rámcového plánu legislatívnych úloh na roky 2012 až 2016. Intenzívna príprava paragrafovaného znenia zákonníka nastala vo februári 2013, kedy za predsedu rekodifikačnej komisie bol ustanovený doc.

Dôvody opakovaných rekodifikačných pokusov sú dlhodobo známe a pomerne rozsiahlo popisované v odbornej literatúre. Časť takýchto, aj keď značne opatrných pripomienok pochádza dokonca spred roka 1989, avšak prevažná väčšina návrhov reaguje už na následné spoločensko politické zmeny. Nemožno tiež prehliadať, že dôvody rekodifikácia sa po roku 1989 vo veľkej časti opakujú. Doteraz prebiehajúci proces rekodifikácie Občianskeho zákonníka formuluje najdôležitejšie dôvody, ktoré viedli k nevyhnutnosti opätovného započatia v prijatom Legislatívnom zámere z roku 2009. Prvým spomínaným dôvodom je aktuálna a akútna potreba rekodifikácia občianskeho zákonníka z dôvodu roztrieštenosti, vnútornej nekonzistencie a neprehľadnosti spôsobenej veľkým množstvom noviel vykonaných po roku 1989, ako aj tzv. veľkou novelou Občianskeho zákonníka z roku 1991. Rekodifikáciou sa má aj definitívne vyriešiť „provizórium“ pretrvávajúce od roku 1991. Ďalej sa má odstrániť nekoncepčnosť pri prijímaní noviel implementujúcich legislatívu Európskej únie do Občianskeho zákonníka, ako aj reagovať a zosúladiť úpravu základných súkromnoprávnych vzťahov s aktuálnym stavom európskeho súkromného práva. Napokon dôvodom pre rekodifikáciu je aj skutočnosť, že Občiansky zákonník z roku 1964 už vo výraznej miere nespĺňa požiadavky moderného kódexu 21. storočia.

#

tags: #navrhovaná #rekodifikácia #občianskeho #zákonníka #nemajetková #ujma